Jagdpanther

Panzerjäger für 8.8 cm PaK 43 auf Fahrgestell Panther I, Sd.Kfz. 173 alebo „Jagdpanther“
Jagdpanther
Základná charakteristika
Posádka	5 (veliteľ, strelec, vodič, nabíjač, radista)
Dĺžka	6 870 mm 9860 mm s kanónom
Šírka	3 280 mm
Výška	2 720 mm
Hmotnosť	45 500 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	60 mm (trup vredu) 40 mm (trup boky) 40 mm (trup vzadu) 80 mm (nástavba vpredu) 50 mm (nástavba boky) 40 mm (nástavba vzadu) 25 mm (nástavba vrch)
Hlavná zbraň	88 mm kanón PaK 43/3 L/71
Sekundárne zbrane	1 guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm
Pohon a pohyb
Pohon	benzínový dvanásťvalec Maybach HL230 P30 520 kW (700 k)
Odpruženie	torzné tyče
Max. rýchlosť	55 km/h na ceste, 30 km/h v teréne
Pomer výkon/hmotnosť	15,4 hp/tona
Dojazd	250 km (na ceste), 100 km (v teréne)
Priechodnosť	svah so sklonom 35°, stena vysoká 0,9 m, brod hlboký 1,6 m, zákop široký 2,4 m

Jagdpanther (SdKfz 173) bol nemecký stíhač tankov vyrábaný počas druhej svetovej vojny. Bol postavený na podvozku tanku Panther.

História vzniku stroja Jagdpanther sa datuje do polovice roku 1942, kedy nemecký zbrojný úrad (Waffenamt) zadal požiadavku na stavbu útočného dela (Sturmgeschütz), ktoré by bolo postavené na podvozku tanku Panther so súčasným použitím 88 mm protitankového kanónu PaK 43. Po takmer ročnom vývoji vznikla konečná podoba vozidla, celodrevený model, ktorý bol 20. októbra 1943 predvedený vo Východnom Prusku Adolfovi Hitlerovi. Po testoch dvoch prototypov postavených v októbri a novembri 1943 sa od januára 1944 rozbehla sériová výroba. Najprv ju zabezpečovala firma Muhlenbau und Industrie AG, neskôr sa pridali aj firmy Maschinenfabrik Niedersachsen Hannover GmbH (od novembra 1944) a Maschinenbau und Bahnbedarf. Do marca 1945 bolo vyrobených celkovo 392 strojov Jagdpanther, čo zďaleka nezodpovedalo pôvodnému plánu vyrobiť aspoň 150 týchto vozidiel mesačne. Hlavnými príčinami boli nedostatok potrebného materiálu a spojenecká bombardovacia ofenzíva proti Nemecku, ktorá výrazne narušila produkciu aj vo fabrikách Muhlenbau und Industrie AG a Maschinenfabrik Niedersachsen Hannover.

Stroj dostal kódové označenie Sd.Kfz. 173 a bojové meno Jagdpanther. Oficiálne označenie používané v dokumentácii bolo 8,8 cm PaK 43/3 auf Panzerjäger Panther.

Jagdpanther, ako bolo spomenuté, vznikol na podvozku tanku Panther. Na trupe bola postavená kompletne uzavretá nástavba s výrazne skosenými stenami. Vstupovalo sa do nej dvoma kruhovými poklopmi na streche alebo jednodielnymi vrátami na jej zadnej časti. Posádku tvorilo päť mužov: veliteľ, strelec, vodič, nabíjač a radista. Hlavnou zbraňou bol vynikajúci 88 mm protitankový kanón PaK 43/3 (alebo 43/4) L/71, ktorý bol použitý aj pri tanku Tiger II. Námer kanónu bol možný v rozmedzí -8° až +14°. Odmer 11° naľavo aj napravo. Protipechotnou zbraňou bol guľomet MG 34 kalibru 7.92 mm (ovládaný radistom) umiestnený vedľa kanónu. Pre kanón mala posádka k dispozícii 57 kusov granátov a pre guľomet 600 kusov nábojov. Pancierovanie trupu sa pohybovalo v rozmedzí 40 až 60 mm, nástavby 25 (vrch) až 80 mm (predok). Kanón chránil štít Saukopfblende (v preklade „prasacia hlava“) hrubý 100 mm.

Podobne ako iné nemecké stroje aj mnoho stíhačov Jagdpanther bolo pri výrobe natretých antimagnetickou pastou Zimmerit, ktorá chránila vozidlo pred priľnavými magnetickými mínami.

Stroj vážiaci viac ako 45 ton poháňal motor Maybach HL230 s výkonom 700 konských síl. Ten spotreboval pri jazde na ceste 280 litrov benzínu na 100 km, no v náročnom teréne sa spotreba vyšplhala až na 700 litrov paliva. V dobe na prelome rokov 1944 a 1945 keď nemecká vojnová mašinéria trpela akútnym nedostatkom pohonných hmôt to bol asi najväčší hendikep tohto vozidla, ktorého nádrže pojali celkovo 730 litrov benzínu. Na ceste sa maximálna rýchlosť pohybovala v rozmedzí 45 až 55 km/h a napriek relatívne vysokej hmotnosti bol Jagdpanther dobre pohyblivý aj v teréne, kde dokázal vyvinúť rýchlosť 25 až 30 km/h.

Výborná pohyblivosť, vynikajúci 88 mm kanón a dobrá pasívna ochrana posádky robili zo stroja Jagdpanther obávaného súpera či už spojeneckých alebo sovietskych tankistov. V období rokov 1944 až 1945, kedy Nemecko čelilo tisíckam sovietskych, amerických alebo britských tankov už ale napriek vydarenej konštrukcii nemohlo niekoľko stoviek týchto strojov v žiadnom prípade zvrátiť situáciu na frontoch, na ktorých bol nasadený. Napriek tomu šlo pravdepodobne o jedno z najlepších vozidiel vo svojej kategórii v celej druhej svetovej vojne.

Jagdpanther bol zaraďovaný do oddielov ťažkých stíhačov tankov. Väčšinu strojov obdržali jednotky Wehrmachtu no menší počet slúžil aj v oddieloch Waffen SS. Prvými jednotkami vyzbrojenými týmto vozidlom boli schwere Panzerjäger Abteilung 559 a 654. Druhá spomenutá ich niekoľko nasadila proti západným spojencom v bojoch po vylodení v Normandii, no väčšina z vyrobených strojov bojovala na východnom fronte. Na západe sa zúčastnili najmä bojov pri ofenzíve v Ardenách na konci roku 1944, kde ich bolo pre tento účel zhromaždených 51.

Od začiatku roku 1945 boli postupne zaraďované aj do stavov siedmich tankových divízií, v ktorých mali vytvoriť aspoň jednu rotu.

Najmenej tri stroje Jagdpanther sú v pojazdnom stave. Po jednom majú Deutsches Panzermuseum v meste Münster a Wehrtechnische Studiensammlung v Koblenzi v Nemecku. Skupina SDKFZ Foundation z Veľkej Británie skompletovala jeden stroj z dvoch vyradených.

Ďalších sedem je vystavených v múzeách:

• Bovington Tank Museum, Veľká Británia
• Imperial War Museum, Londýn
• Tankové múzeum v Kubinke pri Moskve
• Musée des Blindés v meste Saumur, Francúzsko
• Sinsheim Auto & Technik Museum, Sinsheim, Nemecko
• Panzermuseum Thun, Thun, Švajčiarsko
• United States Army Ordnance Museum v meste Aberdeen, štát Maryland, USA

• 
  Jagdpanther vystavený v Thune vo Švajčiarsku
• 
  Exemplár vystavený v Imperial War Museum, Londýn
• 
  Jagdpanther v Koblenzi v Nemecku
• 
  Jagdpanther v Münsteri v Nemecku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jagdpanther