[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Hallasan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Kórejská republika Halla-san
štítový vulkán
Štát Kórejská republika
Región ostrov Čedžu-do
Súradnice 33°22′00″S 126°32′00″V / 33,36667°S 126,53333°V / 33.36667; 126.53333
Najvyšší bod
 - výška 1 950 m n. m.
Posledná erupcia 1007
Poloha na mape sveta
Poloha na mape sveta
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hallasan alebo Halla-san (kór. 한라산 / 漢拏山) je názov v súčasnosti neaktívneho štítového vulkánu, nachádzajúceho sa v centrálnej časti ostrova Čedžu-do, patriaceho Kórejskej republike. S výškou 1 950 m je to zároveň najvyšší vrch Južnej Kórey. Masív sopky a parazitických kráterov zaberá prakticky celý ostrov a je súčasťou lokality svetového dedičstva Sopečný ostrov Čedžu a lávové tunely. Na svahoch sopky sa nachádza najstarší budhistický chrám na ostrove, Kwanum-sa, postavený za vlády dynastie Korjo a prestavaný v 20. storočí.

Masív Hallasanu bol vybudovaný vo viacerých periódach počas pliocénu a pleistocénu. V horninovom zložení prevládajú trachyty a bazalty. Vrchol sopky je ukončený kráterom s priemerom 400 m, v súčasnosti sa v ňom nachádza jazero Pängnok-tam (kór. 백록담/白鹿潭), ktorého názov znamená „miesto, kde sa chodia napojiť biele jelene“. Na svahoch sopky, ako aj na pobreží ostrova sa nachádzajú početné troskové kužele a lávové dómy, mladšie ako samotný vulkán. Väčšina z nich je zoradená v severovýchodno-juhozápadnej línii, pretínajúcej ostrov. Pôdy Hallasanu sú tvorené prevažne vulkanickým popolom a vulkanickým pieskom. Organický obsah pôdy je vyšší ako v iných oblastiach Južnej Kórei, avšak pôda je tu relatívne neúrodná.[1] Posledné erupcie sa odhadujú približne na obdobie pred 5 000 rokmi, čo sopku zaraďuje do kategórie aktívnych sopiek.[2][3] S označením sopky ako aktívnej však nesúhlasia všetci, pretože je potrebné ďalšie monitorovanie a štúdium.

Pängnok-tam

[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchole Hallasanu je vytvorené kráterové jazero, ktoré sa nazýva Pängnok-tam (kór. 백록담/白鹿潭), čo v preklade znamená „miesto, kde sa chodia napojiť biele jelene“. Jazero vzniklo zrútením vrcholu horského hrebeňa v dôsledku pohybu magmy v podzemí.[4] Existuje legenda, ktorá pripisuje názov jazera nadpozemským bytostiam, ktoré zostúpili z nebies, aby sa mohli hrať s bielymi jeleňmi. Obvod jazera je v závislosti od ročného obdobia až 2 km s hĺbkou približne do 100 m. Horniny východnej a západnej steny Pängnok-tamu sú odlišné. Východná stena je pokrytá čadičovou lávou s hrúbkou 2-5 metrov v hornej časti, v spodnej časti sa nachádza vysokokoncentrovaná vrstva potočných sedimentov. Západná stena je tvorená trachytovým lávovým dómom. Východná stena je však zložená z klastických sedimentov, takže nejde o kráter vzniknutý erupciou lávy, ale o jamový kráter.

Ekosystém

[upraviť | upraviť zdroj]

Hallasan bol dlhý čas izolovaný od pevniny a vďaka tomu sa mnohé druhy rastlín a živočíchov mohli vyvinúť v jedinečné a rozdielne od druhov na pevnine. Prevýšenie hory spôsobuje, že tu môžu žiť rôznorodé druhy rastlín – hora sa stala stanovišťom pre rastliny žijúce v nízkej nadmorskej výške, ako aj vysokohorské rastliny. Od pobrežia až po vrchol Hallasanu sú rastliny distribuované vertikálne od subtropických druhov rastlín po alpínske rastliny, v dôsledku gradientu prostredia. Na hore žijú aj rôzne druhy živočíchov, ktoré sa vzhľadom na geografiu pohoria po tisícročia vyvíjali rôznymi spôsobmi. Rovnako ako rastlinné druhy, vyskytujú sa tu aj živočíšne druhy, ktoré sa tu prelínajú v závislosti od preferencie prostredia (teplomilné alebo chladnomilné). Celkovo tu žije 160 druhov vtákov, 3315 druhov hmyzu a 254 druhov pavúkov.

Chrám Kwanum-sa

[upraviť | upraviť zdroj]

Na hore sa nachádza najstarší budhistický chrám na ostrove Kwanum-sa (kór. 관음사/觀音寺), pôvodne postavený počas dynastie Korjo (1046 - 1083) za vlády kráľa Mundžonga (kór. 문종). Podobne ako aj mnohé iné chrámy v Kórei, bol Kwanum-sa v roku 1702 zničený a na 200 rokov zatvorený . Chrám bol obnovený až v roku 1908 a opäť šíri budhizmus na ostrove Čedžu. Pred chrámom sa nachádza pamätné miesto, postavené na pamiatku obetí Povstania na Čedžu, ktoré sa odohralo v rokoch 1948 až 1950. Je to jedno z najnavštevovanejších miest na ostrove.


Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 민족문화대백과사전 [online]. . Dostupné online. (po kórejsky)
  2. About Global Volcanism Program [online]. Smithsonian Institution, 2013. Dostupné online.
  3. Park, Yea Eun. 'There could be volcanic activity, but we don't know': Jeju younger than previously thought, highlights dearth of knowledge about Mt. Hallasan. The Jeju Weekly, September 25, 2014. Dostupné online [cit. 2015-09-01].
  4. 윤선, 현원학, 정차연. 제주도 한라산의 지질 (Geology of Hallasan Mountain in Jeju Island). 지질학회지, 2005, s. 481–497. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]