Vzducholoď Norge

Vzducholoď N1, známejšia pod druhým menom Norge bol prvý stroj, ktorý preletel z Európy do Ameriky cez severný pól. Na priekopníckej výprave sa zúčastnila šestnásťčlenná medzinárodná posádka. Veliteľom expedície bol nórsky polárnik Roald Amundsen, technickú stránku letu istila talianska posádka pod vedením leteckého konštruktéra plukovníka Umberta Nobileho a na lete sa zúčastnil aj jeden z hlavných sponzorov výpravy, Američan Lincoln Ellsworth.

• dĺžka 106 m
• maximálny priemer telesa 19,5 m
• objem 19 000 m³
• náplň vodík
• obal štvorvrstvová bavlnená tkanina, z vnútornej strany pogumovaná, z vonkajšej bol použitý hliníkový náter
• motory 3 zážihové Maybach 245 HP v samostatných gondolách
• maximálna rýchlosť 113 km/h

(rovnaké, ako pri vzducholodi Italia)

Amundsen s Ellsworthom chceli zopakovať pokus preletieť severný pól. Pokúšali sa o to neúspešne v roku 1925 pomocou hydroplánu. Navrhli preto Nobilemu odkúpenie jednej z jeho vzducholodí. Vzducholoď N1 bola potom premenovaná na Norge (Nórsko).

Nobile so svojou posádkou vyrazili vzducholoďou z Ríma 29. marca a doleteli po etapách cez Pulham, Oslo, Petrohrad a Vadsø do Ny-Ålesundu (King's Bay) na Svalbard. Tam pristúpili Amundsen a Ellsworth, a spoločne odštartovali 11. mája 1926 na sever. Pól dosiahli 12. mája o 1:30 po polnoci. Napriek problémom s namŕzajúcou hmlou, dorazila vzducholoď po celkom 36 hodinách na dohľad Aljašky. Kvôli nepriaznivému počasiu sa nepodarilo doletieť do pôvodne plánovaného Nome, ale núdzovo pristala pri osade Teller. Vzducholoď Norge celkom strávila na cestách 171 hodín a prešla 12 480 kilometrov.

Výprava predovšetkým ukázala, že na severe nie je pevnina, ale len more. Do tej doby nebola existencia jedného či druhého preukázaná. Vyvrátili sa tiež niektoré hypotézy o špeciálnych elektrických vlastnostiach atmosféry v okolí pólu.

Posádka vzducholode Norge bola prvá, ktorá preukázateľne dosiahla severný pól. Predchádzajúce výpravy (Frederick Cook 1908, Robert Peary 1909 a Richard Byrd 1926 - letel k pólu lietadlom len niekoľko dní pred Norgem) nemajú dosiahnutie pólu dostatočne preukázané.

Zaujímavosťou je, že vo vzducholodi bol umiestnený prístroj na meranie vodivosti vzduchu, dodaný českým fyzikom Františkom Běhounkom. Ten sa zúčastnil pozemnej časti výpravy na Svalbarde. Tesne pred odletom dokonca boli v jeho prístroji nahradzované oceľové súčiastky duralovými, kvôli zníženiu hmotnosti. Počas letu ho potom obsluhoval švédsky fyzik a meteorológ Finn Malmgren. Výsledky spoločných meraní vyšli knižne v Paríži ako jediný vedecký výsledok expedície. O rok neskôr dostal preto Běhounek pozvanie osobne sa zúčastniť na ďalšej výprave vo vzducholodi Italia, ktorá sa uskutočnila na jar roku 1928.

Vo Vadsø¨a Ny-Ålesundu sú ako technická pamiatka dochované kotevné stožiare, ktoré Norge pri svojej ceste použila.

• Vzducholoď Italia
• Graf Zeppelin