[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Rím

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rím pozri Rím (rozlišovacia stránka).
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Rím
Roma
Hlavné mesto Talianskej republiky
Vlajka
Erb
Štát Taliansko
Región Lazio
Rieka Tiber
Nadmorská výška 21 m n. m.
Súradnice 41°53′35″S 12°28′58″V / 41,89306°S 12,48278°V / 41.89306; 12.48278
Rozloha 1 285 km² (128 500 ha)
Obyvateľstvo 2 872 800 (30.4.2018)
Hustota 2 236 obyv./km²
Primátor Virginia Raggi
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ rozsah 00121 – 00199
Telefónna predvoľba 06
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historic Centre of Rome, the Properties of the Holy See in that City Enjoying Extraterritorial Rights and San Paolo Fuori le Mura
Typ pamiatky kultúrna
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		1980 (#4)
Číslo 91
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá i, ii, iii, iv, vi
Poloha mesta v Taliansku
Poloha mesta v Taliansku
Wikimedia Commons: Rome
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Rím (tal. Roma, lat. Roma) je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio. Nachádza sa na riekach Tiber a Aniene neďaleko pobrežia Tyrrhenského mora.

Mesto Vatikán je suverénna enkláva v Ríme, je sídlom katolíckej cirkvi a pápeža.

Rím je najväčšie mesto a obec v Taliansku, ako aj jedno z najväčších európskych hlavných miest s rozlohou 1 285 km². Počet obyvateľov obce v roku 2004 bol 2 553 873 (ISTAT 31.12.2004 Archivované 2007-09-30 na Wayback Machine), dosahuje však 2 872 800 obyvateľov (Zdroj: Dato Istat al 30-04-2018) vrátane občanov bez trvalého bydliska. Súčasným starostom je Roberto Gualtieri (od 21. októbra 2021).

Počas svojej asi 2 800 rokov dlhej existencie bol sídlom starovekého Ríma, neskôr pápežských štátov, Talianskeho kráľovstva a Talianskej republiky. Nazýva sa aj „večným mestom“ (tal. la città eterna).

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]
Sedem rímskych pahorkov

Mesto sa nachádza v regióne Campagna di Roma a od Tyrrhenského mora je vzdialené 27 kilometrov. Staroveký Rím sa rozkladal na siedmich pahorkoch, na východnom brehu rieky Tiber:

  1. Aventino, lat. Collis Aventinus
  2. Campidoglio, lat. Collis Capitolinus alebo Capitolinus Mons
  3. Celio, lat. Collis Caelius
  4. Esquilino, lat. Collis Esquilinus
  5. Palatino, lat. Collis Palatinus
  6. Quirinale, lat. Collis Quirinalis
  7. Viminale, lat. Collis Viminalis

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dôkazy osídlenia oblasti pochádzajú z bronzovej doby, keď v 16. storočí pred Kr. žili na okolitých pahorkoch pastieri. Doložené je osídlenie pahorkov Palatino a Kapitol, od 9. storočia pred Kr. boli Sabínmi osídlené i pahorky Esquilino, Quirinale a Viminale. V polovici 8. storočia došlo spojením osád na Esquiline a Palatine ku vzniku predchodcu mesta.

Večné mesto, ako je Rím nazývaný, vzniklo podľa legendy 21. apríla 753 pred Kr. a jeho názov zrejme pochádza z mena etruského kmeňa Ruma. Práve etruskí králi vládli regiónu a mestu až do roku 510 pred Kr., kedy boli z mesta vyhnaní a vznikla Rímska republika. V roku 270 pred Kr. už pokrývala takmer celý Apeninský polostrov a zamerala sa na podmanenie zámorských území. Do 1. storočia už ovládala Pyrenejský polostrov, severnú Afriku a Grécko. Konflikty mocných postupne viedli až k pádu republiky, po ktorom začali mestu i ríši vládnuť diktátori. Prvými boli Gaius Iulius Caesar a Octavianus Augustus, za ktorých vlády dostáva mesto podobu pravého centra veľkej ríše. Vznikli verejné budovy, fóra, kúpele, paláce a hlavným stavebným materiálom sa namiesto tehiel stáva mramor.

Po rozšírení kresťanstva sa Rím stal jeho centrom a postupne sa začali budovať chrámy. Po poklese významu mesta ako politického centra v 3. a 4. storočí si cisári často volili za sídlo iné mestá a definitívny koniec štatútu hlavného mesta nastal roku 330 po presune centra ríše do Konštantínopola cisárom Konštantínom Veľkým. V Ríme zostal sídliť senát a naďalej zostal legislatívnym centrom Rímskej ríše, no s upadajúcim vplyvom upadalo aj mesto. Definitívne bol osud mesta spečatený začiatkom 5. storočia, kedy sa mesta zmocnili v roku 410 Vizigóti, vedení Alarichom a následne v roku 455 Vandali pod vedením Geisericha.

Po páde Západorímskej ríše zostalo mesto sídlom pápežov, ktorí ho naďalej zveľaďovali. V roku 609 bol v meste vysvätený prvý kresťanský kostol – Panteón. V roku 778 dobýva Karol Veľký severnú Itáliu a v roku 800 v bazilike svätého Petra korunovaný za cisára. V roku 864 schválil po misii Konštantína a Metoda pápež Hadriána II. používanie slovanskej liturgie na Veľkej Morave. V monastieri pri chráme sv. Praxedy v Ríme zostal podlomeným zdravím oslabený Konštantín, ktorý bol neskôr pochovaný v bazilike San Clemente. Po korunovácii východofranského kráľa Ota I. bola obnovená Rímsko-nemecká ríša (Svätá rímska ríša).

V roku 1200 sa Rím stáva nezávislou obcou a v roku 1300 vyhlásil pápež Bonifác VIII. prvý svätý rok, ktorý v kresťanskej tradícii znamená, že kto v tomto roku navštívi baziliku sv. Petra, dosiahne úplné odpustenie hriechov. Medzi rokmi 1309 až 1377 sídlili pápeži vo francúzskom Avignone, kde sa do tzv. avignonského zajatia s nimi presťahoval celý pápežský dvor. Táto udalosť znamenala veľký úpadok mesta, ktoré stratilo svoje postavenie, moc i lesk. Po návrate pápežského dvora bolo mesto v ruinách a žil v ňom len zlomok predošlého obyvateľstva. Renesančná prestavba mesta v polovici 15. storočia, začatá pápežom Mikulášom V. mu postupne vrátila vzhľad, hodný centra kresťanstva. Počas ďalších 2. storočí sa v meste realizovali tí najlepší umelci, ktorí po sebe zanechali množstvo architektonických skvostov.

Počas zjednocovania Talianska v 19. storočí sa Rím stal v roku 1871 hlavným mestom zjednotenej krajiny – Talianskeho kráľovstva. V roku 1929 vznikol na základe Lateránskych zmlúv nezávislý štát Vatikán a po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 stalo Taliansko republikou.

V meste podpísanými Rímskymi zmluvami z roku 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Euratom, ktorých jedným z členov sa stalo aj Taliansko. V roku 1960 sa vo večnom meste konali 17. letné olympijské hry a od roku 1980 je staré mesto a Vatikán na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Panoráma Ríma (Z kupole sv. Petra)

Vývoj počtu obyvateľov

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné pozoruhodnosti (vrátane Vatikánu)

[upraviť | upraviť zdroj]
Kostoly
Námestia
Iné

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Rím
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rím
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Rím

Fotografie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V časti Dejiny je Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řím na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rím&oldid=7913692“