[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Văča (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Văča
Въча
rieka
rieka Văča v meste Kričim
Štát Bulharsko Bulharsko
Zdrojnica Západné Rodopy
 - poloha Kain čal
 - výška 1 558 m
 - súradnice 41°31′46″S 24°22′34″V / 41,5294°S 24,3761°V / 41.5294; 24.3761
Ústie Marica
 - poloha Kadievo
 - výška 168 m
 - súradnice 42°08′50″S 24°36′52″V / 42,1472°S 24,6144°V / 42.1472; 24.6144
Dĺžka 112 km
Povodie 1 645 km² (164 500 ha)
Prietok
 - priemerný 22 /s
Wikimedia Commons: Vacha River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Văča (bulh. Въча),[1][2][3][4] je západorodopská rieka[4][2][3] v južnom Bulharsku.[1] Preteká bulharskými okresmi Borino a Devin v Smoľanskej oblasti, okresmi Batak a Bracigovo v Pazardžickej oblasti a okresmi Kričim, Stambolijski a Rodopi v Plovdivskej oblasti[1] Je pravým prítokom rieky Marica.[1][2][3]

Názov v hornej časti toku

[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka sa v hornej časti toku nazýva Kričim (bulh. Кричим),[2][3] alebo aj Bujnovska reka (bulh. Буйновска река).[2][3][1] Názov Văča získava po sútoku s riekou Čairdere (bulh. Чаирдере).[1]

Priebeh toku

[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka vyviera pod názvom Kričim[2][3] (aj Bujnovska reka)[2][3][1] v Kainčalskom diele Západných Rodop[1], v bezprostrednej blízkosti bulharsko-gréckej hranice[1][2][3]. Prameň leží v bulharskom okrese Borino, približne 3,4 kilometra juhovýchodne od dediny Kožari[1], v severovýchodnom svahu vrchu Kain čal[2][3], v nadmorskej výške 1 558 m n. m.[1]

Od začiatku tečie horskou dolinou,[2][3] pričom spočiatku tečie severozápadným smerom, pomerne širokou časťou doliny obklopenou pastvinami.[1] Za dedinou Bujnovo sa rieka stáča na sever a začína tiecť[1] úzkou a kaňonovitou časťou doliny,[1][2][3][1] ktorá je považovaná za hranicu medzi západnou a východnou časťou Západných Rodop.[1] V nadmorskej výške 847 m n. m., pri dedine Tešel v okrese Devin, sa spája s riekou Čairdere a od tohto miesta sa označuje ako Văča.[1] Dolina rieky sa niekoľkokrát rozširuje, a to pri dedine Tešel, dedine Grochotno, meste Devin а dedine Michalkovo.[1] Inak je dolina až po jej vstup na územie Hornotráckej nížiny úzka a kaňonovitá[2][3][1]. V tejto časti doliny sa nachádzajú aj priehrady Văča,[2][3] Kričim a Cankov kamăk[2]

Na územie Hornotráckej nížiny,[1] konkrétne do jej západnej časti Pazardžiško-Plovdivsko pole,[2][3] rieka vstupuje v meste Kričim.[1][2][3] Za mestom Kričim sa rozvetvuje na niekoľko ramien.[2][3] Inak tečie v priestore Hornotráckej nížiny širokým korytom s piesčitým dnom.[1] Do rieky Marica[2][3][1] sa vlieva približne 1,3 kilometra[1] severovýchodne od dediny Kadievo[2][3][1] ležiacej v okrese Rodopi.[1]

Najvýznamnejšími prítokmi rieky Văča sú rieky Čairdere, Širokolăška reka a Devinska reka.[2][3]

Văča je dlhá 112 km,[1][2][3] čo ju robí 23. najdlhšou riekou Bulharska.[1] Ide o pravý prítok rieky Marica.[1][2][3] Po rieke Arda je druhou najväčšou riekou v Rodopách.[1]

Odvodňuje veľké časti západorodopských častí Bataškej planiny, Velijško-Videniškého ďalu, Pereliksko-Prespanského ďalu a Černatice.[1] Celkovo ide o územie o rozlohe 1 645 km², čo predstavuje približne 3,1 % povodia Marice.[2][3]

Najvodnatejšou je rieka v období apríla a mája, najmenej vody v nej tečie v priebehu septembra a októbra.[2][3]

V minulosti sa rieka využívala na prepravu dreva vyťaženého v Rodopách.[2][3]

V súčasnosti je najväčším významom Văče jej využitie v rámci sústavy vodných elektrární Dospat-Văča. Celkovo ide o šesť vodných elektrární, ktorými sú Tešel, Devin, Văča, Văča I, Văča II a Kričim.[2][3] Dolinou rieky vedie dôležitá automobilová cesta na trase Plovdiv – Devin – Široka lăka – Smoľan.[2][3] Okrem toho sa rieka a priehrady na nej využívajú aj na chov rýb a na športový rybolov. Využíva sa aj na zavlažovanie.[2][3]

Obývané miesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka preteká cez územie miest Devin a Kričim a niekoľkými dedinami.[2][3]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

V povodí rieky sa nachádza niekoľko chránených území. Sú to:

Rezervácie

Spravované rezervácie

Chránené lokality

a ďalšie

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae РОДОПИТЕ, ЯЗОВИРИТЕ НА ВЪЧА [online]. bgnow.eu, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 130. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 126. (po bulharsky)
  4. a b CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 97 – 101. (po bulharsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]