Rodopi (okres)
| Rodopi | ||
| Родопи | ||
| okres | ||
 pohorie Rodopy v oblasti okresu pri dedine Ustina
| ||
|
||
| Štát |  Bulharsko
| |
|---|---|---|
| Oblasť | Plovdiv | |
| Adm. centrum | Plovdiv | |
| Počet sídiel | 21 dedín | |
| Rozloha | 524 km² (52 400 ha) | |
| Obyvateľstvo | 32 602 (2011) [1] | |
| Hustota | 62,22 obyv./km² | |
 Poloha na mape Bulharska
| ||
| Wikimedia Commons: Rodopi Municipality | ||
| Webová stránka: rodopi-bg.org/ | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Rodopi (bulh. Община Родопи – Obština Rodopi) je okres v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku v Hornotráckej nížine a v pohorí Rodopy.[2][3] Žije tu vyše 30 tisíc stálych obyvateľov[3] v 21 sídlach.[2][3] Okres bol vytvorený vládnym dekrétom č. 3182 zo 17. novembra[3] 1987,[2][3] oddelením od okresu Plovdiv.[2]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Okres patrí pod Trácko-strandžanskú prírodne-geografickú oblasť a v rámci nej leží na území Hornotráckej podoblasti. Leží v Plovdivskej oblasti a so svojou plochou približne 524 km² zaberá zhruba 10% tejto oblasti. Približne 300 km² z rozlohy okresu sa nachádza na území pohoria Rodopy.[4]
Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Najvýznamnejšie rieky, ktoré pretekajú cez okres sú Marica, Asenica, Văča a Părvenecka reka.[2]
Sídla
[upraviť | upraviť zdroj]Na území okresu sa nachádza 21 dedín. Celkovo 7 obcí z tohto počtu leží priamo v pohorí Rodopy.[2][5] V okrese sa nenachádza žiadne sídlo so štatútom mesta.[5]
Dediny tvoriace okres Rodopi: Belaštica (bulh. Белащица), Bojkovo (bulh. Бойково), Branipole (bulh. Браниполе), Brestnik (bulh. Брестник), Brestovica (bulh. Брестовица), Calapica (bulh. Цалапица), Čuren (bulh. Чурен), Dedevo (bulh. Дедево), Hrabrino (bulh. Храбрино), Izvor (bulh. Извор), Jagodovo (bulh. Ягодово), Kadievo (bulh. Кадиево), Krumovo (bulh. Крумово), Lilkovo (bulh. Лилково), Markovo (bulh. Марково), Orizari (bulh. Оризари), Părvenec (bulh. Първенец), Sitovo (bulh. Ситово), Skobelevo (bulh. Скобелево), Ustina (bulh. Устина), Zlatitrap (bulh. Златитрап)[5]
Administratívne centrum okresu sídli v Plovdive, teda mimo hraníc okresu samotného.[6]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Prírodné a klimatické podmienky ako aj geografická poloha robia okres významnou predmestskou zónou Plovdivu s vysokým hospodárskym, kultúrnym a turistickým potenciálom. Prevažná väčšina obyvateľov okresu žije v dedinách, ktoré ležia v rovinatých častiach okresu, alebo v dedinách na úpätí Rodop. V dedinách, ktoré sa nachádzajú priamo v horských častiach Rodop (dediny Izvor, Bojkovo, Dedovo, Sitovo, Lilkovo, Skobelevo a Čuren) žijú približne len 2% obyvateľov okresu. Najväčším sídlom okresu je Calapica kde v roku 2008 žilo takmer 2500 obyvateľov a najmenším sídlom je horská dedina Čuren, kde žije menej ako 10 stálych obyvateľov.[2]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa údajov z roku 2011 žilo vtedy na území okresu 32 602 obyvateľov, z toho 15 969 mužov a 16 633 žien.[7]
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Okres patrí k najvýznamnejším poľnohospodárským regiónom Plovdivskej oblasti. Pestuje sa najmä zelenina, rozšírené je aj ovocinárstvo, obilninárstvo, ako aj pestovanie viniča a húb. Okres je významným vinárskym centrom južného centrálneho Bulharska, pričom tradičné vinárske sídla pkresu sú Brestnik, Brestovica, Părvenec a Markovo.[2]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Cez územie okresu prechádza diaľnica na trase Sofia – Plovdiv – Burgas/Svilengrad ako aj cesta spájajúca cez pohorie Rodopy mestá Plovdiv – Asenovgrad – Smoľan.[2]
Zaujímavosti okresu
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi najvýznamnejšie zaujímavosti okresu patria napríklad Belaštinský monastier pro dedine Belaštica,[2] chránená lokalita Činarite pri tej istej dedine,[8] alebo Ustinský vodopád pri dedine Ustina.[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Rodopy v oblasti okresu
-
Rodopy v oblasti okresu
-
severné svahy Rodop pri dedine Belaštica
-
dedina Ustina pri pohľade z okolitých svahov Rodop
-
pri dedine Belaštica
-
pri dedine Branipole
-
-
Ustinský vodopád pri dedine Ustina
-
Belaštinský monastier pri dedine Belaštica
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ https://www.rodopi-bg.org/index.php?option=com_content&view=article&id=87&Itemid=110
- ↑ a b c d e f g h i j BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 53 – 55. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e www.rodopi-bg.org
- ↑ w3.rodopi-bg.org
- ↑ a b c rodopi-bg.org
- ↑ http.rodopi-bg.org
- ↑ 3w.rodopi-bg.org
- ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 42. (po bulharsky)
- ↑ EVTIMOVA, Violeta. Zapadni Rodopi. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2017. 302 s. ISBN 9786199033029. S. 95 – 96. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rodopi (okres)
