Uľanka

Uľanka
mestská časť Banskej Bystrice
Uľanka "dedinka v údoli"
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Vodný tok	Bystrica
Súradnice	48°47′08″S 19°06′41″V / 48,78565°S 19,11145°V / 48.78565; 19.11145
EČV (do r. 2022)	BB
Tel. predvoľba	+421-48
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Uľanka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Uľanka (Ulmanka) je najsevernejšia mestská časť Banskej Bystrice.

Podľa údajov z roku 2008 mala 447 obyvateľov.^[1]

Leží 7 km od centra mesta v Starohorských vrchoch, v údolí riečky Bystrica, v nadmorskej výške 395 m n. m. Uľanka je obkolesená z juhu výbežkami Baranova a Pánskeho dielu, od východu Baníckymi lúkami, štítom Kochuľa (975m), od severu sa sem tiahne Končitý vrch a zasahujú sem aj výbežky Japeňa a Košiar. Do Uľanky sa z Banskej Bystrice dostanete cestou smerom na Donovaly, odbočením doprava približne 200 metrov za benzínovou pumpou Slovnaft za obcou Nový Svet-Jakub. Z Uľanky (rázcestie na začiatku obce - smer doprava) vedie popod železničný most 4 km cesta do baníckej obce Špania Dolina. Uľanka leží pri hlavnom cestnom ťahu Banská Bystrica - Ružomberok (cesta I. triedy č. 59) a pri železničnej trati Zvolen – Vrútky na ktorej sa nachádza železničná stanica Uľanka. Z Banskej Bystrice sem premávajú linky MHD č. 43 a 54 (601454). Uľanka má len dve ulice a to "Uľanskú cestu" a ulicu Jozefa Mistríka - nazvanú po významnom slovenskom jazykovedcovi.

Villa Ulmeni (1455), Ulmandorf (1490), Wlman, Wlmanowfalva (1516), Ulmanowfalwa (1560), Ulmanka (1773), Olmányfalva (1886), Ulmánka (1908), Ulmanka (1918), Uľanka (1948)

Podľa významného rodáka Antona Jurovského^[2] sa názov obce uvádza v najstarších písomných dokladoch z 15. storočia jednak ako "Ullmann", alebo i ako "Ulaan-storff". Nejednoznačnosť významu pomenovania obce ovplyvnila aj slovenského politika, básnika a spisovateľa Ján Kollára (ktorý ako študent roku 1812 obcou prechádzal z Mošoviec do Banskej Bystrice), pretože práve ten odvádzal meno Ulmanka, nie od osoby ťažiara Ulmana, či jedného z Karlových synov, ale poetickejšie- a to od "ulmu", t. j. nemeckého pomenovania stromu brest, ktorý tam v tých časoch videl rásť. Kollár opisuje toto okolie Banskej Bystrice nasledovne: "Cesta cez Harmanec a jeho švajčiarske stráne, doliny a vodopády ma naplnila velebou. Do Kremnice vedie cesta cez lazy, lesnaté, jednotvárne a nudné roviny; cesta do Bystrice je bohatá na romantické rozmanitosti a smelé diela prírody.“^[3] Úradne dedina niesla meno Ulmanka už od r. 1773, alebo i Ulmánka (v r. 1908). V rokoch 1886 – 1913 jej úradný pomaďarčený názov znel Olmányfalva; od r. 1918 zase Ulmanka. Terajšie meno Uľanka pochádza až z roku 1948. Aj keď nemá nijaké etymologické značenie, pre slovenskú je výslovnosť ľahšie.

Uľanka vznikla ako banícka osada Villa Ullmani v 15. storočí. Podľa niektorých prameňov názov obce Ulmanka súvisí najmä s baníckou minulosťou obce, nakoľko toto územie patrilo na prelome 14. a 15. storočia práve ťažiarovi Gotzelovi Ulmanovi (1391). V diele Jurkoviča "Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica" sa dokonca uvádza, že pomenovanie získala obec po jednom zo synov Karla- Ulmannovi (jeho ďalšími synmi boli údajne Ondrej a Mikuláš). Karlovci (alebo Károliovci) patrili medzi najvplyvnejších a najbohatších majiteľov baní v okolí Banskej Bystrice.

V čase baníckej prosperity boli skoro všetci muži v obci baníkmi. Neskôr patrila Uľanka rôznym banskobystrickým ťažiarom - Jung, Thurzo a potom aj banskej komore. Obyvatelia sa časom začali okrem baníctva živiť aj drevorubačstvom, obchodovaním a prácou v závodoch v Harmanci a Banskej Bystrici.^[4]

Život v obci v dvadsiatych rokoch 20. storočia veľmi pútavým a podrobným spôsobom opísal rodák z Ulmanky p. Anton Jurovský v diele "Životnou cestou-Spomienky psychológa". Kniha bola publikovaná v roku 2009.^[2]

• 
  Pohľadnica Ulmanky z obdobia rokov 1920-1930
• 
  Štátna ľudová škola v Ulmanke 1930
• 
  Ulmanskí hasiči z 1940
• 
  Ulmanský kostol, v pozadí Hrabie 1940
• 
  Pôvodný oltár kostola v Ulmanke 1953
• 
  Píla v Ulmanke, vybudovaná v 1946-1947
• 
  Berta Haluzová- obecná pôrodná baba 50.roky
• 
  Ulmanské divadlo z 1952
• 
  Rozlúčka občanov Uľanky so Šimonom Jurovským na Slávičom údolí v Bratislave 1963, rečník Ján Hudec
• 
  Povodeň v Uľanke 24.10.1974
• 
  Pozvánka na tradičný futbalový zápas "Slobodní vs. ženatí" z roku 1981

Dôležitú úlohu v Slovenskom národnom povstaní zohrala vlaková stanica v Uľanke najmä v súvislosti s použitím pancierových vlakov v bojoch proti nemeckým vojskám. Povstalecké pancierové vlaky boli vyrobené na jeseň v roku 1944, pôvodne boli tri- Štefánik, Hurban a Masaryk. Obrnené vlaky plnili podobnú úlohu ako tanky, vyrážali do útoku či kryli ústup vojakov. Na konci Povstania boli všetky tri odstavené vo vlakových staniciach Uľanka a Harmanec.

Na budove železničnej stanice Uľanka je umiestnená pamätná tabuľa venovaná posádkam povstaleckých pancierových vlakov s textom:

Pred stanicou sa nachádza partizánske súsošie "Ústup do hôr" od akademického sochára Jána Hučka (* 1910 – † 1973), ktoré bolo odhalené v roku 1969 pri príležitosti osláv 25. výročia SNP. Na budove bývalého MNV a hasičskej zbrojnice je umiestnená ďalšia pamätná tabuľa padlým v 2. svetovej vojne.^[5]

Spomienky uľanských partizánov Štefana Poláka a Jána Jariabku sú od roku 2008 uchované v strojopisnej forme v archíve Múzea SNP v Banskej Bystrici pod číslom R 854/2015. Partizáni spomínajú na život v horách nad Uľankou, na spolužitie v dedine v časoch vojny, na vzájomnú pomoc a solidaritu. Silné väzby priateľstva Uľančanov sa najviac prejavovali pri pomoci prenasledovanej židovskej rodine Grünovcov. Skupovali predávaný majetok tejto rodiny a vracali ho späť Grünovcom. Obyvatelia fabrického domu pomáhali jedlom.

Skupina uľanských partizánov patrila k jednotke „Smrť fašizmu“, ktorá bola vedená majorom Volkovom.Pri vstupe do jednotky si uľanskí partizáni vzájomne prisahali: „Buď sa ako bojový zväzok vrátime všetci, alebo ani jeden“. Uľančanom výdatne pomáhali Špaňodolinčania, ako aj obyvatelia Jakuba. Ján Jariabka bol pôvodne príslušníkom I. československej armády na Slovensku - zaradený k technickej letke na letisku Tri Duby, k partizánom sa pripojil až v novembri 1944. Brat Ľudevít Jariabka narukoval k partizánom o čosi skôr. Spomedzi uľanských partizánov padol medzi prvými, osudným sa mu stal prieskum v Uľanke dňa 8. marca 1945, pochovaný je na cintoríne v Španej Doline. Spomienka Štefana Poláka: „Medzi príjemné chvíle, ktorými sme boli poverení- bola prieskumná činnosť skupiny- najčastejšie naše hliadky vyšli na Kochuľu alebo Sedlo do Hrabia nad križovatku. Rodnú obec Uľanku sme mali ako na dlani, keď sme boli na Kochuli a tam v plesti domov sme hľadali každý svoj. Okrem pohybu Nemcov sme boli v duchu s našimi doma. Vlievalo to do nás odhodlanie vydržať do konca a nemilosrdne biť fašistov- čo sa uhniezdili u nás doma.“^[6]

Uľanka tvorí spolu s Jakubom, Kostiviarskou, Podlavicami a Skubínom volebný obvod č. 4, ktorý má v mestskom zastupiteľstve 2 poslancov.^[7]

• Anton Novák (* 1878 - † 1971), kníhtlačiar a publicista
• Jozef Jurovský (* 1899 – † 1976), náboženský a filozofický publicista a prekladateľ
• Stanislav Jurovský (* 1905 – † 1979), kultúrny historik a pedagóg
• Anton Jurovský (* 1908 – † 1985), zakladateľ slovenskej psychológie a univerzitný profesor
• Šimon Jurovský (* 1912 – † 1963), hudobný skladateľ

• Róbert Bezák (* 1960), bývalý arcibiskup Trnavskej arcidiecézy

• Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1829. Hlavnej fasáde dominujú dve termálne okná umiestnené nad portálom. Objekt má hladké fasády, veža je ukončená barokovou helmicou. Loď kostola je zaklenutá segmentovou klebou.^[8]

• 
  Kostol sv. Antona Paduánskeho

V 19. storočí sa v Ulmanke nachádzal kaštieľ rodiny Borsiczkých, ktorého súčasťou bol aj pivovar. V rokoch 1848-1849 bol však kaštieľ vyplienený.

Zaujímavosťou je, že práve do rodiny Borsiczkých sa priženil mešťan a zlatník Alojz Herritz, pochádzajúci z neďalekých Starých Hôr, ktorý sa zrejme od roku 1834 stal aj správcom pivovaru v Ulmanke.

Práve potomkovia Alojza Herritza a Anny Borszickej si odovzávali banskobystrickú pivovarnícku tradíciu z pokolenia na pokolenie.

Najväčšia stavba svojho druhu v juhovýchodnej Európe. Umiestnený na železničnej trati Banská Bystrica- Horná Štubňa, v náročnom teréne Veľkej Fatry- ponad dolinu Lelekovo. Má jednu hlavnú a tri vedľajšie klenby. Výška nad údolím je 42 metrov, dĺžka železobetónovej klenby je 42 metrov. Viadukt je prevádzkovaný od roku 1940.

Koliba u sv. Krištofa a Penzión Koliba^[9]- Uľanská cesta 170.

• 
  Dopravná tabuľa pri vstupe do Uľanky
• 
  Uľanka
• 
  Mestská časť Uľanka na mape
• 
  Zobrazenie "obkolesenia" Uľanky horami
• 
  Kochuľa nad Uľankou
• 
  Z dolného konca na horný
• 
  Uľanka - časť nazývaná "Kolónia"
• 
  Uľanka -časť nazývaná "Kolónia"
• 
  Lesácke paneláky
• 
  Dolný koniec Uľanky
• 
  Tunel nad Uľankou-Dolinský II.
• 
  Vlak vychádzajúci z 3. tunela trate SNP - "Dolinský II."
• 
  Súsošie "Ústup do hôr" pri Uľanskej vlakovej stanici
• 
  Súsošie "Ústup do hôr" z druhej strany
• 
  Pamätná tabuľa venovaná padlým v 2.sv. vojne
• 
  Uľanský viadukt - pohľad z vlakovej stanice
• 
  Kostolík v strede Uľanky
• 
  Farnosť Uľanka
• 
  Vežička kostola v Uľanke
• 
  Cesta do kostola z horného konca
• 
  Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a odbočka na Španiu Dolinu
• 
  Kríž v hornej časti Uľanky
• 
  Rodný dom súrodencov Jurovských
• 
  Náhrobný kameň rodičov súrodencov Jurovských
• 
  Jeden z najdominantnejších náhrobných kameňov Uľanského cintorína patriaci niekdajšiemu notárovi
• 
  Uľanský parčík na dolnom konci
• 
  Pohľad na dolnú časť Uľanky s pílou
• 
  Ochranné pásmo Nízke Tatry
• 
  Výjavy SNP osadené (pri hlavnej ceste) od 1974, od akademického sochára Mikuláša Palka
• 
  Kam vedú cesty z Uľanky

1. ↑ Matrika a evidencia [online]. Mesto Banská Bystrica, 2008-06-08, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-04-05]. Dostupné online. Archivované 2015-06-26 z originálu.
3. ↑ https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/HinoI-2010-2f.pdf
4. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-04-05]. Dostupné online. Archivované 2012-09-07 z originálu.
5. ↑ http://www.banskabystrica.sk/?id_menu=51929
6. ↑ Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici číslo spisu: R 854/2015
7. ↑ Poslanci [online]. Mesto Banská Bystrica, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
8. ↑ Uľanka (Banská Bystrica)- Kostol sv. Antona Paduánskeho [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
9. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-04-05]. Dostupné online. Archivované 2015-04-10 z originálu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uľanka

• Oficiálna stránka mesta