Špania Dolina

O doline vo Vysokých Tatrách pozri Špania dolina.

Špania Dolina
obec
Kostol Premenenia Pána
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Región	Horehronie
Vodný tok	Banský potok
Nadmorská výška	728 m n. m.
Súradnice	48°48′27″S 19°08′03″V / 48,8075°S 19,1341°V / 48.8075; 19.1341
Rozloha	12,72 km² (1 272 ha) [1]
Obyvateľstvo	228 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	17,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1254
Starosta	Martina Wilhelmerová[3] (nezávislá)
PSČ	974 01 (pošta Banská Bystrica 1)
ŠÚJ	509035
EČV (do r. 2022)	BB
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Špania dolina 132
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Špania Dolina
Webová stránka: spaniadolina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Špania Dolina je banícka obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji.

Nachádza sa asi 14 km severne od centra Banskej Bystrice, v západnej časti Starohorských vrchov. Obcou preteká Banský potok, ktorý pokračuje úzkym údolím juhozápadným smerom k Uľanke, kde sa vlieva do Bystrice. Južne od obce sa vypína vrch Panský diel s rekreačným strediskom Šachtičky.

Špania Dolina bola pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, v minulosti preslávená po celej Európe. Začiatky ťažby v tejto lokalite možno iba približne datovať do 11. – 12. storočia. Archeologické nálezy však potvrdzujú dobývanie medenej rudy už v eneolite.

Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami – Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov – sa rozvíjali najmä v súvislosti s usadením sa banských podnikateľov v meste Banská Bystrica. Majitelia baní, tzv. waldbürgeri, ktorých domy boli postavené na hlavnom banskobystrickom námestí, ťažili aj v oblasti Španej Doliny. Lokalita v prameňoch figuruje pod názvami: Montana (1263), Grueb (1458), Herrengrundt (1535), neskôr všeobecne ako Herrengrund. V latinčine mal názov obce podobu Vallis Dominorum, po maďarsky Úrvölgy.

Zlaté obdobie ťažby predstavovalo fungovanie Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti (1493 – 1546). Ján III. Turzo začal na Španej Doline už v roku 1494 hĺbiť šachtu nového typu, tzv. hlavnú. Neskoršie bola nazývaná ako Dolná alebo Ferdinandova šachta. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír. Po vyčerpaní ložísk strieborno-medenej rudy na Starých Horách okolo roku 1546 sa ťažba a spracovanie rudy odohrávali najmä na Španej Doline. Na prelome 16. a 17. storočia však začala rentabilita ťažby klesať.

V 17. a 18. stor. sa začali v Španej Doline hĺbiť ďalšie nové štôlne a šachty, ako napríklad šachta Maximilián, šachta Mária, a najhlbšia šachta Ludovika (do hĺbky 440 metrov). Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. K šachtám v Španej Doline privádzal vodu približne 36 km dlhý systém zberných, náhonových a spojovacích jarkov, ktorý začínal až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Vodovod sa začal budovať v 15. storočí a bol funkčný do začiatku 20. storočia.

Najťažším obdobím v dejinách Španej Doliny bolo 17. storočie, kedy protihabsburské stavovské povstania ohrozovali ťažbu a spracovanie rúd. Zhoršovalo sa aj sociálne postavenie baníkov, čoho dôsledkom bolo niekoľko štrajkov a otvorených vzbúr (v 17. storočí v rokoch 1609, 1610, 1626, 1632, 1638, 1640, 1646 a 1673).^[4] Koncom 17 stor. pracovalo v Španej Doline už iba 800 robotníkov. V druhej polovici 18. storočia už boli z väčšej časti rudné ložiská vyčerpané, ale ťažba pokračovala ešte v 19. storočí. Bane boli napokon zatvorené v roku 1888.

V roku 1957 sa začalo s výstavbou úpravne rúd, ktorá bola otvorená v roku 1964. Získavala sa v nej meď zo starého haldového materiálu. Materiál na spracovanie sa dovážal aj z neďalekej lokality Piesky, a to tunelom, ktorý bol prerazený v roku 1961.

Miestne obyvateľstvo si začalo privyrábať ťažbou a spracovaním dreva, ženy aj paličkovaním povestných špaňodolinských čipiek. V roku 1883 tu bola otvorená aj škola paličkovania.

Zástavbu obce tvoria malé roztrúsené domčeky baníkov v strmých svahoch údolia. Na centrálnom námestí stoja administratívne a technické budovy, najmä budova banskej správy.

• Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1254. Kostol je výsledkom viacerých prestavieb a tak predstavuje bohatú ukážku rôznych stavebných slohov. Prešiel gotickouou úpravou v roku 1593 a v polovici 17. stororčia barokovou.^[5] Od 16. storočia je kostol fortifikovaný. Do kostola sa vstupuje krytým schodiskom. V južnej kaplnke sa nachádza hodnotný renesančný portál. Zariadenie interiéru pochádza zo 17. a 18. storočia. Hlavný oltár je barokový a pochádza z rokov 1720-1730. Organ je taktiež barokový, z polovice 18. storočia, autorom je majster Podkonický. Výmaľba interiéru je dielom Jozefa Hanulu.

• 
  Kostol Premenenia Pána
• 
• 
• 
  Renesančný portál v južnej kaplnke
• 

• Súbor baníckych domov, predstavujúci súvislú dedinskú zástavbu. Vďaka tomu sa obec v roku 1979 dostala do zoznamu pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry. 85 miestnych baníckych domov je pamiatkovo chránených.^[6]

• 
  Banícke domy
• 
• 
• 
• 

• po značke na Staré Hory
• po značke:
  • na Staré Hory cez bývalú osadu Piesky
  • na Panský diel cez rekreačné stredisko Šachtičky
• po značke (zo Šachtičiek) na Donovaly
• po okolo obce (Malý banský náučný chodník^[7])

• MIČKOVÁ, Zuzana: Banícka osada Špania Dolina od neskorého stredoveku k ranému novoveku. Banská Bystrica : Právnická fakulta UMB, 2013. 130 s. ISBN 978-80-557-0524-8
• VLACHOVIČ, Jozef: Slovenská meď v 16. a 17. storočí. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Špania Dolina

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
• Špania Dolina Archivované 2015-04-08 na Wayback Machine- stránka o obci