Tribeč

Tribeč
pohorie geomorfologický celok
Veľký Tribeč, najvyšší vrch pohoria.
Štát	Slovensko
Regióny	Trenčiansky, Nitriansky
Okresy	Nitra, Topoľčany, Partizánske, Zlaté Moravce
Nadradená jednotka	Fatransko-tatranská oblasť
Susedné jednotky	Podunajská pahorkatina Pohronský Inovec Vtáčnik Hornonitrianska kotlina
Podradené jednotky	Jelenec Rázdiel Veľký Tribeč Zobor
Mesto	Nitra
Najvyšší bod	Veľký Tribeč
- výška	829,6 m n. m.
Najnižší bod	Topoľčany
- výška	142 m n. m.
Dĺžka	50 km, SV-JZ
Šírka	1 - 20 km, SZ-JV
Rozloha	550 km² (55 000 ha)
Geologické zloženie	tatrikum, veporikum, fatrikum, hronikum
Poloha Tribeča na Slovensku
Wikimedia Commons: Category:Tribeč
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Tribeč^[1] je krajinný celok vo Fatransko-tatranskej oblasti, jadrové pohorie v oblúku Vnútorných Západných Karpát. Nachádza sa v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske na západnom Slovensku.

Má podobu trojuholníkového výbežku do Podunajskej nížiny, ktorá Tribeč obklopuje podcelkom Podunajská pahorkatina zo západu i juhu. Východne nadväzuje Pohronský Inovec a Vtáčnik, na severe územie klesá do Hornonitrianskej kotliny.

Z geomorfologického hľadiska sa člení na podcelky^[2] a časti:^[3]:

• Zobor
• Jelenec
  • Kostolianska kotlina
• Veľký Tribeč
  • Vysoký Tribeč
  • Zlatnianske predhorie
  • Hornonitrianske predhorie
• Rázdiel
  • Skýcovská vrchovina
  • Kolačnianska vrchovina
  • Kolačnianska brázda
  • Veľkopoľská vrchovina

Má dĺžku 50 km a maximálnu šírku 18 km. Najvyšší vrch je Veľký Tribeč (829 m n. m.).^[4] Prevažujú listnaté bukové lesy. Patrí pod CHKO Ponitrie.

Patrí medzi jadrové pohoria. Tvorí antiklinálny hrast vkliňujúci sa medzi výbežky Dunajskej panvy. Severozápadne od neho leží Rišňovská depresia, oddelená veľkozálužským zlomom a juhovýchodne od pohoria sa nachádza Komjatická depresia, oddelená mojmírovskými zlomami. Geologicky možno pohorie rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje priečny skýcovský zlom^[5]. Juhozápadná časť pohoria sa označuje ako zoborsko-tribečská. Severovýchodná ako rázdielska časť. Triebečsko-zoborská časť je budovaná hlavne prvohornými granodioritmi a po okrajoch pohoria aj druhohornými usadenými horninami tribečskej obalovej jednotky tatrika. V rázdielskej časti prevládajú premenené horniny (fylity, svory, amfibolity), ktoré sú prekryté usadenými horninami staroprvohorného a druhohorného veku. Nad nimi ležia zvyšky príkrovov hronika. Podľa niektorých úvah je rázdielska časť čelnou zónou veporika.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Tribeči

#	Vrchol	Výška (m)	Súradnice	Prístup
1.	Veľký Tribeč	830	48°28′10″S 18°14′23″V / 48,46944°S 18,23972°V / 48.46944; 18.23972
2.	Sokolec	799	48°31′16″S 18°32′40″V / 48,52111°S 18,54444°V / 48.52111; 18.54444	neznačený
3.	Malý Tribeč	769	48°28′30″S 18°15′2″V / 48,47500°S 18,25056°V / 48.47500; 18.25056
4.	Veľká Ostrá	745	48°32′39″S 18°29′20″V / 48,54417°S 18,48889°V / 48.54417; 18.48889	neznačený
5.	Hrubý vrch	735	48°33′07″S 18°28′52″V / 48,55194°S 18,48111°V / 48.55194; 18.48111	neznačený
6.	Javorový vrch	731	48°29′45″S 18°18′34″V / 48,49583°S 18,30944°V / 48.49583; 18.30944
7.	Lámaniny	730	48°30′33″S 18°31′14″V / 48,50917°S 18,52056°V / 48.50917; 18.52056	neznačený
8.	Brezový vrch	722	48°29′49″S 18°31′05″V / 48,49694°S 18,51806°V / 48.49694; 18.51806	neznačený
9.	Medvedí vrch	719	48°29′11″S 18°15′42″V / 48,48639°S 18,26167°V / 48.48639; 18.26167
10.	Mníchová (Rázdiel)	687	48°31′42″S 18°27′00″V / 48,52833°S 18,45000°V / 48.52833; 18.45000	neznačený
11.	Koreňová	639	48°29′23″S 18°20′14″V / 48,48972°S 18,33722°V / 48.48972; 18.33722
12.	Kamenné vráta	618	48°28′45″S 18°17′12″V / 48,47917°S 18,28667°V / 48.47917; 18.28667	neznačený
13.	Žibrica	617	48°22′03″S 18°09′06″V / 48,36750°S 18,15167°V / 48.36750; 18.15167
14.	Papaj vrch	616	48°31′13″S 18°28′00″V / 48,52028°S 18,46667°V / 48.52028; 18.46667	neznačený
15.	Veľký Vracov	609	48°33′32″S 18°26′08″V / 48,55889°S 18,43556°V / 48.55889; 18.43556	neznačený
16.	Zobor	587	48°20′47.02″S 18°6′31.12″V / 48,3463944°S 18,1086444°V / 48.3463944; 18.1086444
17.	Osečný vrch	551	48°35′46.17″S 18°23′18.41″V / 48,5961583°S 18,3884472°V / 48.5961583; 18.3884472	neznačený

Pohorie Tribeč býva niekedy označované aj ako slovenský Bermúdsky trojuholník kvôli často nevysvetliteľným zmiznutiam. Na motív týchto zmiznutí bola tiež napísaná kniha Trhlina. ^[6]

Prvá známa legenda o záhadných javoch je z prelomu 18. a 19. storočia. Podľa tejto legendy sa cez furmanskú cestu cez Javorový vrch vracalo z jarmoku v Topoľčanoch osem dedinských obchodníkov. Ich telá boli nájdené s hlbokými reznými ranami a dolámanými kosťami. O prepad pravdepodobne nešlo, keďže obete neboli okradnuté. Na mieste, kde sa našli tieto telá, bol na pamiatku na Javorovom vrchu vytýčený Jarmočný kríž. ^[7]

Prvé riadne zaznamenané zmiznutie je z novembra 1929. Jednalo sa o slobodného 47-ročného lesníka A. Samšályho, ktorý sa ráno 22. novembra vydal do lesa. Odvtedy ho už nikto nevidel. Možnosť, že sa stratil, je vysoko nepravdepodobná, keďže podľa výpovedí svedkov poznal Tribeč veľmi dobre. Jeho telo sa nenašlo ani po jarnom odmäku. ^[8][9]

Druhé zaznamenané zmiznutie je z roku 1930, keď sa 18. decembra 18-ročná Mária Šlajzerová vracala cez poľnú cestu Mankoviec do Zlatna, kde mala doniesť jej starým rodičom potraviny. Trasa mala trvať asi hodinu pešo, do Zlatna ale už nedorazila. Rovnako ako A. Samšályho ju už nikdy nenašli.

Tretí človek, ktorý v Tribeči zmizol je Andrej Murgaš. Ten zmizol cestou z kameňolomu, v ktorom pracoval, do obce Žirany. Nikdy nebol nájdený a neskôr bol úradmi na žiadosť jeho manželky prehlásený za mŕtveho.^[10]

Štvrtý prípad hovorí o robotníkovi v závodoch Tomáša Baťu v Partizánskom (vtedy Baťovany), Walterovi Fischerovi. V meste býval od pondelka do soboty a v nedeľu chodil za ženou a deťmi do bližšie neurčenej dediny v okolí Nového Mesta nad Váhom. V nedeľu 24. januára 1939 ale za ženou nešiel. Kolegom povedal, že sa ide "prejsť do hôr". Údajne chcel navštíviť Čierny hrad. Z Partizánskeho je to 23 kilometrov, takže ho čakala takmer 50 kilometrová trasa, z toho približne 30 kilometrov cesty cez Tribečský hrebeň, ktorý bol navyše zrejme pokrytý metrom snehu. Pátranie po ňom bolo vyhlásené až štyri týždne po zmiznutí na popud jeho ženy. Prístup úradov bol veľmi laxný a pátranie zahŕňalo len rozoslanie jeho popisu. 8. mája toho roku bol však Walter Fischer nájdený na poli neďaleko Zlatých Moraviec, viac než 30 kilometrov od Partizánskeho. Bol v bezvedomí s ťažkými popáleninami po celom tele, vrátane tváre. Krátko po jeho nájdení bol kvôli jeho vážnemu zdravotnému stavu prevezený do nemocnice v Partizánskom. Stratil pamäť, nikdy sa už nezorientoval a so svojím okolím v podstate nekomunikoval. Zvyšok svojho života zrejme strávil v ústave pre duševne chorých v Žiline. Od roku 1945 (koncom 2. Svetovej vojny) už jeho osud nie je známy. ^[11]

Piaty prípad je z februára 1966, keď miestny lesník našiel asi 5 kilometrov za obcou Jelenec odstavené auto s bratislavskou poznávacou značkou. Auto bolo na tom istom mieste (kde bol zákaz vjazdu motorových vozidiel) aj na ďalší deň, lesník preto na to upozornil Bezpečnosť. Tá zistila, že auto patrí manželom Belanovičovcom z Bratislavy. Bezdetných manželov od začiatku februára už nikto nevidel. ^[12]

Šieste zmiznutie sa odohralo na prelome rokov 1979 a 1980. Na okraji obce Skýcov býval 67-ročný vdovec Antonín Topil z Česka, ktorého miestni ho opísali ako povahovo neznášanlivého a zvláštneho. S ostatnými obyvateľmi sa nestretával a takmer nikdy nevychádzal z domu, preto nikomu neprišlo divné, keď ho dlhšiu dobu nikto v obci nevidel. Znepokojilo to až poštovú doručovateľku, ktorá o tom informovala príslušníkov Verejnej Bezpečnosti. Tí vtrhli do domu, kde zistili, že Antonín Topil v dome nie je minimálne niekoľko týždňov. Pátrania po ňom boli v zime aj na jar, boli ale neúspešné a neskôr bol prehlásený za mŕtveho.

Najnovšie zmiznutie pochádza z 3. februára 1995. Policajná hliadka našla na ceste, ktorá spája Klátovu Novú Ves a Skýcov, BMW so žilinskou ŠPZ. Vozidlo bolo blízko chatovej osady Slače a vyzeralo akoby dostalo šmyk. Auto bolo odomknuté. Vovnútri bolo zapnuté autorádio, doklady aj slovenské koruny, doláre a markách v hodnote vyše milióna slovenských korún. Auto patrilo 26-ročnému Jánovi Šalovi. Hliadka sa rozhodla na vodiča počkať, ten ale neprišiel a tak bolo auto spoločne s vecami v ňom odtiahnuté do Topoľčian. Polícia kontaktovala priateľku Jána Šalu, ktorá povedala, že sa mal vrátiť pred niekoľkými hodinami z pracovnej cesty. Rovnako bol kontaktovaný aj obchodný partner Jána Šalu z Veľkého Krtíša, ktorý potvrdil, že od neho odchádzal okolo druhej hodiny popoludní. V dobe, kedy hliadka auto našla (krátko pred štvrtou hodinou), teda nemohlo byť odstavené viac než hodinu. Pátranie bolo spustené hneď na druhý deň, avšak ako v predošlých prípadoch bolo opäť bez úspechu.^[13]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tribeč