Les

O iných významoch výrazu Les pozri Les (rozlišovacia stránka).

Les je spoločenstvo organizmov žijúcich v lesnej pôde - stromov, bylín, húb, živočíchov a mikroorganizmov, ktoré žijú vo vzájomných vzťahoch.

Termín les má viacero podobných definícií:

• všeobecná: porast, v ktorom je vyvinutý strop z korún stromov
• geograficko-ekologická: zoskupenie organizmov (ekosystém), ktorého celkový ráz určujú dreviny (spravidla stromovitého vzrastu)
• lesnícka: podľa všeobecne prijímanej lesníckej definície sa za les považuje porast, ktorého stromy dosahujú výšky aspoň 5 m a zápoje korún aspoň 25 %.
• legislatívna: ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom^[1]
• FAO: územie pokryté stromami s výmerou väčšou ako 0,5 ha, so stromami vyššími ako 5 m, ktoré zaberajú viac než 10 percent plochy, alebo stromami schopnými dosiahnuť v dospelosti tieto hraničné hodnoty. Les nezahŕňa pozemky prioritne slúžiace na poľnohospodárske alebo mestské využitie.^[2]

Lesy majú ekologický význam, sú súčasťou krajiny, majú hospodársky význam a sú dôležité pre zdravie a pohodu človeka.

Lesy upravujú teplotu aj vlhkosť krajiny. Pod stromami je vždy o niekoľko stupňov chladnejšie. (Zatiaľ nie je známy taký materiál, ktorý by pri danej hmotnosti odviedol toľko tepla ako živý strom). Korene stromov spevňujú pôdu, čo je dôležité najmä na brehoch riek, alebo strmých svahoch hôr, kde spomaľujú eróziu. Stromy sú veľkí producenti kyslíka a zo vzduchu naopak odbúravajú hromadiaci sa oxid uhličitý, ktorý potrebujú na proces fotosyntézy. Les tiež zachytáva prachové častice a podieľa sa na odstraňovaní niektorých škodlivých látok zo vzduchu.

Lesy sú domovom mnohých rastlín a živočíchov, ktorým poskytujú úkryt a potravu. Tie sú súčasťou potravinového reťazca. V lese je vysoká druhová biodiverzita.

Lesy majú aj značný hospodársky význam, kde okrem ich možnosti využitia pre turistiku a oddych, umožňujú ťažbu dreva.

Les a lesné organizmy sú priamo alebo nepriamo ovplyvnené fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami pôdotvornej horniny, modeláciou, orientáciou a sklonom svahov, hĺbkou, výživnosťou a vlhkosťou pôdy a vlastnosťami prízemnej vrstvy ovzdušia. Na vrcholkoch pahorkov a hôr rastliny trpia nedostatkom živín, vody a bývajú poškodzované vetrom alebo ľadovými námrazami. Pôda je kamenistejšia a klíma drsnejšia. Preto majú tu rastúce stromy nižší vzrast, pokrivené kmene a voľnejší korunový závoj oproti porastom v nižších polohách, na svahoch a v dolinách. Prejavuje sa to tiež v zastúpení lesných živočíchov a v ich dennej aktivite. Tento jav sa nazýva vrcholový fenomén.

V nížinách rastú pre zmenu najvyššie a najmohutnejšie stromy a bohaté vysokobylinné spoločenstvá. Deje sa to však len v prípade, že pôda údolia nie je dlhodobo zamokrená, pretože korene rastlín v tomto type pôdy nemôžu dýchať a teda nevynikajú ani vzrastom, ani druhovou variabilitou. Mimoriadne vlhké počasie môže spôsobiť, že sa pôda presýti vodou a v dôsledku toho sa celý svah aj s lesom zosunie do údolia. Z hľadiska teploty je pre les najvýhodnejší južný svah s 30° sklonom. Na týchto ideálnych svahoch môžu rásť napríklad teplomilné duby v lokalitách, v ktorých inak prevažujú jedle a buky.

Život lesa závisí aj od zdrojov stavebných látok a stopových prvkov, ktoré rastliny čerpajú vo forme vodných roztokov. Na základe toho sa vyvinula určitá organizácia koreňov. V najvyššej, na živiny najbohatšej vrstve hrubej 5-20 cm je horné koreňové poschodie. Nachádza sa tu až 80 % všetkých živých koreňov. Pod ním je stredné koreňové poschodie a napokon spodné koreňové poschodie, ktoré môže siahať až po hladinu spodnej vody.

Živiny z rozložených tiel odumretých rastlín a živočíchov sa vracajú do pôdy. Rozklad odumretých lesných stromov trvá niekoľko desiatok rokov. Veľmi staré stromy so slabnúcimi fyziologickými dejmi napádajú parazitické huby a hmyz už zaživa a urýchľujú ich zánik. Kolobeh látok a tok energie ovplyvňujú parazitické a saprofytické huby a baktérie. Ak rozkladači nestíhajú odumretú hmotu spracovávať, les sa postupne mení na rašelinový.

Na výžive stromov sa zväčša zúčastňujú niektoré druhy húb, ktoré označujeme ako mykorízne. Ich mycéliá pôsobia na povrchu alebo vo vnútri koreňov a uľahčujú uvoľňovanie a transport živín z pôdneho prostredia do cievnych zväzkov stromov. Strom zase poskytuje hube energeticky bohaté cukry.

Stromy a ostatné zelené rastliny sú výrobcovia organickej hmoty alebo producenti. Pomocou energie slnečného svetla premieňajú minerálne látky prostredia, hlavne vodu a oxid uhličitý na organické látky. V zapojenom lese býva pre producentov často problém nedostatok svetla. Naň sú adaptované poschodovitým usporiadaním listov, konárov a kmeňov. Lepšiemu využitiu svetla, ale aj ďalších zdrojov pomáha druhová rozmanitosť porastu. Na okrajoch lesa sa vyvíja vegetácia tzv. lesných plášťov, ktoré tvoria svetlomilné a rýchlorastúce rastliny využívajúce bočné svetlo.

Rastlinami sa živia spotrebitelia alebo konzumenti. Ku konzumentom patria aj mäsožravce živiace sa inými živočíchmi. Lesné bylinožravce bývajú často adaptované na rôzne časti rastlín, napr. korene, lyko, drevo, listy, semená a pod.

• Tropické lesy
• Listnaté lesy
• Ihličnaté lesy
• Zmiešané lesy
• Pralesy
• Lesostepy

Tradičné delenie lesov na listnaté a ihličnaté nie je príliš vhodné^{[chýba zdroj]}, pretože ihlica stromu je tiež list. Ani rozdelenie na opadavé lesy a neopadavé lesy nevyhovuje, pretože všetky listy stromov (vrátane ihlíc) v určitých cykloch opadávajú.

Bližšie informácie v hlavnom článku: ekosystémové služby

Výraz celospoločenské funkcie lesa bol začiatkom 21.storočia nahradený výrazmi ako lesné ekosystémové služby, ekosystémové služby lesa. Ekosystémové služby (ES), ktoré poskytujú lesy, zahŕňajú benefity lesov vo vzťahu k ochrane biodiverzity, vody, ľudskému bytiu, či prispôsobeniu a zmierneniu klimatických zmien^[3]. Problematike zahrňujúcej riešenie ekosystémových služieb lesa s ohľadom ich optimálneho využívania, platieb, atď. sa začína venovať veľká pozornosť nielen na európskej ale aj národnej úrovni napríklad aj realizáciou vedecko-výskumných projektov podporovaných aj slovenskou agentúrou APVV.

Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o základnú formačnú skupinu Ls Lesy. Skladá sa z nasledujúcich klasifikačných či priamo mapovacích jednotiek i podjednotiek:^[4]

• Ls1 Lužné lesy, rozdeľujú sa ďalej na 4 mapovacie jednotky:
  • Ls1.1 Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy
  • Ls1.2 Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy
  • Ls1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy
  • Ls1.4 Horské jelšové lužné lesy
• Ls2 Dubovo-hrabové lesy, rozdeľujú sa ďalej na 3 mapovacie jednotky:
  • Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské
  • Ls2.2 Dubovo-hrabové lesy panónske
  • Ls2.3 Dubovo-hrabové lesy lipové, rozdelené na tri podjednotky kvôli prepojiteľnosti do siete Natura 2000:
    • Ls2.3.1 časť A
    • Ls2.3.2 časť B
    • Ls2.3.3 časť C
• Ls3 Dubové a zmiešané dubové lesy, rozdeľujú sa ďalej na 6 mapovacích jednotiek:
  • Ls3.1 Teplomilné submediteránne dubové lesy
  • Ls3.2 Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku
  • Ls3.3 Dubové nátržníkové lesy
  • Ls3.4 Dubovo-cerové lesy
  • Ls3.5 Sucho a kyslomilné dubové lesy, rozdelené na dve podjednotky kvôli prepojiteľnosti do siete Natura 2000:
    • Ls3.5.1 časť A
    • Ls3.5.2 časť B
  • Ls3.6 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy
• Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy (mapovacia jednotka)
• Ls5 Bukové a zmiešané bukové lesy, rozdeľujú sa ďalej na 4 mapovacie jednotky:
  • Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy
  • Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy
  • Ls5.3 Javorovo-bukové horské lesy
  • Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy
• Ls6 Suchomilné borovicové a borovicové zmiešané lesy, rozdeľujú sa ďalej na 3 mapovacie jednotky:
  • Ls6.1 Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy
  • Ls6.2 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy
  • Ls6.3 Lesostepné borovicové lesy
• Ls7 Rašeliniskové lesy, rozdeľujú sa ďalej na 4 mapovacie jednotky:
  • Ls7.1 Rašeliniskové brezové lesíky
  • Ls7.2 Rašeliniskové borovicové lesy
  • Ls7.3 Rašeliniskové smrekové lesy
  • Ls7.4 Slatinné jelšové lesy
• Ls8 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy (mapovacia jednotka)
• Ls9 Smrekové a zmiešané smrekové lesy, rozdeľujú sa ďalej na 4 mapovacie jednotky:
  • Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové
  • Ls9.2 Smrekové lesy vysokobylinné
  • Ls9.3 Podmáčané smrekové lesy
  • Ls9.4 Smrekovcovo-limbové lesy
• Ls10 Panónske topoľové lesy s borievkou (mapovacia jednotka)

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Les
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Les