Samuel Aba

Samuel Aba
Kráľ Uhorska
Panovanie
Dynastia	Abovci
Panovanie	1041 – 1044
Predchodca	Peter
Nástupca	Peter
Biografické údaje
Narodenie	pred 990 alebo cca. 1009
Úmrtie	5. júl 1044
Pochovanie	Abasár, Maďarsko
Odkazy
	Samuel Aba (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Samuel Aba (maď. Aba Sámuel; * cca 990 – † 5. júl 1044) bol v rokoch 1041 – 1044 kráľ Uhorska a v rokoch 1038 – 1041 podľa niektorých zdrojov knieža Nitrianskeho kniežatstva.

Pochádzal z kmeňa Chazarov patriacich k turkickej jazykovej rodine. Jeho rodičia sú neznámi, ale dá sa predpokladať, že patrili k vysokopostaveným osobnostiam svojho národa. Za manželku mal dcéru maďarského veľkokniežaťa Gejzu, a teda bol švagrom prvého uhorského kráľa Štefana I.

Niekedy v období rokov 1005 – 1010 sa Aba stal náčelníkom chazarského kmeňa. V tom istom období sa zosobášil. Prijal kresťanstvo a založil dva kláštory, z ktorých jeden sa zachoval dodnes a nachádza sa v obci Feldebrő neďaleko mesta Jáger. Štefan ho vymenoval za svojho palatína a mal s ním pomerne dobré vzťahy.

Po korunovácii Petra Orseola za kráľa stratil svoj úrad, čo bolo začiatkom ich veľkého nepriateľstva. Po víťazstvách nad Petrom sa v rokoch 1041 až 1044 stal uhorským kráľom a prijal meno Samuel.^[1] Na začiatku vlády podnikal útoky do Korutánska a Východnej Marky. Nemecký kráľ Henrich III. podnikol v septembri 1042 odvetný útok spolu s českým kniežaťom Břetislavom I. a dobyl územie Nitrianského kniežatstva, ktoré sa vtedy skladalo z 9 komitátov (zväčša ležalo severne od Dunaja). Na tomto území ustanovil Henrich do čela správy Domoslava, syna Ladislava Lysého. Po odchode nemeckých a českých vojsk, vtedajší uhorský kráľ Samuel vyhnal Domoslava z Nitry.^[2]

V auguste 1043 prišiel do krajiny Henrich III. s novou výpravou. Samuel sa s ním stretol na brehu rieky Rábnica a dohodli si mierové podmienky. Henrichovi odstúpil pás územia západne od riek Litava a Morava a Henrich ho uznal za kráľa. Aba mal prepustiť zajatcov a poslať Henrichovi cenné dary.

Vo februári 1044 sa Samuel dozvedel o chystanom sprisahaní uhorských veľmožov. Vlákal ich do pasce a nechal popraviť.^[3]:202 Časť odporcov ušla z krajiny a o intervenciu požiadala nemeckého kráľa Henricha. Ten sa do Uhorska vrátil v júni 1044 spolu s Břetislavom a Petrom Orseolom. Dobyl Šopron a Kapuvár a so Samuelom sa stretol pri obci Ménfő. Napriek tomu, že bol verným pokračovateľom diela Štefana I., nebol Maďar a nemal úplnú dôveru maďarskej šľachty. Preto prešla počas boja časť veľmožov na druhú stranu a Samuel bitku prehral. Dal sa na útek, no chytili ho pri rieke Tisa.^[4] Onedlho sa konal uhorsko-nemecký súd, ktorý vyniesol rozsudok, že Samuel má byť popravený. Popravu ihneď vykonali.

1. ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 171.
2. ↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 113.
3. ↑ Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.
4. ↑ Kniha kráľov : panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Ed. Vladimír Segeš, František Višváder. Bratislava : Kleio, 1998. 300 s. ISBN 80-967862-0-2. S. 51.