Ladislav Pohrobok
Ladislav Pohrobok | |
Rakúsky vojvoda | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Habsburgovci |
Panovanie | 1440 – 1457 |
Korunovácia | 22. február 1440 |
Predchodca | Albrecht V. |
Regent | Fridrich V. |
Nástupca | Fridrich V. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 22. február 1440 Komárno, Uhorské kráľovstvo |
Úmrtie | 23. november 1457 (17 rokov) Praha, České kráľovstvo, Svätá ríša rímska |
Pochovanie | Katedrála svätého Víta, Praha |
Rodina | |
Otec | Albrecht II. |
Matka | Alžbeta Luxemburská |
Ďalšie tituly | |
Kráľ Uhorska a Chorvátska | |
1440/1444 – 1457 | |
Predchodca | Albrecht alebo Vladislav I. |
Nástupca | Matej |
Český kráľ | |
1453 – 1457 | |
Predchodca | Albrecht |
Nástupca | Jiří z Poděbrad |
Odkazy | |
Ladislav Pohrobok (multimediálne súbory na commons) | |
Ladislav Pohrobok Habsburský (* 22. február 1440, Komárno – † 23. november 1457, Praha) bol (arci)vojvoda rakúsky, uhorský kráľ ako Ladislav V., český kráľ ako Ladislav I., jediný syn rímskeho kráľa Albrechta II. a Alžbety Luxemburskej, dcéry cisára Žigmunda Luxemburského.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Komárne štyri mesiace po smrti svojho otca, preto dostal prídomok Pohrobok (lat. Posthumus). Teoreticky bol od okamihu svojho narodenia vládcom Rakúskeho arcivojvodstva, oficiálnou hlavou habsburskej dynastie a kráľom uhorským a českým. Jeho kráľovské tituly však neboli zatiaľ potvrdené. Aj keď jeho matka energicky bojovala za Ladislavove nároky na trón za pomoci Jána Jiskru z Brandýsa, uhorské stavy si zvolili za kráľa Vladislava Jagelovského (vládol v Poľsku ako kráľ Vladislav III.).
Dvornej dáme Alžbety sa podarilo ukradnúť uhorskú svätoštefanskú korunu z Vyšehradu (maď. Visegrád) a odniesla ju do Viedenského Nového Mesta (Wiener Neustadt). Podľa legendy sa práve pri tejto krádeži stalo, že sa ohol krížik na korune. Alžbeta potom prinútila prímasa korunovať 15. mája 1440 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) Ladislava za uhorského kráľa. Následne vypukla dvojročná občianska vojna medzi prívržencami Vladislava a Ladislava Pohrobka (jeho matky Alžbety).
V roku 1442 zomrela Ladislavova matka a jeho poručníkom sa stal jeho strýc, neskorší cisár Svätej rímskej ríše Fridrich III., ktorý ho fakticky držal ako rukojemníka na hrade Orth v Rakúsku.
Po smrti Vladislava Jagelovského v bitke pri Varne 10. novembra 1444 uznali uhorské stavy za veľkých sporov Ladislava Pohrobka za uhorského kráľa a vyzvali Fridricha, aby Ladislava prepustil a vydal uhorskú kráľovskú korunu. Stavy zároveň zvolili sedem kapitánov, ktorí spravovali kráľovstvo. Boli to Ján Huňady, Mikuláš Újlaki, Juraj Rozgonyi, Imrich Bebek, Michal Ország, Pongrác II. zo Svätého Mikuláša a Ján Jiskra z Brandýsa.
Regentom Uhorského kráľovstva sa počas kráľovej neprítomnosti stal Ján Huňady a v Českom kráľovstve túto funkciu vykonával (od r. 1451/52) Jiří z Poděbrad. Po Ladislavovej smrti sa Jánov syn Matej Huňady stal uhorským kráľom a v Čechách nastúpil na trón Jiří z Poděbrad.
Po roku 1450 rástol tlak rakúskych šľachtických stavov na prepustenie Ladislava. Dňa 14. okóbra 1451 uzatvorilo 39 účastníkov stavovského snemu v Mailbergu slávnostne spolok, ktorý mal primäť Fridricha, aby vydal Ladislava. K vyhláseniu sa čoskoro pripojilo 254 ďalších členov. V roku 1452 pod vedením Ulricha z Eytzingu obliehali cisára vo Viedenskom Novom Meste a donútili ho Ladislava vydať. Novým ochrancom Ladislava sa stal Ulrich II. Celjský.
Ladislava korunovali za českého kráľa 28. októbra 1453 a prebýval striedavo v Prahe a vo Viedni. Po smrti Jána Huňadyho v roku 1456 menoval svojho ochrancu Ulricha Celjského regentom Uhorska. V novembri 1456 Ulricha zavraždil Jánov syn a brat neskoršieho kráľa Mateja, Ladislav Huňady. Kráľ Ladislav ho dal za trest sťať, čo vyvolalo také nepokoje v Uhorsku, že musel natrvalo presídliť do Prahy, kde prežil posledné mesiace života.
Koncom roka 1457, počas príprav na sobáš s Magdalénou, dcérou francúzskeho kráľa Karola VII., Ladislav náhle zomrel. Dlho sa špekulovalo o tom, že ho otrávili, ale výskumy z 20. storočia ukázali, že zomrel s najväčšou pravdepodobnosťou na leukémiu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ČECHURA. České země v letech 1437–1526, I. díl : mezi Zikmundem a Jiřím z Poděbrad. [s.l.] : [s.n.], 2010. ISBN 978-80-7277-447-0.
- ČORNEJ, Petr. Ladislav Pohrobek. In: RYANTOVÁ, Marie; VOREL, Petr. Čeští králové. Praha ; Litomyšl : Paseka, 2008. ISBN 978-80-7185-940-6. S. 251-261.
- ČORNEJ, Petr; BARTLOVÁ, Milena. Velké dějiny zemí Koruny české VI. 1437-1526. Praha : Paseka, 2007. 839 s. ISBN 978-80-7185-873-7.
- ČORNEJOVÁ, Ivana; RAK, Jiří; VLNAS, Vít. Ve stínu tvých křídel. Habsburkové v českých dějinách. Praha : Grafoprint-Neubert, 1995. 289 s. ISBN 80-85785-20-X.
- HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové. Životopisná encyklopedie. Praha : Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.
- URBÁNEK, Rudolf. Věk Poděbradský II. a III.. Praha : Jan Laichter, 1918; 1930.
- URBÁNEK, Rudolf. Konec Ladislava Pohrobka. Praha : Česká akademie věd a umění, 1924. 207 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladislav Pohrobok
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Marek Zágora: „Mládeneček pěkný, kadeřavý“. Portréty Ladislava Pohrobka
- Podivná smrt 18-letého krále Ladislava Pohrobka
- Otakar Vinař - Z genealogie českých králů - Cesta Habsburků na český trůn (1278 - 1526) Archivované 2008-06-17 na Wayback Machine
Panovnícke pomery
[upraviť | upraviť zdroj]
Ladislav Pohrobok
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Albrecht V. |
Rakúsky vojvoda 1440 – 1457 |
Nástupca Fridrich V. |
Predchodca Albrecht V. |
Český kráľ 1453 – 1457 |
Nástupca Jiří z Poděbrad |
Predchodca Vladislav I. |
Uhorský kráľ 1440/1444/1453 – 1457 |
Nástupca Matej Korvín |