Hus divá

Hus divá
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) zúbkozobce (Anseriformes) Čeľaď (familia) kačicovité (Anatidae) Rod (genus) hus (Anser) Druh (species) hus divá (A. anser)
Vedecký názov
Anser anser Linnaeus, 1758
Synonymá
hus sivá
Mapa rozšírenia husi divej       Hniezdiaca, výskyt v letnom období       Nehniezdiaca       Introdukovaná, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Hus divá (staršie zriedkavo: hus sivá^[3], zastarano divá hus, hus popolavá^[4][5][6]; lat. Anser anser) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. V Európe hniezdi pri rôznych vodách, močiaroch, jazerách aj pri morskom pobreží a pri fjordoch. Na Slovensku hniezdi pravidelne len na Záhorí. Je sťahovavá.^[7]

Rozlišujú sa dva poddruhy^[3]:

• hus divá v užšom zmysle (Anser anser anser)
• hus sivá v užšom zmysle (Anser anser rubrirostris)

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hus divá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej aj Európskej populácie je stúpajúci.^[1]

Hus divá meria 75 – 90 cm, rozpätie krídel má 147 – 180 cm^[8] a váži 3 – 4 kg. Samec je väčší ako samica, obaja majú plavé farby so sivou, svetlý zobák a ružové nohy. Na prsiach majú drobné tmavé škvrnky. Brucho a podchvostové krovky sú biele. Na krídlach majú zhora nápadné striebrosivé plochy a zdola svetlý predný okraj.^[9]

Vo svojom hlasovom repertoári majú viac ako tucet rôznych zvukov. Najznámejšie je "ga-ga-ga-ga", pretože tento hlas poznáme u domácich husí. Vydávajú tiché kňučavé zvuky, syčavé až po silné trúbivé hlasy ako striedavý duet dvoch jedincov.

Niva rieky Moravy na Slovensku spolu s riekou Dyje a priľahlými rybníkmi na južnej Morave tvoria najvýznamnejšie hniezdisko v strednej Európe a súčasne je to aj územie s nadregionálnym významom pre migráciu a zimovanie. Na Záhorí hniezdia od roku 1961. Okrem ramennej sústavy rieky Moravy sú to i rybníky a štrkoviská. Výnimočne zahniezdia aj na Podunajsku a východnom Slovensku.

Počas migrácie a zimovania sa najviac pasú na slovenskej strane pri Moravskom Sv. Jáne a pri Vysokej pri Morave.^[7]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 15 – 80, zimujúcich jedincov 2 000 – 3 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala vykazovali mierny pokles o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 E – ohrozený druh. V roku 1998 EN:B1, EN – ohrozený. V roku 2001 EN - ohrozený.^[10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.^[7]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 50 – 100 párov, zimujúcich jedincov 2100 – 2500. Krátkodobý trend hniezdnej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stúpajúca. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) bol klesajúci, dlhodobý trend bol neznámy. ^[11] V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.^[2] Dôvodom preradenia do nižšej kategórie môže byť niektorý z nasledujúcich dôvodov: zvýšenie počtu rozmnožujúcich sa jedincov, rastúci trend populácie, zväčšovanie areálu alebo aj možnosti pozitívneho ovplyvnenia populácií z okolitých krajín.^[12][13]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 50 – 150 párov, zimujúcich jedincov 1000 – 8000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2008 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stúpajúca. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2008 – 2018) aj dlhodobý trend boli stúpajúce.^[14]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).^[15]

• 
  Zhora sú nápadné striebrosivé plochy na krídlach
• 
  Aj spodná časť krídla je vpredu svetlejšia
• 
  Odtlačky nôh v blate
• 
  Hniezdo so štyrmi vajcami
• 
  Hus divá na hniezde
• 
  Čerstvo vyliahnuté mláďa (1h)
• 
  Húsatá
• 
  Húsatá s rodinou
• 
  Letiace kŕdle v typických "jedničkách"
• 
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
3. ↑ ^{a b} KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
4. ↑ STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 373 a register
5. ↑ HORECKÝ, J.: O. Ferianc, Vtáky I (Stavovce Slovenska II). In: Československý terminologický časopis, ročník 5, číslo 2, 1966, s. 122 – 124, s. 123 dostupné online
6. ↑ ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106 – 113. s. 113 dostupné online
7. ↑ ^{a b c} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus divá, str.116 – 119, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
8. ↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
9. ↑ FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
10. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
11. ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
12. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
13. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
14. ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
15. ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hus divá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hus divá
• Wikislovník ponúka heslo Hus divá

• Hlas husi divej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Anser anser na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Anser anser na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Graugans na nemeckej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa ornitológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.