[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Adalbert (Rakúsko, Babenberg)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Adalbert
3. rakúsky markgróf
Adalbert
Adalbert, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaBabenbergovci
Panovanie1018 – 1055
PredchodcaHenrich I.
NástupcaErnest
Biografické údaje
Narodenie985?
Úmrtie26. mája 1055
Melk
Pochovaniekláštor Melk
Vierovyznaniekresťanstvo
Rodina
Manželka
Potomstvo
Leopold, Ernest
OtecLeopold I.
MatkaRichardis
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAdalbert
(multimediálne súbory na commons)

Adalbert Babenberský nazývaný Víťazný (nem. Adalbert der Siegreiche, 985? – 26. mája 1055, Melk) bol gróf zo Schweinachgau a z Künziggau a neskôr rakúsky markgróf. Pre svoj diplomatický um získal povesť veľkého politického stratéga,[1]:79 Otto z Freisingu začína jeho osobou svoju Babenberskú kroniku.

Narodil sa ako posledný syn markgrófa Leopolda I. a Richardis zo Sualafeldgau. V roku 1018 po smrti staršieho bezdetného brata Henricha získal markgrófsky titul. Jeho druhou ženou sa stala Frozza, dcéra benátskeho dóžu Otta Orseola. Frozzin brat Peter Orseolo sa v roku 1038 stal kráľom Uhorska a v nasledujúcich rokoch svojou politikou poštval proti sebe cisára, miestnych magnátov a vdovu po kráľovi.[1]:77 V roku 1041 ho z krajiny vyhnali a Peter našiel azyl na Adalbertovom dvore.[2]

Na jeseň 1041 sa konal ríšsky snem, kde sa Peter Orseolo poddal cisárovi rovnako ako české knieža Břetislav I., jeho doterajší spojenec, ktorému Adalbertov syn Leopold obsadil bližšie nešpecifikovanú pevnosť v pomedzí. Všetci zúčastnení sa potom spoločne rozhodli na úder proti novému uhorskému kráľovi Samuelovi, ktorý v tú istú dobu nečakane zaútočil na Adalbertovu Východnú marku. Adalbert spoločne so synom Leopoldom útok odrazil.[1]:78 Boje o Uhorsko pokračovali s prestávkami až do roku 1044, kedy sa Peter Orseolo vrátil na čas naspäť na uhorský trón.

Markgróf Adalbert prišiel v decembri roku 1043 o svojho syna Leopolda, veľkého hrdinu uhorských vojen.[3] V roku 1050 sa podieľal na výstavbe opevnenia zničeného Hainburgu a keď v roku 1055 umieral, patrili Babenbergovci k najmocnějším rodom v tedajšom Bavorsku.[1]:79 Jeho nástupcom sa stal druhorodený syn Ernest, ktorý pokračoval v tradičnom spojenectve s cisárskym dvorom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d VEBER, Václav, et al. Dějiny Rakouska. 1. dopl. a rev. vyd. [i.e. 2. vyd.] Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2002. 734 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-634-6.
  2. ŽEMLIČKA, Josef. Čechy v době knížecí : (1034–1198). Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN 978-80-7106-905-8.
  3. Allgemeine Deutsche Biographie

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vojtěch Babenberský na českej Wikipédii.