[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/

SK3922003A3 - Optical disc medium, optical disc playback and recorder - Google Patents

Optical disc medium, optical disc playback and recorder Download PDF

Info

Publication number
SK3922003A3
SK3922003A3 SK392-2003A SK3922003A SK3922003A3 SK 3922003 A3 SK3922003 A3 SK 3922003A3 SK 3922003 A SK3922003 A SK 3922003A SK 3922003 A3 SK3922003 A3 SK 3922003A3
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
optical disc
information
wave
section
signal
Prior art date
Application number
SK392-2003A
Other languages
English (en)
Other versions
SK287990B6 (sk
Inventor
Junichi Minamino
Atsushi Nakamura
Shigeru Furumiya
Hiromichi Ishibashi
Takashi Ishida
Toyoji Gushima
Original Assignee
Matsushita Electric Ind Co Ltd
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Matsushita Electric Ind Co Ltd filed Critical Matsushita Electric Ind Co Ltd
Publication of SK3922003A3 publication Critical patent/SK3922003A3/sk
Publication of SK287990B6 publication Critical patent/SK287990B6/sk

Links

Classifications

    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B7/00—Recording or reproducing by optical means, e.g. recording using a thermal beam of optical radiation by modifying optical properties or the physical structure, reproducing using an optical beam at lower power by sensing optical properties; Record carriers therefor
    • G11B7/004—Recording, reproducing or erasing methods; Read, write or erase circuits therefor
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/10—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel
    • G11B27/19—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier
    • G11B27/28—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording
    • G11B27/30—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording on the same track as the main recording
    • G11B27/3027—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording on the same track as the main recording used signal is digitally coded
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/00086—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy
    • G11B20/0021—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy involving encryption or decryption of contents recorded on or reproduced from a record carrier
    • G11B20/00217—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy involving encryption or decryption of contents recorded on or reproduced from a record carrier the cryptographic key used for encryption and/or decryption of contents recorded on or reproduced from the record carrier being read from a specific source
    • G11B20/00253—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy involving encryption or decryption of contents recorded on or reproduced from a record carrier the cryptographic key used for encryption and/or decryption of contents recorded on or reproduced from the record carrier being read from a specific source wherein the key is stored on the record carrier
    • G11B20/00405—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy involving encryption or decryption of contents recorded on or reproduced from a record carrier the cryptographic key used for encryption and/or decryption of contents recorded on or reproduced from the record carrier being read from a specific source wherein the key is stored on the record carrier the key being stored by varying characteristics of the recording track, e.g. by altering the track pitch or by modulating the wobble track
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/00086—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy
    • G11B20/0021—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy involving encryption or decryption of contents recorded on or reproduced from a record carrier
    • G11B20/00485—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy involving encryption or decryption of contents recorded on or reproduced from a record carrier characterised by a specific kind of data which is encrypted and recorded on and/or reproduced from the record carrier
    • G11B20/00492—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy involving encryption or decryption of contents recorded on or reproduced from a record carrier characterised by a specific kind of data which is encrypted and recorded on and/or reproduced from the record carrier wherein content or user data is encrypted
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/10009—Improvement or modification of read or write signals
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/12—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers
    • G11B20/1217—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers on discs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/18—Error detection or correction; Testing, e.g. of drop-outs
    • G11B20/1833—Error detection or correction; Testing, e.g. of drop-outs by adding special lists or symbols to the coded information
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/10—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel
    • G11B27/19—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/10—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel
    • G11B27/19—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier
    • G11B27/24—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by sensing features on the record carrier other than the transducing track ; sensing signals or marks recorded by another method than the main recording
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B7/00—Recording or reproducing by optical means, e.g. recording using a thermal beam of optical radiation by modifying optical properties or the physical structure, reproducing using an optical beam at lower power by sensing optical properties; Record carriers therefor
    • G11B7/007—Arrangement of the information on the record carrier, e.g. form of tracks, actual track shape, e.g. wobbled, or cross-section, e.g. v-shaped; Sequential information structures, e.g. sectoring or header formats within a track
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B7/00—Recording or reproducing by optical means, e.g. recording using a thermal beam of optical radiation by modifying optical properties or the physical structure, reproducing using an optical beam at lower power by sensing optical properties; Record carriers therefor
    • G11B7/007—Arrangement of the information on the record carrier, e.g. form of tracks, actual track shape, e.g. wobbled, or cross-section, e.g. v-shaped; Sequential information structures, e.g. sectoring or header formats within a track
    • G11B7/00745—Sectoring or header formats within a track
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B7/00—Recording or reproducing by optical means, e.g. recording using a thermal beam of optical radiation by modifying optical properties or the physical structure, reproducing using an optical beam at lower power by sensing optical properties; Record carriers therefor
    • G11B7/24—Record carriers characterised by shape, structure or physical properties, or by the selection of the material
    • G11B7/2407—Tracks or pits; Shape, structure or physical properties thereof
    • G11B7/24073—Tracks
    • G11B7/24082—Meandering
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/00086—Circuits for prevention of unauthorised reproduction or copying, e.g. piracy
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/12—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers
    • G11B20/1217—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers on discs
    • G11B2020/1218—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers on discs wherein the formatting concerns a specific area of the disc
    • G11B2020/1221—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers on discs wherein the formatting concerns a specific area of the disc cluster, i.e. a data structure which consists of a fixed number of sectors or ECC blocks
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/12—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers
    • G11B20/1217—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers on discs
    • G11B2020/1218—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers on discs wherein the formatting concerns a specific area of the disc
    • G11B2020/1238—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers on discs wherein the formatting concerns a specific area of the disc track, i.e. the entire a spirally or concentrically arranged path on which the recording marks are located
    • G11B2020/1239—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers on discs wherein the formatting concerns a specific area of the disc track, i.e. the entire a spirally or concentrically arranged path on which the recording marks are located the track being a pregroove, e.g. the wobbled track of a recordable optical disc
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/12—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers
    • G11B2020/1264—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers wherein the formatting concerns a specific kind of data
    • G11B2020/1265—Control data, system data or management information, i.e. data used to access or process user data
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/12—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers
    • G11B2020/1264—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers wherein the formatting concerns a specific kind of data
    • G11B2020/1265—Control data, system data or management information, i.e. data used to access or process user data
    • G11B2020/1267—Address data
    • G11B2020/1268—Address in pregroove [ADIP] information
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/12—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers
    • G11B2020/1264—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers wherein the formatting concerns a specific kind of data
    • G11B2020/1265—Control data, system data or management information, i.e. data used to access or process user data
    • G11B2020/1267—Address data
    • G11B2020/1274—Address data stored in pre-pits, i.e. in embossed pits, ROM marks or prepits
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/12—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers
    • G11B2020/1264—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers wherein the formatting concerns a specific kind of data
    • G11B2020/1265—Control data, system data or management information, i.e. data used to access or process user data
    • G11B2020/1287—Synchronisation pattern, e.g. VCO fields
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/12—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers
    • G11B2020/1291—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers wherein the formatting serves a specific purpose
    • G11B2020/1292—Enhancement of the total storage capacity
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B20/00—Signal processing not specific to the method of recording or reproducing; Circuits therefor
    • G11B20/10—Digital recording or reproducing
    • G11B20/12—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers
    • G11B2020/1291—Formatting, e.g. arrangement of data block or words on the record carriers wherein the formatting serves a specific purpose
    • G11B2020/1298—Enhancement of the signal quality
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/20—Disc-shaped record carriers
    • G11B2220/21—Disc-shaped record carriers characterised in that the disc is of read-only, rewritable, or recordable type
    • G11B2220/215—Recordable discs
    • G11B2220/216—Rewritable discs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/20—Disc-shaped record carriers
    • G11B2220/21—Disc-shaped record carriers characterised in that the disc is of read-only, rewritable, or recordable type
    • G11B2220/215—Recordable discs
    • G11B2220/218—Write-once discs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/20—Disc-shaped record carriers
    • G11B2220/25—Disc-shaped record carriers characterised in that the disc is based on a specific recording technology
    • G11B2220/2537—Optical discs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/20—Disc-shaped record carriers
    • G11B2220/25—Disc-shaped record carriers characterised in that the disc is based on a specific recording technology
    • G11B2220/2537—Optical discs
    • G11B2220/2541—Blu-ray discs; Blue laser DVR discs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B7/00—Recording or reproducing by optical means, e.g. recording using a thermal beam of optical radiation by modifying optical properties or the physical structure, reproducing using an optical beam at lower power by sensing optical properties; Record carriers therefor
    • G11B7/004—Recording, reproducing or erasing methods; Read, write or erase circuits therefor
    • G11B7/005—Reproducing
    • G11B7/0053—Reproducing non-user data, e.g. wobbled address, prepits, BCA

Landscapes

  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Signal Processing (AREA)
  • Computer Security & Cryptography (AREA)
  • Optical Recording Or Reproduction (AREA)
  • Optical Record Carriers And Manufacture Thereof (AREA)
  • Signal Processing For Digital Recording And Reproducing (AREA)

Description

Oblasť techniky
Vynález sa týka optického disku, na ktorom sa informácia, ako je napríklad obrazová digitálna informácia, môže uložiť pri vysokej hustote.
Doterajší stav techniky
V posledných rokoch dochádza k zvyšovaniu pozdĺžnej hustoty záznamu optického disku. Na optickom disku je normálne vopred vytvorená drážka stopy a záznamová vrstva sa vytvorí tak, aby prekrývala drážku stopy. Dáta alebo informácie sa zapíšu užívateľom na záznamový film pozdĺž drážky stopy, to znamená buď v drážke stopy alebo v oblasti medzi priľahlými časťami drážky stopy.
Drážka stopy je vytvorená tak, aby sa rozvinila ako sínusová vlna a hodinový signál je generovaný podľa vlnovej periódy. Synchrónne s týmto hodinovým signálom sa užívateľské dáta zapíšu na záznamovú vrstvu alebo sa prečítajú zo záznamovej vrstvy.
Na zápis dát na vopred stanovené miesto na optickom disku je potrebné pri výrobe optického disku adresovú informáciu, to znamená pozičnú informáciu, ktorá indikuje polohu na optickom disku, prideliť k príslušným miestam optického disku a zaznamenať na príslušné miesto optického disku. Adresa je normálne pridelená k radom oblastí, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a majú vopred stanovenú dĺžku. Na zaznamenávanie adresovej informácie na optický disk existujú rôzne spôsoby. V nasledujúcom texte prihlášky vynálezu sú uvedené konvenčné spôsoby zaznamenávania adresy na optický disk.
Japonská patentová prihláška č. 6-309672 opisuje diskové pamäťové médium, na ktorom rozvlnená drážka stopy je lokálne prerušená, takže oblasti vyhradenej pre adresu je pridelená prerušená časť. V oblasti drážky stopy vyhradenej pre adresu sú vytvorené predbežné jamky. Optický disk má štruktúru, v ktorej oblasť vyhradená pre adresu a oblasť vyhradená pre dáta (to znamená pre zápis informácie do tejto oblasti) sa nachádzajú spolu v jednej a tej istej drážke stopy.
Japonská patentová prihláška č. 5-189934 opisuje optický disk, na ktorom je adresová informácia zapísaná zmenou vlnovej frekvencie drážky stopy. V optickom disku ako je tento, oblasť, do ktorej je adresová informácia zapísaná, a oblasť, dc ktorej sa zapíšu dáta, nie sú vzájomne oddelené pozdĺž stopy.
Japonská patentová prihláška č. 9-326138 opisuje optický disk, na ktorom sú predbežné jamky vytvorené medzi priľahlými časťami drážky stopy. Tieto predbežné jamky reprezentujú zaznamenanú adresovú informáciu.
Tieto rôzne typy optických diskov majú nasledujúce problémy, ktoré sa musia riešiť s cieľom ďalej zvyšovať pozdĺžnu hustotu záznamu.
Čo sa týka optického disku, v ktorom je adresová informácia zapísaná vo forme predbežných jamiek vo vnútri oblasti scopy vyhradenej pre adresu, prvý problém spočíva v tom, že kvôli zabráneniu nevýhodného zmenšenia oblasti vyhradenej pre adresu a oblasti vyhradenej pre dáta, dochádza k javu „overhead, to znamená objavujú sa dodatočné nároky na pamäte. V dôsledku roho sa musí znížiť pamäťová kapacita dostupná pre užívateľa.
Pokial ide o optický disk pre zápis adresy na optický disk modulovaním vlnovej frekvencie stopy, ďalší problém spočíva v tom, že zápis hodinového signálu nemôže byť generovaný dostatočne presne. Pôvodne, vlna drážky stopy je vytvorená hlavne na generovanie hodinového signálu na vytvorenie synchronizácie, žiaducej pre čítacie a zápisové operácie. Tam, kde je vlnová frekvencia jedna jediná, hodinový signál sa môže generovať vysoko presne, napr. uvedením čítacieho signálu, ktorý má amplitúdu, meniacu sa s vlnou, do synchronizácie a jeho vynásobením PPL. Avšak, keď vlnová frekvencia nie je jedna jediná, ale má niekoľko frekvenčných zložiek, potom frekvenčné pásmo, kzoré PPL môže sledovať, by malo byť znížené v porovnaní so situáciou, v ktorej vlna má jednu jedinú frekvenciu, na zamedzenie pseudouzamknutia PLL. V tomto prípade, PLL nemôže dostatočne sledovať jitter motora disku alebo jitter, ktorý je dôsledkom excentricity. Takže, nejaký jitter môže zostať vo výslednom záznamovom signáli.
Oproti tomu tam, kde záznamový film, vytvorený na optickom disku, je tvorený filmom s fázovou zmenou, potom tento film môže viesť k zníženiu SNR, keď sa dáta, uložené na filme, opakovane striedajú. Keď vlnová frekvencia je jedna jediná, šumové zložky je možné vybrať s použitím pásmového filtra, ktorý má úzke pásmo. Avšak, keď sa vlnová frekvencia modulovala, potom filter by mal mať rozšírené pásmo. V dôsledku toho, je oveľa viac pravdepodobné, že sa obsiahnu šumové zložky a jitter sa môže ďalej zhoršovať. Je možné očakávať, že sa záznamová hustota bude ďalej zvyšovať. Avšak, čím je vyššia záznamová hustota, tým sa poskytne užší voľný priestor pre prípustný jitter. Takže, je viac žiaduce minimalizovať zvýšenie jitter zamedzením modulovania vlnovej frekvencie.
V štruktúre, v ktorej sú jamky, reprezentujúce zapísanú adresovú informáciu, predbežne vytvorené medzi priľahlými časťami drážky, je obtiažne vytvoriť dostatočne dlhé jamky v dostatočnom množstve. Takže, keď sa zvýši záznamová hustota, potom sa môže zvýšiť počet detekčných chýb. Je to spôsobené tým, že keď sa medzi priľahlými časťami drážky predbežne vytvoria jamky, potom tieto jamky majú vplyv na priľahlé časti drážky.
S cielom vyriešiť problémy, opísané v skôr uvedenom texte, hlavný ciel vynálezu spočíva v poskytnutí optického disku, ktorý prispieva k minimalizovaniu dodatočných nárokov a ku generovaniu dostatočne presného hodinového signálu podľa vlny drážky stopy.
Ďalším cieľom vynálezu je poskytnúť spôsob a zariadenie na čítanie adresy, ktorá sa zapísala na optickom disku.
Podstata vynálezu
Optický disk podľa vynálezu zahŕňa drážku stopy. Na optickom disku je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy. Drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany, posúvané periodicky pozdĺž drážky stopy. Bočné strany jednotkových sekcií sú posunuté v jednej jedinej základnej perióde. Rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii, je zastúpená tvarom, prideleným k jednotkovej sekcii.
Vo výhodnom uskutočnení sú bočné strany drážky stopy posunuté buď k vnútornému okraju optického disku alebo k vonkajšiemu okraju optického disku vzhladom na stredovú líniu drážky stopy.
V ďalšom výhodnom uskutočnení sa informácia zapíše na základe radu po sebe idúcich blokov. Každý blok má vopred stanovenú dĺžku a obsahuje N jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy.
V ďalšom výhodnom uskutočnení časť bočných strán, ktorá je zdieľaná aspoň dvoma jednotkovými sekciami má konštantnú periódu posunutia vo vnútri aspoň jedného z blokov.
V ďalšom výhodnom uskutočnení je každej jednotkovej sekcii pridelená jednobitová rozdelená informácia a do N jednotkových sekcií, ktoré sú obsiahnuté v každom bloku, je zapísaná skupina rozdelených informácií, zastupujúcich N bitov.
V ďalšom výhodnom uskutočnení každá N-bitová skupina rozdelených informácií obsahuje adresovú informáciu jej pridruženého bloku, ku ktorému patria jednotkové sekcie, do ktorých je zapi5 saná skupina rozdelených informácií.
V ďalšom výhodnom uskutočnení každá N-bitová skupina rozdelených informácií obsahuje kód na opravu chýb a/alebo kód na detegovanie chyby.
V ďalšom výhodnom uskutočnení kód na opravu chyby alebo kód na detegovanie chyby má schopnosť opraviť chybu adresovej informácie, váženú tak, že spodné bity kódu na opravu chyby alebo kódu na detegovanie chyby majú relatívne veľkú váhu.
V ďalšom výhodnom uskutočnení každá jednotková sekcia má prvý vzor bočného posunutia, ktorý je definovaný tak, že predstavuje vzostupnú časť signálového vlnového tvaru relatívne strmú a zostupnú časť signálového vlnového tvaru relatívne miernu alebo druhý vzor bočného posunutia, ktorý je definovaný tak, že predstavuje vzostupnú časť signálového vlnového tvaru relatívne miernu a zostupnú časť signálového vlnového tvaru relatívne strmú.
Spôsob čítania adresy podlá vynálezu je spôsob čítania rozdelenej informácie z optického disku, ktorý zahŕňa drážku stopy, a na ktorom je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy. Drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany posúvané periodicky pozdĺž stopy drážky. Bočné strany jednotkových sekcií sú posunuté v jednej jedinej základnej perióde. Rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii, je zastúpená tvarom, prideleným k jednotkovej sekcii. Bočné strany každej jednotkovej sekcie sú posunuté podlá vzoru, ktorý má byť zvolený z prvého a druhého vlnového vzoru, ktoré majú rovnakú základnú frekvenciu, ale vzájomne rozdielne tvary. Pri tomto spôsobe rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii, sa identifikuje porovnaním toho, koľkokrát sa z jednotkovej sekcie detegoval prvý vlnový vzor, s tým, koľkokrát sa z jednotkovej sekcie detegoval druhý vlnový vzor.
Vo výhodnom uskutočnení, keď rozdiel medzi tým, koľkokrát sa z každej jednotkovej sekcie detegoval prvý vlnový vzor, a tým, koľkokrát sa z jednotkovej sekcie detegoval druhý vlnový vzor, spadá dovnútra vopred stanoveného rozsahu, potom rozdelená informácia, pridelená jednotkovej sekcii sa podrobí oprave chyby.
V ďalšom výhodnom uskutočnení sa typ daného vlnového vzoru identifikuje gradientom čelnej alebo tylovej hrany signálu, zodpovedajúceho vlnovému vzoru.
V ďalšom výhodnom uskutočnení sa typ daného vlnového vzoru identifikuje porovnaním absolútnej hodnoty gradientu čelnej hrany signálu s absolútnou hodnotou gradientu tylového okraja signálu.
Prehrávacie zariadenie na prehrávanie optického disku podlá vynálezu je zariadenie na čítanie rozdelenej informácie z optického disku, ktorý obsahuje drážku stopy a na ktorom je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy. Drážka stopy obsahuje množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany posúvané periodicky pozdĺž drážky stopy. Bočné strany jednotkových sekcií sú posunuté v jednej jedinej základnej perióde. Rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii, je zastúpená tvarom, prideleným k jednotkovej sekcii. Bočné strany každej jednotkovej sekcie sú posunuté podľa vzoru, ktorý má byť zvolený z prvého a druhého vlnového vzoru, ktoré majú rovnakú základnú frekvenciu, ale vzájomne rozdielne tvary. Toto zariadenie zahŕňa: optickú hlavu, ktorá ožaruje optický disk svetlom a generuje elektrický signál v odozve na časť svetla, ktorá sa odrazila od optického disku; procesný prostriedok na spracovanie čítacieho signálu, ktorý generuje vlnový signál, ktorý má amplitúdu, meniacu sa s vlnovým vzorom, z elektrického signálu; prostriedok na zhromažďovanie vzostupnej hodnoty, ktorý vzorkuje a uchováva absolútnu hodnotu gradientu vlnového signálu, keď signál stúpa; prostriedok na zhromažďovanie zostupnej hodnoty, ktorý vzorkuje a uchováva absolútnu hodnotu gradientu vlnového signálu, keď signál klesá; detekčný prostriedok na detegovanie rozdelenej informácie, ktorý určuje rozdelenú informáciu na základe väčšinového zastúpenia vzájomným porovnávaním hodnôt uchovaných prostriedkom na zhromažďovanie vzostupnej hodnoty a prostriedkom na zhromažďovanie zostupnej hodnoty.
Ďalšie prehrávacie zariadenie optického disku podľa vynálezu je zariadenie na čítanie rozdelenej informácie z optického disku, ktorý zahŕňa drážku stopy a na ktorom je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy. Drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany, posúvané periodicky pozdĺž drážky stopy. Bočné strany jednotkových sekcií sú posunuté v jednej jedinej základnej perióde. Rozdelená informácia, pridelená každej jednotkovej sekcii, je zastúpená tvarom, prideleným jednotkovej sekcii. Bočné strany každej jednotkovej sekcie sú posunuté podľa vzoru, ktorý má byť zvolený z prvého a druhého vlnového vzoru, ktoré majú rovnakú základnú frekvenciu, ale vzájomne odlišné tvary. Toto zariadenie zahŕňa optickú hlavu, ktorá ožaruje optický disk svetlom a generuje elektrický signál v odozve na časť svetla, ktoré sa odrazilo od optického disku; procesný prostriedok na spracovanie čítacieho signálu, ktorý generuje vlnový signál, ktorý má amplitúdu, meniaci sa s vlnovým vzorom, z elektrického signálu; časovací prostriedok na generovanie časovacieho signálu, ktorý definuje časový okamih, pri ktorom vlnový signál stúpa, časový okamih, pri ktorom vlnový signál klesá, a časový okamih, pri ktorom sa rozdelená informácia rozdelí; počítací prostriedok na počítanie vlnového tvaru, ktorý deteguje prvý vlnový tvar v odozve na časovací signál a počíta, koľkokrát sa detegoval prvý vlnový vzor; počítací prostriedok na počítanie druhého tvaru, ktorý deteguje druhý vlnový tvar v odozve na časovací signál a počíta, koľkokrát sa detegoval druhý vlnový vzor; a detekčný prostriedok na detegovanie rozdelenej informácie, ktorý určuje rozdelenú informáciu na základe väčšinového zastúpenia vzájomným porovnaním hodnôt čítačov počítacieho prostriedku na počítanie prvého tvaru a počítacieho prostriedku na počítanie druhého tvaru.
Ďalšie prehrávacie zariadenie optického disku podía vynálezu je zariadenie na čítanie rozdelenej informácie z optického disku, ktorý zahŕňa drážku stopy a na ktorom je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy. Drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany, posúvané periodicky pozdĺž drážky stopy. Rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii, je zastúpená tvarom, prideleným jednotkovej sekcii. Bočné strany každej jednotkovej sekcie sú posunuté podľa vzoru, ktorý má byť zvolený z prvého a druhého vlnového vzoru, ktoré majú rovnakú základnú vlnovú frekvenciu, ale vzájomne odlišné tvary. Toto zariadenie zahŕňa optickú hlavu, ktorá ožaruje optický disk svetlom, a generuje elektrický signál v odozve na časť svetla, ktoré sa odrazilo od optického disku; procesný prostriedok na spracovanie čítacieho signálu, ktorý generuje vlnový signál, ktorý má amplitúdu, meniacu sa s vlnovým vzorom, z elektrického signálu; časovací prostriedok na generovanie časovacieho signálu, ktorý definuje časový okamih, pri ktorom vlnový signál stúpa, časový okamih, pri ktorom vlnový signál klesá a časový okamih, pri ktorom sa rozdeľuje rozdelená informácia; počítací prostriedok na počítanie prvého tvaru, ktorý deteguje prvý vlnový vzor v odozve na časovací signál a počíta, koľkokrát sa detegoval prvý vlnový tvar; počítací prostriedok na počítanie druhého tvaru, ktorý deteguje druhý vlnový vzor v odozve na časovací signál a počíta, koľkokrát sa detegoval druhý vlnový vzor; detekčný prostriedok na detegovanie rozdelenej informácie, ktorý určuje rozdelenú informáciu na základe väčšinového zastúpenia vzájomným porovnaním hodnôt čítačov počítacieho prostriedku na počítanie prvého tvaru a počítacieho prostriedku na počítanie druhého tvaru; detekčný prostriedok na generovanie príznaku, keď rozdiel medzi hodnotami čítačov počítacieho prostriedku na počítanie prvého tvaru a počítacieho prostriedku na počítanie druhého tvaru spadá dovnútra vopred stanoveného rozsahu; a prostriedok na opravu chyby, ktorý opravuje chybu podľa výstupov detekčného prostriedku na detegovanie rozdelenej informácie a detekčného prostriedku na generovanie príznaku a generuje adresovú informáciu.
Ďalší optický disk podľa vynálezu zahŕňa drážku stopy. Na optickom disku je polohová informácia, indikujúca fyzické umiestnenie v drážke stopy, zastúpená vlnovým tvarom drážky stopy. Optický disk zahŕňa množinu polohových informačných jednotiek, ktoré sú usporiadané v drážke stopy. Každá polohová informačná jednotka obsahuje polohovú informačnú sekciu, ktorá zastupuje polohovú informáciu kombinácií vlnových vzorov, zvolených z množiny typov vlnových vzorov, a synchronizačnú značkovú sekciu, ktorá má vlnový vzor v tvare, odlíšitelnom od tvarov vlnových vzorov polohovej informačnej sekcie.
Vo výhodnom uskutočnení optický disk zahŕňa polohovú značkovú sekciu pred každou polohovou informačnou sekciou.
V ďalšom výhodnom uskutočnení polohová značková sekcia je umiestnená na začiatku každej polohovej informačnej jednooký.
V ďalšom výhodnom uskutočnení polohová značková sekcia má vlnový vzor v tvare, odlíšitelnom od tvaru vlnového vzoru synchronizačnej značkovej sekcie.
V ďalšom výhodnom uskutočnení polohová značková sekcia má vlnový vzor v tvare, odlíšitelnom od tvarov vlnových vzorov polohovej informačnej sekcie.
V ďalšom výhodnom uskutočnení každý vlnový vzor v polohovej informačnej sekcii obsahuje prvú časť, ktorá má hladký sínusový vlnový tvar, a druhú časť, v ktorej posunutá časť, orientovaná k vnútornému okraju optického disku a/alebo posunuzá časť, orientovaná k vonkajšiemu okraju optického disku majú/má strmší tvar/tvary ako časť, ktorá má sínusový vlnový tvar.
V ďalšom vlnovom uskutočnení vlnový vzor v synchronizačnej značkovej sekcii obsahuje prvú časť a/alebo druhú časť.
V ďalšom vlnovom uskutočnení polohová značková sekcia obsahuje identifikačnú značku na použitie pri presnom určovaní polohy.
V ďalšom vlnovom uskutočnení identifikačná značka je zrkadlová značka, ktorá sa vytvorila prerušením časti drážky stopy.
V ďalšom výhodnom uskutočnení zrkadlová značka je umiestnená v druhej až štvrtej periodickej časti vlnového vzoru v polohovej značkovej sekcii.
V ďalšom výhodnom uskutočnení vlnový vzor v polohovej značkovej sekcii má sínusový vlnový tvar.
V ďalšom výhodnom uskutočnení v každej polohovej informačnej jednotke polohová značková sekcia, polohová informačná sekcia a synchronizačná značková sekcia sú usporiadané v tomto poradí.
V ďalšom výhodnom uskutočnení záznamový blok, ktorý je najmenšou čítacou/zapisovacou jednotkou, obsahuje L polohových informačných jednotiek, kde L je prirodzené číslo.
V ďalšom výhodnom uskutočnení záznamový blok zodpovedá dátovej jednotke, ktorá tvorí kód na opravu chyby.
V ďalšom výhodnom uskutočnení sa zápis do záznamového bloku buď zaháji, alebo ukončí za počiatočným bodom polohovej značkovej sekcie v mieste, odsadenom od počiatočného bodu polohovej značkovej sekcie o vopred stanovenú vzdialenosť.
V ďalšom výhodnom uskutočnení sa zápis do záznamového bloku buď zaháji, alebo ukončí za zrkadlovou značkou v mieste, odsadenom od zrkadlovej značky o vopred stanovenú vzdialenosť.
V ďalšom výhodnom uskutočnení zrkadlová značka má dĺžku od 1 μτη do 10 μιη, meranú pozdĺž drážky stopy.
V ďalšom výhodnom uskutočnení jedna jediná rozdelená informácia je zastúpená vlnou pre M periód, kde M je prirodzené číslo rovné 2 alebo vyššie ako 2, pričom jeden bit polohovej informácie je pridelený ku každej rozdelenej informačnej jednotke.
V ďalšom výhodnom uskutočnení synchronizačná značková sekcia je kombináciou prvého a druhého vlnového vzoru, pričom počet týchto vzorov je N, kde N je prirodzené číslo. V každom prvom vlnovom vzore vlna, ktorá má obdĺžnikové časti, v ktorých posunutá časť, orientovaná k vnútornému okraju optického disku, a posunutá časť, orientovaná k vonkajšiemu okraju optického disku, sú strmé, sa opakuje pre M periód.
V ďalšom výhodnom uskutočnení synchronizačná značka je vytvorená len z prvých vlnových vzorov.
V ďalšom výhodnom uskutočnení prvý a druhý vlnový vzor sú v synchronizačnej značkovej sekcii usporiadané v striedavej konfigurácii .
V ďalšom výhodnom uskutočnení synchronizačná značková sekcia je kombináciou ako prechodového bodu z prvého vlnového vzoru do druhého vlnového vzoru tak aj prechodového bodu z druhého vlnového vzoru do prvého vlnového vzoru.
V ďalšom výhodnom uskutočnení za predpokladu, že polohová informácia je zastúpená A bitmi; synchronizačná značkové sekcia má dĺžku, zodpovedajúcu B vlnovým periódam; polohová značková sekcia, obsahujúca zrkadlovú značku, má dĺžku, zodpovedajúcu C vlnovým periódam; jedna vlnová perióda má dĺžku, zodpovedajúcu W kanálovým bitom zapísaných dát; počet kanálových bitov záznamového bloku, ktorý je najmenšou zapisovacou/čítacou jednotkou, je D; počet polohových informačných jednotiek, pridružených ku každému záznamovému bloku je E; a A, B, C, E, M a W sú prirodzené čísla, potom rovnica D = (AxM + B + C) xWxEje splnená.
V ďalšom výhodnom uskutočnení B je násobkom M.
V ďalšom výhodnom uskutočnení A = 48, M = 32, B = 128,
C = 8, W = 186 a E = 4.
V ďalšom výhodnom uskutočnení A = 48, M = 36, B = 144,
C = 9, W = 155 a E = 4.
V ďalšom výhodnom uskutočnení A = 48, M = 24, B = 96, C = 6, W = 186 a E = 4.
V ďalšom výhodnom uskutočnení A = 48, M = 36, 3 = 144,
C = 9, W = 124 a E = 4.
Optický disk môže tiež použiť modulačný kód na prevedenie 8 bitov do F kanálových bitov. Za predpokladu, že polohová značková sekcia, obsahujúca zrkadlovú značku, má dĺžku, zodpovedajúcu C vlnovým periódam; jedna vlnová perióda má dĺžku, zodpovedajúcu W kanálovým bitom zapísaných dát; polohová značková sekcia má dĺžku, zodpovedajúcu P rámom zapísaných dát; jedna rozdelená informačná jednotka má dĺžku, zodpovedajúcu Q rámom zapísaných dát; a jeden rám zapísaných dát má R bytov, kde C, F, /7 a R sú prirodzené čísla a P a Q sú racionálne čísla, potom rovnice P x RxF=CxWaQxRxF=MxWsú splnené.
Vo výhodnom uskutočnení platí, že F = 16, M = 32, C = 8, W =186, P = 1, Q = 4 a R = 93.
V ďalšom výhodnom uskutočnení platí, že F = 15, M = 36, C = 9, W = 155, P = 1, Q = 4 a R = 93.
V ďalšom výhodnom uskutočnení F = 12, M = 24, C = 6, W = 186, P = 1, Q = 4 a R = 93.
V ďalšom výhodnom uskutočnení F = 12, M = 36, C = 9, W = 124, P = 1, Q = 4 a R = 93.
Spôsob čítania polohovej informácie podľa vynálezu je spôsob čítania polohovej informácie z optického disku podľa vynálezu. Tento spôsob zahŕňa detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie, ktorá sa vytvorila na optickom disku; detegovanie presnej polohovej značky; vytváranie bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu s použitím detegovanej synchronizačnej značky a/alebo detegovanej presnej polohovej značky; a čítanie polohovej informácie podía bitovej synchronizácie dosiahnutej pri vytváraní bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu.
Spôsob zápisu dát podlá vynálezu je spôsob zápisu dát na optický disk podlá vynálezu. Spôsob zahŕňa detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie, ktorá sa vytvorila na optickom disku; detegovanie presnej polohovej značky na základe detegovanej synchronizačnej značkovej sekcie; uskutočnenie určenia polohy použitím detegovanej presnej polohovej značky, a zahájenie zápisu dát na základe výsledku určenia polohy, dosiahnutého pri určovaní polohy.
Prehrávacie zariadenie optického disku podlá vynálezu je zariadenie na čítanie polohovej informácie z optického disku podlá vynálezu. Mechanika tohto prehrávacieho zariadenia zahŕňa detekčný prostriedok na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie, ktorá sa vytvorila na optickom disku; prostriedok na generovanie prvého detekčného okna s vopred stanoveným časovým intervalom, zahájeným po uplynutí vopred stanoveného času, uplynutého od časového okamihu, v ktorom sa detegovala synchronizačná značka detekčným prostriedkom na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie; detekčný prostriedok na detegovanie identifikačnej značky, ktorá sa vytvorila na optickom disku, použitím prvého detekčného okna; synchronizačný prostriedok na vytvorenie bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu, ktorá sa zapísala na optický disk, použitím časového okamihu, pri ktorom sa detegovala synchronizačná značka a/alebo časového okamihu, pri ktorom sa detegovala identifikačná značka; prostriedok na čítanie polohovej informácie pri časovom okamihu, pri ktorom sa vytvorila bitová synchronizácia synchronizačným prostriedkom na vytvorenie bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu.
Prehrávacie zariadenie optického disku podlá vynálezu je za14 riadenie na zápis dát na optický disk podía vynálezu. Mechanika tohto zariadenie zahŕňa detekčný prostriedok na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie, ktorá sa vytvorila na optickom disku; prostriedok na generovanie prvého detekčného okna s vopred stanoveným časovým intervalom, zahájeným po uplynutí vopred stanoveného času, meraného od časového okamihu, pri ktorom sa detegovala synchronizačná značka detekčným prostriedkom na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie; prostriedok na detegovanie identifikačnej značky, ktorá sa vytvorila na optickom disku, použitím prvého detekčného okna; a zapisovači prostriedok na zápis dát, ktorý volí zapisovači počiatočný bod alebo koncový bod odkazom na časový okamih, pri ktorom sa delegovala identifikačná značka.
Ďalší optický disk podľa vynálezu zahŕňa drážku sropy. Na tomto optickom disku je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy. Drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany periodicky posúvané pozdĺž drážky stopy. Bočné strany jednotkových sekcií sú posunuté vo všeobecnej perióde. Rozdelená informácia, pridelená každej jednotkovej sekcii, je zastúpená tvarom, prideleným jednotkovej sekcii. Na optickom disku riadiaca informácia je zastúpená kombináciou rozdelených informácií.
Vo výhodnom uskutočnení riadiaca informácia je zapísaná do neužívateľskej oblasti.
Ďalší optický disk podía vynálezu zahŕňa drážku stopy. Na optickom disku je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy. Riadiaca informácia na optickom disku je reprezentovaná vlnou drážky stopy.
Vo výhodnom uskutočnení riadiaca informácia je zastúpená kombináciou vzájomne odlišných vlnových tvarov, ktoré oscilujú pri rovnakej frekvencii.
V ďalšom výhodnom uskutočnení riadiaca informácia je zastú15 pená kombináciou vlnových tvarov, obsahujúcich hladkú sínusovú vlnovú časť a obdĺžnikové časti, v ktorých posunutá časť, orientovaná k vnútornému okraju optického disku a/alebo posunutá časť, orientovaná k vonkajšiemu okraju optického disku, sú/je s t rmá.
Ďalší optický disk podľa vynálezu zahŕňa drážku stopy na záznamovom povrchu optického disku. Na optickom disku je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy na základe blokovej jednotky, ktorá má vopred stanovenú dĺžku. V drážke stopy je vytvorená identifikačná značka, indikujúca začiatok každej blokovej jednotky. Cez identifikačnú značku je zapísaný signál, ktorý má určitý vzor.
Vo výhodnom uskutočnení identifikačná značka sa nachádza v podstate v strede oblasti, do ktorej je zapísaný uvedený signál .
V ďalšom výhodnom uskutočnení identifikačná značka sa nachádza bližšie k predchádzajúcemu bloku vzhľadom na stred oblasti, do ktorej je zapísaný uvedený signál.
V ďalšom výhodnom uskutočnení identifikačná značka obsahuje plochú časť, ktorá je vytvorená prerušením drážky stopy v krátkom úseku.
V ďalšom výhodnom uskutočnení identifikačná značka obsahuje množinu čiastkových značiek.
V ďalšom výhodnom uskutočnení drážka stopy sa periodicky vlní. Identifikačná značka je vytvorená spojením množiny oblastí drážky stopy, ktoré majú vzájomne odlišné vlnové fázy, spolu.
V ďalšom výhodnom uskutočnení drážka stopy je poskytnutá s periodickou vlnou. Identifikačná značka má frekvenciu, odlišnú od frekvencie vlny.
V ďalšom výhodnom uskutočnení každá bloková jednotka, ktorá má vopred stanovenú dĺžku, obsahuje množinu čiastkových blokov, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy. Vo vnútri každého čiastkového bloku je poskytnutá čiastková identifikačná značka.
V ďalšom výhodnom uskutočnení drážka stopy je poskytnutá s periodickou vlnou. Vlna, ktorá má frekvenciu odlišnú od frekvencie ostatných častí, je pridelená ku každej čiastkovej identifikačnej značke.
Vo výhodnom uskutočnení každá identifikačná značka sa nachádza pri začiatku jej pridruženého čiastkového bloku.
V ďalšom výhodnom uskutočnení identifikačná značka pre jeden z čiastkových blokov, obsiahnutých v blokovej jednotke, ktorá má vopred stanovenú dĺžku, zastupuje rozdelenú informáciu, indikujúcu adresu blokovej jednotky.
V ďalšom výhodnom uskutočnení vlna drážky stopy má tvar, zodpovedajúci informácii, indikujúcej adresu každej blokovej jednotky.
Spôsob zápisu signálu podlá vynálezu je spôsob zápisu signálu na optický disk, obsahujúci drážku stopy na záznamovom povrchu tohto optického disku. Na optickom disku pozdĺž drážky stopy je zapísaná informácia na základe blokovej jednotky, ktorá má vopred stanovenú dĺžku, a v drážke stopy je vytvorená identifikačná značka, indikujúca začiatok každej blokovej jednotky. Zápis sa zaháji pred tým, ako sa dosiahne identifikačná značka, umiestnená pri začiatku aspoň jednej blokovej jednotky, do ktorej sa mal zapísať signál. Zápis sa ukončí potom, ako sa dosiahla identifikačná značka, umiestnená pri konci aspoň jednej blokovej jednotky, do ktorej sa mal zapísať signál.
Ďalší spôsob zápisu signálu podlá vynálezu je spôsob zápisu signálu na optický disk, zahŕňajúci drážku stopy na záznamovom povrchu optického disku. Na optickom disku je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy na základe blokovej jednotky, ktorá má vopred stanovenú dĺžku. Do drážky stopy sa zapísala identifikačná značka, indikujúca začiatok každej blokovej jednotky a obsahujúca množinu čiastkových značiek. Zápis sa zaháji potom, ako sa detegovala prvá z čiastkových značiek, obsiahnutých v identifikačnej značke, umiestnenej na začiatku aspoň jedného blcku, do ktorého mal byť zapísaný signál. Zápis sa ukončí potom, ako sa detegovala aspoň jedna z čiastkových značiek, obsiahnutých v identifikačnej značke, umiestnenej na konci aspoň jednej blokovej jednotky, do ktorej mal byť zapísaný signál.
Vo výhodnom uskutočnení cez každú identifikačnú značku sa zapíše signál, ktorý má konkrétny vzor.
V ďalšom výhodnom uskutočnení signál, ktorý má konkrétny vzor, je signálom typu VFO.
Prehľad obrázkov na výkresoch
V nasledujúcej časti tejto prihlášky vynálezu je uvedený opis príkladov uskutočnenia vynálezu spolu s odkazmi na priložené výkresy, na ktorých obr. IA zobrazuje pôdorysný pohlad na optický disk podľa vynálezu, obr. 1B zobrazuje rovinný tvar drážky stopy na optickom disku podľa vynálezu, obr. 2A zobrazuje pôdorysné pohľady na prvky vlnových vzorov, obr. 2B zobrazuje pôdorysné pohľady na štyri typy vlnových vzorov, vytvorených kombináciou týchto prvkov, obr. 3A zobrazuje základnú konfiguráciu zariadenia, ktoré môže identifikovať typy daných vlnových vzorov vlnovým signálom, ktorý má amplitúdu, meniacu sa s vlnou drážky stopy, obr. 3B zobrazuje časové priebehy vlnového vzoru drážky stopy, vlnového signálu a impulzného signálu, obr. 3C zobrazuje obvodovú konfiguráciu na vybratie impulzného signálu a hodinového signálu z vlnového signálu, obr. 4 zobrazuje hlavnú časť optického disku podlá prvého uskutočnenia, obr. 5 zobrazuje konfiguráciu prehrávacieho zariadenia na prehrávanie optického disku podľa druhého uskutočnenia vynálezu, obr. 6 zobrazuje konfiguráciu prehrávacieho zariadenia na prehrávanie optického disku podľa tretieho uskutočnenia, obr. 7 zobrazuje spôsob čítania adresy podľa štvrtého uskutočnenia, obr. 8 zobrazuje konfiguráciu prehrávacieho zariadenia na prehrávanie optického disku podľa piateho uskutočnenia, obr. 9 zobrazuje podrobnú konfiguráciu detekčného prostriedku na detegovanie vlnového tvaru podľa piateho uskutočnenia, obr. 10 zobrazuje hlavnú časť optického disku podlá šiesteho uskutočnenia, obr. 11A a 11B zobrazujú spôsob zápisu do záznamovej oblasti 21, obr. 12 zobrazuje hlavnú časť optického disku podlá siedmeho uskutočnenia, obr. 13 zobrazuje hlavnú časť optického disku podlá ôsmeho uskutočnenia, obr. 14A a 14B zobrazujú spôsob zápisu signálu podľa ôsmeho uskutočnenia, obr. 15 zobrazuje hlavnú časť optického disku podľa deviateho uskutočnenia, obr. 16 zobrazuje hlavnú časť optického disku podlá desiateho uskutočnenia, obr. 17 zobrazuje hlavnú časť optického disku podľa jedenásteho uskutočnenia, obr. 18 zobrazuje hlavnú časť optického disku podľa dvanásteho uskutočnenia, obr. 19 zobrazuje konfiguráciu zariadenia na generovanie hodinového signálu a čítanie adresového signálu z optického disku, obr. 20 zobrazuje formát pre skupinu rozdelených informácií na optickom disku podlá trinásteho uskutočnenia, obr. 21 zobrazuje formát pre skupinu rozdelených informácií na optickom disku podľa štrnásteho uskutočnenia, obr. 22 zobrazuje formát pre skupinu rozdelených informácií podľa pätnásteho uskutočnenia, obr. 23 zobrazuje príslušné bity pre skupinu rozdelených informácií na optickom disku podľa pätnásteho uskutočnenia, obr. 24(a) až 24(d) zobrazujú formát pre optický disk podľa šestnásteho uskutočnenia, obr. 25 zobrazuje podrobný formát optického disku podľa šestnásteho uskutočnenia, obr. 26A až 26D zobrazujú drážku stopy optického disku podľa šestnásteho uskutočnenia, obr. 27 zobrazuje polohovú značkovú sekciu optického disku podľa šestnásteho uskutočnenia, obr. 28A až 28E zobrazujú formáty pre synchronizačnú značkovú sekciu optického disku podľa šestnásteho uskutočnenia, obr. 29 zobrazuje konfiguráciu čítacej/zapisovačej mechaniky optického disku podľa sedemnásteho uskutočnenia, obr. 30A až 30E zobrazujú polohové vzťahy medzi zapisovacími štartovacími/koncovými bodmi a zrkadlovými značkami podlá osemnásteho uskutočnenia, obr. 31A až 31C zobrazujú príkladné formáty pre zapísané dáta, obr. 32 (a) až 32(c) zobrazujú príklad spôsobu zápisu dát pri zapisovačom počiatočnom/koncovom bode podľa osemnásteho uskutočnenia, obr. 33 zobrazuje vývojový diagram príkladu procesu čítania polohovej informácie podlá osemnásteho uskutočnenia, obr. 34 zobrazuje vývojový diagram ďalšieho príkladu procesu čítania polohovej informácie, obr. 35 zobrazuje vývojový diagram príkladu procesu zápisu dát podlá osemnásteho uskutočnenia, obr. 36 zobrazuje formát pre optický disk podlá osemnásteho uskutočnenia, obr. 37A až 37E zobrazujú ďalšie príklady formátov pre riadiacu informáciu podľa devätnásteho uskutočnenia, obr.' 38 zobrazuje uskutočnenie, v ktorom štyri polohové informačné jednotky, obsiahnuté v jednom záznamovom bloku 403, obsahujú polohovú informáciu a riadiacu informáciu, ktoré sú oddelené, obr. 39 zobrazuje konfiguráciu čítacej/zápisovéj mechaniky, ktorá môže čítať riadiacu informáciu, zapísanú vlnou drážky.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Ako je zobrazené na obr. IA, na záznamovom povrchu i. optického disku podľa vynálezu je vytvorená špirálová drážka 2 stopy. Obr. 1B zobrazuje časť drážky 2 stopy vo zväčšenej mierke. Ako je to zrejmé z obr. 1B, stred optického disku (nie je zobrazený) sa nachádza pod drážkou 2 stopy a radiálny smer optického disku je vyznačený šípkou- a. Šípka b vyznačuje smer pohybu bodu snímacieho/zapisovacieho svetelného lúča, vytvoreného na optickom disku, pri otáčaní optického disku. V nasledujúcom texte smer paralelný so smerom vyznačeným šípkou a je označený ako „radiálny smer optického disku alebo „len radiálny smer, zatial čo smer paralelný so smerom vyznačeným šípkou b je označený ako „smer stopy.
V súradnicovom systéme, v ktorom sa predpokladá, že sa bod svetelného lúča vytvorí v pevnom mieste na optickom disku, časť optického disku, ktorá je ožiarená svetelným lúčom (táto časť je v ďalšom texte označovaná ako „ožiarená časť optického disku) sa pohybuje v smere, ktorý je opačný k smeru, vyznačenom šípkou
b.
V ďalej uvedenom texte je uvažovaný systém súradníc X-Y, zobrazený na obr. IB. V optickom disku podľa vynálezu sa hodnota súradnice Y, určujúcej polohu miesta na bočnej strane 2a alebo bočnej strane 2b drážky stopy periodicky mení pri zvyšovaní hodnoty súradnice Y, určujúcej polohu miesta na bočnej strane 2a alebo bočnej strane 2b drážky stopy. Táto periodická zmena polohy bodu na bočnej strane 2a alebo bočnej strane 2b drážky stopy je v ďalej uvedenom texte označovaná ako „vlna alebo „zvlnenie drážky 2. stopy. Posunutie v smere, vyznačenom šípkou a je označované v ďalej uvedenom texte ako „posunutie smerom k vonkajšiemu obvodu optického disku, zatiaľ čo posunutie v smere, opačnom k smeru, vyznačenom šípkou a, je označované v ďalej uvedenom texte ako „posunutie v smere k vnútornému obvodu optického disku. Obr. IB tiež zobrazuje periódu T vlny drážky 2 stopy. Frekvencia vlny je nepriamoúmerná k jednej perióde T a je priamoúmerná rovnomernej rýchlosti bodu svetelného lúča na optickom disku.
V zobrazenom príklade je šírka drážky _2 stopy v smere stopy, vyznačenom šípkou b, konštantná. V dôsledku toho, veľkosť posunu bodu na bočnej strane 2a alebo 2b drážky 2 stopy v radiálnom smere optického disku, vyznačeného šípkou a, je rovná velkosti posunu zodpovedajúceho bodu na stredovej línii, vyznačenej prerušovanou líniou, v radiálnom smere optického disku. Z tohto dôvodu, posunutie bodu na bočnej strane drážky stopy v radiálnom smere optického disku je v nasledujúcom texte označované ako „posunutie drážky stopy alebo „zvlnenie drážky stopy. Avšak je potrebné upozorniť na to, že vynález nie je obmedzený na tento konkrétny prípad, v ktorom velkosť posunov príslušných bodov na stredovej línii a bočnej strane 2a a 2b drážky 2_ stopy sú rovnaké v radiálnom smere optického disku. V alternatívnom prípade sa šírka drážky 2_ stopy môže meniť v smere stopy. V inom prípade sa stredová línia drážky 2. stopy neviní, avšak sa vlnia len bočné strany drážky stopy.
Vo vynáleze je tvar vlny drážky 2. stopy definovaný ako kombinácia rôznych typov tvarov vín. Inými slovami povedané, tvar vlny drážky 2^ stopy v danej rovine sa neskladá len zo sínusového tvaru vlny, zobrazeného na obr. 2, ale aspoň čiastočne má tvar odlišný od sínusového tvaru vlny. Základný tvar zvlnenia drážky stopy je opísaný v japonských prihláškach vynálezu č. 2000-6593, 2000-187259 a 2000-319009.
Ak ide o drážku 2 stopy, zobrazenú na obr. 1B, hodnota súradnice Y polohy bodu na stredovej línii môže byť zastúpená hodnotou výsledku funkcie f0(X) súradnice X polohy bodu na stredovej línii. V tomto prípade funkcia fo(X) môže byť vyjadrená, napr. ako sin(27i.X/T).
V nasledujúcom texte sú podrobne opísané tvary vín použitých vo vynáleze s tým, že tento opis sa odkazuje na obr. 2a a 2b.
Obr. 2 (a) zobrazuje štyri typy základných čiastkových tvarov vín, z ktorých je vytvorený tvar vlny drážky 2 stopy. Obr. 2 (a) zobrazuje hladkú sínusovú časť 100 a 101, obdĺžnikovú časť 102 tvaru vlny so stupňom, vybiehajúcim k vonkajšiemu okraju optického disku a obdĺžnikovú časť 103 so stupňom, vybiehajúcim k vnútornému okraju optického disku. Vzájomným spojením týchto častí sa vytvoria štyri typy tvarov 104, 105, 106, 107 vín zobrazených na obr. 2(b).
Tvar vlny 104 je sínusová vlna bez obdĺžnikových častí. Tento čiastkový tvar vlny je v ďalej uvedenom texte označovaný ako základný tvar vlny. Je potrebné upozorniť na to, že „sínusovým tvarom vlny sa v rámci vynálezu nemyslí len čistá sínusová krivka, ale taktiež všetky hladké krivky.
Tvar 105 vlny zahŕňa obdĺžnikové časti, ktoré vybiehajú k vonkajšiemu okraju optického disku. Tieto časti sú v ďalej uvedenom texte označované ako „obdĺžnikové časti vybiehajúce k vonkajšiemu okraju optického disku”.
V skutočnom optickom disku je obtiažne realizovať posunutie alebo zvlnenie drážky stopy v radiálnom smere vertikálnom k smeru stopy. V dôsledku toho, tvar obdĺžnikovej časti nie je v skutočnosti úplne pravouhlý. Takže v skutočnom optickom disku bod na okraji obdĺžnikovej časti sa posúva relatívne strmo v porovnaní s bodom na sínusovej časti a tvar obdĺžnikovej časti nemusí byť celkom pravouhlý. Ako je to tiež zrejmé z obr. 2(b) , v sínusovej časti tvaru vlny je posunutie bodu z polohy, ktorá je najbližšie k vnútornému okraju optického disku, k polohe, ktorá je najbližšie k vonkajšiemu okraju optického disku, uskutočnené v priebehu polovice periódy vlny. Ak ide o obdĺžnikovú časť, rovnaké posunutie sa dokončí, napr. za jednu štvrtinu alebo menej ako jednu štvrtinu periódy vlny. Potom rozdiel medzi týmito tvarmi vín je lahko rozoznateľný.
Je potrebné podotknúť, že tvar 106 vlny je charakterizovaný obdĺžnikmi, vybiehajúcimi smerom k vnútornému okraju optického disku, zatial čo tvar 107 vlny je charakterizovaný ako obdĺžnikmi, vybiehajúcimi k vnútornému okraju optického disku, tak aj obdĺžnikmi, vybiehajúcimi k vonkajšiemu okraju optického disku.
Tvar 104 vlny pozostáva len zo základného tvaru vlny. V dôsledku toho, frekvenčné zložky tejto vlny sú definované základnou frekvenciou, ktorá je priamoúmerná inverznej hodnote času T periódy tejto vlny. Oproti tomu, frekvenčné zložky ostatných tvarov 105, 106, 107 vín obsahujú nielen zložky základnej frekvencie ale aj vysokofrekvenčné zložky. Tieto vysokofrekvenčné zložky sú generované strmými posunutiami bodov v obdĺžnikových častiach tvarov vín.
Ak každý tvar 105, 106, 107 vlny je prenesený do súradnicového systému, kde hodnota súradnice Y polohy bodu na stredovej línii drážky stopy, je daná výsledkom funkcie súradnice X polohy bodu na stredovej línii drážky stopy, potom táto funkcia sa môže rozvinúť do Fourierových radov. Rozvinuté Fourierove rady obsahujú člen sínusovej funkcie, ktorá má oscilačnú periódu kratšiu, ako hodnota funkcie sin(2K.x/T), to znamená ako je harmonická zložka. Avšak každý z týchto tvarov vín obsahuje základnú zložku vlny. Frekvencia základného tvaru vlny je v ďalej uvedenom texte označovaná ako „vlnová frekvencia. Skôr uvedené štyri tvary vín majú spoločnú vlnovú frekvenciu.
Vo vynáleze namiesto zapísania adresovej informácie do drážky 2 stopy modulovania vlnovej frekvencie, sa niekoľko typov tvarov vín vzájomne kombinuje tak, aby sa zaznamenali rôzne typy informácií, obsahujúcich adresovú informáciu, do drážky stopy. To konkrétne znamená, že umiestnením jedného zo štyroch typov tvarov 104, 105, 106, 107 vín do každej vopred stanovenej sekcie drážky stopy sa môžu zapísať štyri typy kódov, akými sú napr. kódy „B, „S, „O a „1, kde kód „B označuje blokovú informáciu, kód „S označuje synchronizačnú informáciu a kombinácia núl a jedničiek zastupuje hodnotu adresy alebo kód chybovej detekcie) .
V nasledujúcom texte je uvedený opis podstaty spôsobu čítania informácie, zaznamenanej uvedenými typmi tvarov vln drážky stopy, z optického disku s tým, že tento opis sa odkazuje na obr. 3A a 3B.
Obr. 3A zobrazuje základnú časť prehrávacieho zariadenia, zatial čo obr. 3B zobrazuje vzťah medzi drážkou stopy a prečítaným signálom.
Drážka 200 stopy, zobrazená na obr. 3B, sa sníma čítacím laserovým zväzkom 201 lúčov tak, že bod tohto laserového zväzku lúčov sa pohybuje v smere, vyznačenom šípkou. Laserový zväzok 201 lúčov sa odráža od optického disku, aby sa vytvorilo odrazené svetlo 202, ktoré sa prijíma v detektoroch 2 03 a 204 prehrávacieho zariadenia, zobrazeného na obr. 3A. Detektory 203 a 204 sú vzájomne odsadené v smere, zodpovedajúcom radiálnemu smeru optického disku, a každý z týchto detektorov vytvára napätie, zodpovedajúce intenzite prijatého svetla. Keď sa bod odrazeného svetla 202 posunie z polohy, pri ktorom ožaruje detektory 203 a 204, to znamená pri ktorej obidva detektory prijímajú odrazené svetlo 202, smerom k jednému z detektorov 203 a 204 vzhladom k stredovej línii, ktorá vzájomne oddeľuje detektory 203 a 204, potom sa vytvorí rozdiel medzi výstupnými hodnotami detektorov 203 a 204, čo je detekcia typu „dif f erential push-pull detection. Výstupy detektorov 203 a 204 sa vedú do diferenciálneho obvodu 205, v ktorom sa uskutoční odčítanie týchto vstupov. V dôsledku toho sa vytvorí signál, zodpovedajúci typu tvaru vlny drážky 200 stopy, to znamená tvarový vlnový signál 206 typu tvaru vlny. Tvarový vlnový signál 206 sa vedie do vysokopásmového filtra (HPF) 207, ktorý diferencuje tento signál. V dôsledku toho sa hladké základné zložky, ktoré boli obsiahnuté v tvarovom vlnovom signále 206, zoslabia a namiesto týchto zložiek sa vytvorí impulzný signál 208, obsahujúci impulzy, zodpovedajúce obdĺžnikovým častiam so strmými hranami. Ako je to zrejmé z obr. 3B, polarita každého impulzu v impulznom signále 208 závisí od smeru, v ktorom drážka 200 stopy strmo vybieha. V dôsledku toho, každý typ tvaru vlny drážky 200 stopy je rozpoznateľný impulzným signálom 208.
Nasledujúci text sa odkazuje na obr. 3C, ktorý zobrazuje príklad uskutočnenia elektrického obvodu na generovanie impulzného signálu 208 a hodinového signálu 209 z tvarového vlnového signálu 206, zobrazeného na obr. 3B.
V príklade uskutočnenia, zobrazenom na obr. 3C, sa tvarový vlnový signál 206 vedie do prvého pásmového priepustu BPF1 a druhého pásmového priepustu BPF2, ktoré generujú impulzný signál 208 prípadne hodinový signál 209.
Za predpokladu, že vlnová frekvencia stopy je fw (Hz), prvý pásmový priepust BPF1 je priepustom, ktorý má takú charakteri26 stiku, že zisk (t. z. činiteľ prestupu (priepustnosť)) priepustom dosahuje vrchol pri frekvencii 4 fw a 6 fw (napr. 5 fw) . V priepuste, ako je tento priepust, sa zisk priepustom zvyšuje pri uvedenej rýchlosti, napr. 20 dB/dekádu, v rozsahu od nízkych frekvencií ku špičkovej frekvencii, a potom sa strmo znižuje (napr. pri menovitej rýchlosti 60 dB/dekádu) vo frekvenčnom, pásme, ležiacom nad špičkovou frekvenciou. Týmto spôsobom prvý pásmový priepust BPF1 môže vhodne generovať impulzný signál 208, reprezentujúci obdĺžnikovo meniace sa časti vlny drážky stopy, z tvarového vlnového signálu 206.
Oproti tomu, druhý pásmový filter BPF2 má také filtračné charakteristiky, že zisk filtra je vysoký vo vopred stanovenom frekvenčnom pásme, akým je napr. pásmo, ktoré má rozsah od 0,5 fw do 1,5 fw a obsahuje rozmietaciu frekvenciu fw v strede tohto rozsahu, avšak je nízky pri ostatných frekvenciách. Druhý pásmový priepust BPF2 môže generovať hodinový signál 209 vo forme signálu so sínusovým tvarom vlny a s frekvenciou, zodpovedajúcou rozmietacej frekvencii stopy.
V nasledujúcom texte je uvedený podrobnejší opis príkladov uskutočnenia optického disku podľa vynálezu.
Príklad 1
V tomto príklade uskutočnenia je na záznamovom povrchu 1. optického disku tiež vytvorená špirálová drážka stopy, akou je napr. špirálová drážka 2. stopy, zobrazená na obr. 2.
Obr. 4 zobrazuje tvar drážky 2 stopy v tomto uskutočnení. Drážka 2. stopy je rozdelená do množiny blokov, pričom medzi dvoma priľahlými blokmi sa nachádza bloková značka 210 (identifikačná značka), použitá ako značka na určenie polohy. Bloková značka 210 je v tomto príklade uskutočnenia vytvorená prerušením drážky 2 stopy na krátku vzdialenosť.
Drážka 2 stopy obsahuje množinu jednotkových sekcií 22, 23 a každý blok je vytvorený z vopred stanoveného počtu jednotkových sekcií 22, 23. V každej jednotkovej sekcii môže byť usporiadaný ľubovoľný typ tvaru vlny, zvolený z množiny typov tvarov vín. V príkladnom uskutočnení, zobrazenom na obr. 4, v jednotkovej sekcii 22 je usporiadaný tvar 106 vlny, zobrazený na obr. 2(b), zatiaľ čo v jednotkovej sekcii 23 je usporiadaný tvar 105 vlny, zobrazený na obr. 2(b).
Každý z týchto tvarov 105 a 106 vín nesie jednobitový informačný prvok, akým je napr. „0 alebo „1, ktorý je v ďalej uvedenom texte označovaný ako „rozdelená informácia. Identifikovaním typu tvaru vlny, usporiadaného v každej jednotkovej sekcii drážky stopy, sa môže čítať obsah rozdelenej informácie uloženej v jednotkovej sekcii. V dôsledku toho sa môžu čítať rôzne typy informácií, založené na viacbitových čiastkových informáciách.
Ako je uvedené v skôr uvedenom texte, rozdiel v tvare medzi jednotlivými tvarmi vín je zastúpený rozdielom v stúpaní medzi čelnými hranami alebo tylovými hranami čítacieho signálu, dosiahnutého detekciou typu „push-pull detection. V dôsledku toho, napr. tvar vlny jednotkovej sekcie 22 je ľahko identifikovateľný ako jeden z tvarov 105 a 106 vín, zobrazených na obr. 2A. Avšak, keď sa táto detekcia uskutoční diferencovaním čítacieho signálu skôr uvedeným spôsobom, vzrastie šumová zložka. Z tohto dôvodu, keď sa táto technika použije na vysokohustotný optický disk, ktorý má nízky pomer typu „SN, potom môže dôjsť k detekčnej chybe. Na zamedzenie výskytu detekčnej chyby sa v tomto príklade uskutočnenia použije nasledujúca technika.
Informácia, ktorá má byť zapísaná užívateľom na optický disk (táto informácia je v nasledujúcom texte označovaná ako „záznamová informácia), sa zapíše do niekolkých blokov pozdĺž drážky stopy na záznamovú vrstvu. Záznamová informácia je zapísaná na princípe zápisu do po sebe nasledujúcich blokov. Každý blok prebieha od blokovej značky 210 pozdĺž drážky 2 stopy a má vopred stanovenú dĺžku, ako je napr. dĺžka 64 kB. Blok predsta28 vuje jednotku informácie a môže byť tvorený, napr. blokom typu „ECC. Každý blok je vytvorený z určitého počtu N (N je celé číslo) čiastkových blokov. Keď každý blok má dĺžku 64 kB a každý čiastkový blok má dĺžku 2 kB, počet N čiastkových blokov, obsiahnutých v jednom bloku je 32.
V tomto uskutočnení miesta v drážke stopy, kam by informácia pre príslušné čiastkové bloky sa mala zapísať, zodpovedajú jednotkovým sekciám 22, 23 drážky stopy.
Pretože jednobitová rozdelená informácia „0 alebo „1 je zapísaná v každej jednotkovej sekcii 22 a 23, v každom bloku je uložená skupina čiastkových informácií s velkosťou N = 32 bitov. V tomto uskutočnení je adresa bloku iniciovaná touto skupinou rozdelených informácií s velkosťou 32 bitov.
V príklade uskutočnenia, v ktorom každá jednotková sekcia má dĺžku 2,418 bytov (= 2,048 bytov plus parita) a jedna perióda vlny má dĺžku zodpovedajúcu 11, 625 bytom, tvar vlny pre 208 periód je obsiahnutý v každej jednotkovej sekcii. V dôsledku toho tvarový vlnový signál 206, zobrazený na obr. 3B a 3C, sa môže detegovať v 208 periódach vlny na identifikovanie typu daného tvaru vlny. Z tohto dôvodu dokonca, keď v priebehu snímania šum spôsobí nejaké detekčné chyby, rozdelená informácia je identifikovateľná dostatočne presne.
To konkrétne znamená, že diferencovaný tvar vlny diferenciálneho signálu, t. z. impulzného signálu 208, sa môže vzorkovať a uchovávať (hold) v každom okamihu, kedy signál stúpa alebo klesá. A keď akumulovaná hodnota počtu vzostupov je porovnaná s akumulovanou hodnotou počtu poklesov, potom šumové zložky sú eliminované. V dôsledku toho, zložky rozdelených informácií sa môžu s vysokou presnosťou vybrať.
Bloková značka 210, zobrazená na obr. 4, je vytvorená prerušením drážky 2 stopy na krátku vzdialenosť. V dôsledku toho, keď sa informácia prepíše na tejto časti záznamovej vrstvy v bloko29 vej značke 210, potom môže dôjsť k niektorým problémom. Konkrétne to znamená že, pretože množstvo odrazeného svetla sa značne mení v závislosti od toho, či drážka stopy sa nachádza alebo nenachádza v bode laserového zväzku lúčov, prítomnosť blokovej značky 210 spôsobuje poruchu v čítacom signále. Preto v tomto uskutočnení je v oblasti 21, ktorá má vopred stanovenú dĺžku a obsahuje blokovú značku 210, umiestnená záznamová oblasť 21 pre zápis variabilného frekvenčného oscilátora (VFO = variable frequency oscillator). Záznamová oblasť 21 je oblast, v ktorej je zapísaný jeden jediný variabilný frekvenčný oscilátorový signál (VFO). Variabilný frekvenčný oscilátorový signál (VFO) je signál na blokovanie typu PLL žiaduci na čítanie zapísanej informácie. Dokonca, keď sa vyskytuje porucha alebo zmena, variabilný frekvenčný oscilátorový signál (VFO) spôsobí len lokálny jitter, avšak nie chyby. Taktiež variabilný frekvenčný oscilátorový signál (VFO) má jednu jedinú opakujúcu sa frekvenciu. V dôsledku toho je možné izolovať chybu, spôsobenú blokovou značkou. Avšak signál, ktorý má byť zapísaný do záznamovej oblasti 21, nemusí mať jednu jedinú frekvenciu, avšak môže mať špecifický tvar vlny a spektrálnu šírku pásma dostatočne úzku na oddelenie frekvencie tohto signálu od frekvencie signálu, zodpovedajúceho blokovej značke 210.
Príklad 2
V ďalej uvedenom texte je uvedený opis prvého uskutočnenia prehrávacieho zariadenia na čítanie optického disku s tým, že toto prehrávacie zariadenie má funkciu čítania adresy na optickom disku. V tomto opise sú robené odkazy na obr. 5.
Laserový zväzok lúčov, emitovaný optickou hlavou 331 tohto prehrávacieho zariadenia, sa zameria na optický disk 1, čím sa vytvorí svetelný bod v drážke stopy optického disku _1. Hnací mechanizmus je regulovaný tak, že svetelný bod sa pohybuje v drážke stopy, keď sa optický disk 1. otáča.
Optická hlava 331 potom prijíma laserový zväzok lúčov, ktorý sa odrazil optickým diskom ^L, čím generuje elektrický signál. Elektrický signál sa vyvedie z optickej hlavy 331 a potom sa zavedie do procesora 332, v ktorom sa elektrický signál spracuje. V odpovedi na signál privedený z optickej hlavy 331, procesor 332 generuje a vedie na výstup úplne spočítaný signál a signál tvaru vlny.
Signál tvaru vlny sa vedie do obvodu 333 typu PLL. Obvod 333 typu PLL generuje hodinový signál zo signálu tvaru vlny a potom tento hodinový signál zavádza do časovacieho generátora 335. Tento hodinový signál má frekvenciu, dosiahnutú násobením vlnovej frekvencie. Je potrebné upozorniť na to, že pred fázovým zavesením obvodu 333 typu PLL sa tiež môže generovať časovací signál použitím referenčného hodinového signálu, aj keď prenos je nižší.
Úplne spočítaný signál, vyvedený z procesora 332, je zavedený do detektora 334 pre detekciu blokovej značky. Podľa úplne spočítaného signálu detektor 334 lokalizuje blokovú značku 210. V prvom príklade uskutočnenia optického disku laserový zväzok lúčov, odrazený od časti, kde je prítomná bloková značka 210, má vyššiu intenzitu, ako je intenzita laserového zväzku lúčov, odrazeného od ostatných častí. V dôsledku toho, keď hodnota úplne spočítaného signálu prekročí vopred stanovenú hodnotu, procesor 332 generuje signál detekcie blokovej značky a zavedie ho do časovacieho generátora 335.
V odpovedi na signál detekcie blokovej značky a hodinový signál, časovací generátor 335 počíta množstvo hodinových impulzov od začiatku bloku. Uskutočnením tohto počítania je možné určiť časovanie, pri ktorom signál tvaru vlny stúpa alebo klesá, časovanie, pri ktorom je informácia ďalej rozdelená do čiastkových informácií a časovanie, pri ktorom je každý blok rozdelený do sekcií.
Prvý tvarový čítač 336 počíta, koľkokrát gradient stúpania signálu tvaru vlny je rovný vopred stanovenej hodnote U?H alebo je vyšší ako vopred stanovená hodnota UTH pre každú jednotkovú sekciu. To konkrétne znamená, že ak gradient signálu tvaru vlny je rovný alebo je vyšší ako vopred stanovená hodnota U?H, keď signál tvaru vlny stúpa, prvý tvarový čítač 336 zvýši počet Cl o jednotku. Oproti tomu, ak gradient je nižší ako vopred stanovená hodnota UTH, potom prvý tvarový čítač 336 nezmení počet Cl, avšak túto hodnotu podrží. Časovanie, pri ktorom signál tvaru vlny stúpa, je definované výstupným signálom časovacieho generátora 335.
Druhý tvarový čítač 337 počíta, koľkokrát gradient klesania signálu tvaru vlny je rovný alebo je nižší ako vopred stanovená hodnota DTH pre každú jednotkovú sekciu. To konkrétne znamená, že ak gradient signálu tvaru vlny je rovný alebo je nižší, ako je vopred stanovená hodnota DTH, keď signál tvaru vlny klesá, druhý tvarový čítač 337 zvýši počet C2 o jednotku. Oproti nemu, ak gradient je vyšší, ako je vopred stanovená hodnota D-x, potom druhý tvarový čítač 337 nezmení počet C2, ale zachová túco hodnotu rovnakú. Časovanie, pri ktorom signál tvaru vlny klesá, je tiež definované výstupným signálom časovacieho generátora 335.
Detektor rozdelenej informácie 338 porovnáva počet Cl prvého tvarového čítača 336 s počtom C2 druhého tvarového čítača 337 v odozve na časovací signál, ktorý sa generoval časovacím generátorom 335, s cieľom indikovať časovanie, pri ktorom by táto informácia mala byť rozdelená. Ak podmienka C2 < Cl je splnená pre určitú jednotkovú sekciu, potom detektor 338 vyvedie na výstup „1 ako rozdelenú informáciu jednotkovej sekcie. Oproti tomu, ak je podmienka Cl < C2 splnená pre nejakú jednotkovú sekciu, potom detektor 338 vyvedie na výstup „0 ako rozdelenú informáciu jednotkovej sekcie. Inými slovami, detektor 338 rozhoduje o type vlnového signálu majoritou na báze jednotkovej sekcie.
Chybový korektor 339 uskutočňuje korekciu chyby na skupine rozdelených informácií, uložených do množiny jednotkových sekcií obsiahnutých v jednom bloku, čím získava adresovú informáciu.
Tieto obvody nemusia byť realizované samostatne ako vzájomne nezávislé obvody. V alternatívnom príklade uskutočnenia tieto obvody môžu byť zahrnuté do jedného jediného komponentu. Taktiež funkcie týchto obvodov môžu byť uskutočňované procesorom na spracovanie digitálnych signálov, ktorého činnosť je riadená podlá programu vopred uloženého v pamäti. Tieto skutočnosti môžu platiť tiež u ostatných príkladov uskutočnenia vynálezu.
Príklad 3
V nasledujúcom texte je uvedený opis ďalšieho príkladu uskutočnenia prehrávacieho zariadenia na prehrávanie optického disku s tým, že v tomto opise sú urobené odkazy na obr. 6. Prehrávacie zariadenie v tomto príklade uskutočnenia sa líši od zariadenia na čítanie adresovej informácie podlá druhého príkladu uskutočnenia tým, že prehrávacie zariadenie podlá tohto príkladu uskutočnenia ďalej zahŕňa výmazový detektor 340. Chybový korektor 339 má tiež odlišnú funkciu. Z iného hladiska je zariadenie podlá tohto príkladu uskutočnenia rovnaké ako zodpovedajúca časť zariadenia podlá druhého príkladu uskutočnenia. Teda opis komponentov, spoločne použitých v zariadenia podľa týchto dvoch príkladov uskutočnenia, je v nasledujúcom texte vynechaný.
Výmazový detektor 340 porovnáva počet Cl na výstupe prvého tvarového čítača 336 s počtom C2 na výstupe druhého tvarového čítača 337 pre každú jednotkovú sekciu. A keď je podmienka nerovnosti -E < Cl- C2< + E splnená vzhľadom k vopred stanovenej hodnote E, výmazový detektor 340 vyvedie na výstup výmazový príznak „1, indikujúci že rozdelená informácia nie je jednoznačne identifikovaná. V opačnom prípade, ak podmienka nerovnosti -E < Cl- C2< + E nie je splnená, potom výmazový detektor 340 vyvedie na výstup výmazový príznak „0.
Keď výmazový príznak je „1, chybový korektor 339 vymaže rozdelenú informáciu, čím robí chybovú korekciu potrebnou.
V tomto príklade uskutočnenia sú chybové bity vymazané týmto použitím výmazových príznakov. Takže počet chybovo korigovatelných bitov chybového korekčného kódu je zdvojený.
Je potrebné upozorniť na to, že výmazový detektor môže na výstup vyviesť výmazový príznak „0, keď je splnená podmienka Cl-C2<-E, výmazový príznak „X, keď je splnená podmienka -E<C1-C2<+E a výmazový príznak „1, keď je splnená podmienka +E<-C1-C2. V prípade, ak je na výstupe výmazový príznak „X, chybová korekcia môže byť povinná.
Ako je opísané v skôr uvedenom texte, v prehrávacom zariadení na prehrávanie optického disku podľa tohto príkladu uskutočnenia, keď rozdelená informácia je určite identifikovateľná kvôli malému rozdielu medzi prvým a druhým tvarovým počtom, potom dotyčné bity sú vymazané a adresa môže byť prečítaná spoľahlivejšie.
Príklad 4
V nasledujúcom texte je uvedený opis spôsobu čítania adresy na optickom disku spolu s odkazmi na obr, 7.
Obr. 7 zobrazuje tvar 351 vlny. V ľavej polovici tvaru 351 vlny sú klesajúce časti tohto tvaru strmé, zatial čo v pravej polovici tvaru 351 vlny sú strmé stúpajúce časti tohto tvaru.
Kvalita vlnového signálu 352, zastúpeného signálom typu „push-pull je zhoršená šumom alebo deformáciou tvaru vlny.
Rozčlenením vlnového signálu 352 pri nulovej hodnote sa získa digitalizovaný signál 353. Diferencovaním vlnového signálu 352 sa dosiahne diferencovaný signál 354. Diferencovaný signál 354 obsahuje informáciu o gradientoch strmého klesania a stúpa34 nia tvaru vlny. Tento signál okrem špičiek, ktoré zastupujú gradienty strmého klesania a stúpania tvaru vlny, zahŕňa tiež špičky, ktoré reprezentujú šum alebo deformáciu tvaru vlny.
Z cielom zjednodušiť tento opis sa z tvaru vlnového signálu 352 lubovolne zvolí len jeho prvá časť 355 a druhá časť 356.
Pokial ide o prvú časť 355 tvaru vlnového signálu 352, zo vzájomného porovnania absolútnych hodnôt špičiek 357 a 358 diferencovaného signálu, vzorkovaných proti čelnej, prípadne tylovej hrane digitalizovaného signálu 353, zistí, že vzorkovaná hodnota špičky 358 má väčšiu absolútnu hodnotu. Z toho sa určí, že vlnový signál, obsahujúci prvú časť 355 má tvar vlny, v ktorej klesajúca časť je strmšia, ako je stúpajúca časť.
Rovnakým spôsobom, ak ide o druhú časť 356 tvaru vlnového signálu 352, zo vzájomného porovnania absolútnych hodnôt špičiek 359 a 360 diferencovaného signálu 354, ktoré sa vzorkujú proti čelnej, prípadne tylovej hrane digitalizovaného signálu 353, sa určí, že vzorkovaná hodnota špičky 359 má vyššiu absolútnu hodnotu. Podľa toho sa stanoví, že vlnový signál, obsahujúci druhú časť 356 má tvar vlny, v ktorom stúpajúca časť je strmšia, ako je klesajúca časť.
Urobením tohto rozhodnutia v rámci periódy vlny a akumuláciou týchto rozhodnutí sa môže na základe majoritného zastúpenia identifikovať každá jednotka s rozdelenou informáciou.
Takže, v spôsobe čítania adresy podľa vynálezu sa diferencovaný signál vzorkuje len v časových okamihoch, zodpovedajúcich hranám signálu, získaného digitalizáciou vlnového signálu, a vzorkované hodnoty sa vzájomne porovnajú. V dôsledku toho sa gradienty stúpajúcich a klesajúcich častí tvaru vlny môžu detegovať s vysokou spolahlivosťou dokonca v prípade prítomnosti porúch, akými sú šum alebo deformácia tvaru vlny.
Príklad 5
V nasledujúcom texte je uvedený opis prehrávacieho zariadenia na čítanie adresy na optickom disku podľa vynálezu spolu s odkazmi na obr. 8.
Prehrávacie zariadenie podlá tohto príkladu uskutočnenia sa líši od zodpovedajúcej časti prehrávacieho zariadenia, zobrazeného na obr. 5 v tom, že mechanika tohto príkladu uskutočnenia zahŕňa vlnový detektor 361 na detegovanie tvaru vlny. Tento vlnový detektor 361 identifikuje daný tvar vlny ako prvý tvar vlny so strmou stúpajúcou časťou alebo ako druhý tvar vlny so strmou klesajúcou časťou na vlnovej periodickej báze, čím vysiela tvarovú informáciu o tvare vlny do informačného detektora 338 na detegovanie rozdelenej informácie. Podľa tvarovej informácie, dosiahnutej z tvarového detektora 361, informačný detektor 338 určí, ktorý tvar vlny sa detegoval viackrát, to znamená prvý tvar alebo druhý tvar. Potom informačný detektor 338 identifikuje rozdelenú informáciu, uloženú v danej informačnej jednotke na uloženie rozdelenej informácie a vyšle túto rozdelenú informáciu na výstup.
Informačný detektor 338 môže zahŕňať: čítač na vypočítanie koľkokrát sa prijal signál, indikujúci detekciu prvého tvaru vlny, na základe prijatej tvarovej informácie a ďalší čírač na vypočítanie koľkokrát sa prijal signál, indikujúci detekciu druhého tvaru vlny, na základe prijatej tvarovej informácie. Vzájomným porovnaním počtu týchto dvoch tvarov vín sa vykoná rozhodnutie podľa princípu majoritného zastúpenia. V alternatívnom príklade uskutočnenia sa tiež môže použiť vzostupný/zcstupný čítač na zvýšenie číselnej hodnoty čítača o jednotku, keď sa deteguje prvý tvar vlny, a to na zníženie číselnej hodnoty čítača o jednotku, keď sa deteguje druhý tvar vlny. V tomto prípade rozdelená informácia môže byť zastúpená znamienkom hodnoty vzostupného/zostupného čítača na konci danej jednotkovej sekcie, to znamená na detegovanie rozdelenej informácie sa berie do úvahy, či číselná hodnota vzostupného/zostupného čítača je kladná alebo záporná na konci danej jednotkovej sekcie.
V nasledujúcom texte je uvedený podrobný opis chodu vlnového detektora 361 s odkazmi na obr. 9.
Vlnový detektor 361 zahŕňa pásmový priepust (BPF) 362, ktorý prijíma vlnový signál, to znamená signál typu „push-pull a obmedzuje nežiaduce šumové zložky tohto signálu. Tento pásmový priepust prepúšťa základné frekvenčné zložky a harmonické frekvenčné zložky, obsahujúce informáciu o gradiente tvaru vlny. Za predpokladu, že vlnový signál má základnú frekvenciu fw, pásmový priepust, ktorý má rozsah pásma od 1/2 fw do 5 fw, sa výhodne použije na umožnenie dobrej krajnej medze pre prípadné zmeny lineárnej rýchlosti.
Výstup pásmového piepustu 362 sa vyšle do gradientného detektora 363 a digitalizátora 365 na detegovanie gradientu vlnového signálu. Táto detekcia gradientu sa môže uskutočniť diferencovaním tvarového signálu. Namiesto derivačného obvodu sa môže tiež použiť vysokopásmový filter (HPF) na vybratie len harmonických zložiek, obsahujúcich gradientnú informáciu. Výstup gradientného detektora 363 sa vyšle do zhromažďovača 366 vzostupnej hodnoty a invertora 364.
Invertor 364 invertuje výstup gradientného detektora 363 proti nulovej hodnote a potom túto invertovanú hodnotu vyšle do zhromažďovača 367 zostupnej hodnoty.
Digitalizátor 365 deteguje časové okamihy, v ktorých vzostupné a zostupné časti tvaru vlny prechádzajú nulovou hodnotou. Časový okamih prechodu vzostupnej časti tvaru vlny nulovou hodnotou sa rozumie časový okamih, v ktorom sa tvarový signál mení z nízkej hodnoty na vysokú hodnotu. Naopak časovým okamihom prechodu zostupnej časti tvaru vlny nulovou hodnotou sa rozumie časový okamih, v ktorom sa tvarový signál mení z vysokej hodnoty do nízkej hodnoty.
Zhromažďovač 366 vzostupnej hodnoty vzorkuje a udržiava gradient vlnového signálu, to znamená výstup gradientného detektora
363, v časovom okamihu prechodu vzostupnej časti nulovou hodno37 tou, ktorý sa detegoval digitalizátorom 365. Rovnakým spôsobom zhromažďovač 367 zostupnej hodnoty vzorkuje a udržiava invertovaný gradient tvarového signálu, to znamená výstupu invertora
364 v časovom okamihu prechodu zostupnej časti nulovou hodnotou, ktorý sa detegoval digitalizátorom 365.
V tomto prípade, hodnota, vzorkovaná zhromažďovačom 366 vzostupnej hodnoty je kladnou hodnotou, pretože táto hodnota zastupuje gradient nábehovej hrany. Hodnota, vzorkovaná zhromažďovačom 367 zostupnej hodnoty je tiež kladnou hodnotou, pretože táto hodnota zastupuje invertovaný gradient dobehovej hrany. Inými slovami povedané, hodnoty, vzorkované zhromažďovačom 366 vzostupnej hodnoty a zhromažďovačom 367 zostupnej hodncry zodpovedajú absolútnym hodnotám príslušných gradientov.
Porovnávací obvod 369 porovnáva absolútnu hodnotu gradienta nábehovej hrany, vzorkovaného a udržiavaného zhromažďovačom 366 vzostupnej hodnoty, s absolútnou hodnotou gradienta dobehovej hrany, vzorkovaného a udržiavaného zhromažďovačom 377 zostupnej hodnoty, po vopred stanovenom čase, ktorý ubehol od časového okamihu prechodu zostupnej časti tvarového signálu nulovou hodnotou. Toto vopred stanovené časové oneskorenie je spôsobené oneskoreným obvodom 368. Keď sa zistí, že hodnota zhrcmažďovača 366 vzostupnej hodnoty je vyššia, porovnávací obvod 369 vyšle na výstup vlnovú informáciu, indikujúcu prvý tvar vlny. V opačnom prípade porovnávací obvod 369 vyšle na výstup vlnovú informáciu, indikujúcu druhý tvar vlny. Inými slovami povedané, vzájomným porovnaním len gradientov v časových okamihoch prechodu vzostupnej a zostupnej časti tvaru vlny nulovou hodnotou, pri ktorých informácia o gradiente vlnového signálu je najspoľahlivejšia (to znamená diferencované hodnoty vlnového signálu dosahujú maxima, prípadne minima), sa tvar vlny deteguje dostatočne presne.
V tomto uskutočnení sa rovnaký signál vedie ako do digitalizátora 365, tak aj do gradientného detektora 363. Avšak vynález nie je obmedzený na toto konkrétne uskutočnenie. S cieľom preš38 nejšie detegovať časové okamihy prechodu vlnového signálu nulovou hodnotou, výstup pásmového priepustu 362 sa môže vyslať do digitalizátora 365 cez nízkopásmový filter (LPF). Taktiež pásmový priepust (BPF) 362 sa môže nahradiť dvoma typmi pásmových priepustov (BPF) so vzájomne odlišnými charakteristikami, pričom tieto pásmové priepusty sú priradené pre gradientný deteknor 363 prípadne digitalizátor 365. V tomto prípade, s cielom dosiahnuť zhodu fáz vlnového signálu, ktorý prešiel cez tieto pásmové priepuste (BPF) vlnový detektor výhodne ďalej zahŕňa samostatný oneskorovací korektor.
Ako je uvedené v skôr uvedenom texte, v prehrávacom zariadení na prehrávanie optického disku gradienty vlnového signálu, obsahujúce rozdelenú informáciu sa vzorkujú a uchovávajú v časových okamihoch, pri ktorých vlnový signál prechádza nulovou hodnotou, potom sa uchované hodnoty týchto gradientov vzájomne porovnávajú. Týmto spôsobom je tvar vlnového signálu dcszatočne presne identifikovatelný a detekčné chyby rozdelenej informácie, spôsobené napr. šumom, sú obmedziteľné.
Príklad 6
Obr. 10 zobrazuje zapojenie, v ktorom bloková značka 210 je umiestnená asi v strede záznamovej oblasti 210 typu VFO. V príklade uskutočnenia, zobrazenom na obr. 10, v záznamovej oblasti 21 je vytvorená vlna, ktorá má obdĺžnikové tvary. Avšak vynález nie je obmedzený na tento príklad uskutočnenia.
V nasledujúcom texte je uvedený opis spôsobu zápisu signálu do záznamovej oblasti 21 spolu s odkazmi na obr. 11A a 11B. S cielom zjednodušiť zobrazenie je na obr. 11A a 11B vynechaná vlna, vytvorená v drážke 2 stopy.
Obr. 11A zobrazuje stav, v ktorom sa do drážky 2_ stopy zapísal signál, zodpovedajúci jednému bloku. Záznamový signál pre jeden blok obsahuje dáta (DATA) 202 a variabilné frekvenčné oscilátory 201 a 203.
Zápis do každého bloku začína zápisom variabilného frekvenčného oscilátora (VFO) 201 V tomto príklade uskutočnenia sa variabilný frekvenčný oscilátor (VFO) 201 zapíše vo vnútri záznamovej oblasti 21 a zapisovači štartovací bod variabilného frekvenčného oscilátora 201 je pred blokovou značkou 210. Po zapísaní variabilného frekvenčného oscilátora 201 sa zapíšu dáta 202 pre jeden blok a nakoniec sa zapíše variabilný frekvenčný oscilátor 203. Variabilný frekvenčný oscilátor 203 sa zapíše vo vnútri záznamovej oblasti 31 pre zápis variabilného frekvenčného oscilátora (VFO) a zapisovači koncový bod variabilného frekvenčného oscilátora 203 je za blokovou značkou 310. Inými slovami povedané, v tomto príklade uskutočnenia sa informácia začína zaznamenávať pred tým, ako sa dosiahne bloková značka, uložená na začiatku určenej záznamovej plochy a táto informácia sa prestane zaznamenávať potom, ako sa prejde bloková značka, uložená na konci určenej záznamovej plochy.
Keď sa začnú zaznamenávať dáta do stredu blokovej značky 210, potom sa záznamový film značne zhorší pri jeho časti, kde je prítomná bloková značka 210. Bloková značka 210 tohto uskutočnenia je vytvorená prerušením drážky 2 stopy na len krátku vzdialenosť. V dôsledku toho sa v drážke stopy na mieste, v ktorom je prítomná bloková značka 210, vytvoria stupne. Pri zápise informácie do týchto stupňovitých častí je potrebné, aby informácia sa zapísala na záznamový film ožiarením častí záznamového filmu laserovým zväzkom lúčov s vysokou energiou, takže na ožiarené časti sa prevedie vysoká tepelná energia. V tomto prípade sa pred a za týmito časťami, ožiarenými laserovým zväzkom lúčov, vytvoria stupňové tepelné gradienty. Tieto stupňové tepelné gradienty produkujú napätie v záznamovom filme. Keď sa lubovoiný zo stupňov vyskytuje v časti pod napätím, v záznamovom filme sa môže vytvoriť malá prasklina. Keď sa vytvorí táto malá prasklina v záznamovom filme, prasklina sa rozšíri vždy, keď sa zápisová operácia opakovane uskutoční. Nakoniec sa záznamový film môže prerušiť.
V tomto uskutočnení s cieľom zamedziť uvedené prerušenie záznamového filmu, počiatočné a koncové body sa umiestnia do oblastí, v ktorých nie sú prítomné žiadne blokové značky 211.
Variabilný frekvenčný oscilátor (VFO) je fiktívny signál na prípravu na čítanie dát. Zatial čo variabilný frekvenčný oscilátor (VFO) číta, rozdelovacia hodnota dát sa spätnoväzbovo reguluje pri strede čítaného signálu a PPL sa uzamkne na vybratie hodinového signálu. S cieľom čítať dáta s vysokou presnosťou, je potrebné čítané dáta digitalizovať a uzamknúť s dostatočnou presnosťou. Ak interval variabilného frekvenčného signálu (VFO) je príliš krátky, potom sa dáta začnú čítať pred tým, ako sa PLL dostatočne uzavrie, čo prípadne spôsobí vznik chýb v čítaní dát zo začiatku bloku. V dôsledku toho, variabilný frekvenčný oscilátor sa začne zapisovať v čele blokovej značky a je výhodne poskytnutý s dostatočnou dlhou oblasťou.
Je potrebné upozorniť na to, že keď sa už zapísali dáta do predchádzajúceho bloku, variabilný frekvenčný oscilátor, ktorý sa má zapísať do aktuálneho bloku, sa môže prepísať variabilným frekvenčným oscilátorom (VFO), určeným pre predchádzajúci blok, ako je to zobrazené na obr. 11B. V tomto prípade sa časť už zapísaného variabilného frekvenčného signálu vymaže. Taktiež predtým existujúci variabilný frekvenčný oscilátor (VFO) nemôže byť vo fáze s prepísaným variabilným frekvenčným oscilátorom (VFO). V dôsledku toho nie je výhodné poskytnúť PPL pre aktuálny blok, uzamknutý použitím variabilného frekvenčného oscilátora predchádzajúceho bloku.
Predchádzajúci opis tohto príkladu uskutočnenia sa týka zapisovacieho štartovacieho bodu pre variabilný frekvenčný oscilátor. Rovnaké zhoršenie kvality záznamového filmu je možné tiež pozorovať okolo dátového zapisovacieho koncového bodu. Avšak zapisovači koncový bod je výhodne skôr za blokovou značkou 310, ako pred blokovou značkou 310. Keby sa zapisovači koncový bod umiestnil pred blokovú značku 310, potom by sa možno medzi aktuálnym blokom a nasledujúcim blokom vytvorila medzera. Táto medzera je oblasťou, ktorá nie je ožiarená svetlom s vysokým výkonom a v ktorej nie sú vytvorené žiadne značky. Rovnako ako stupne, táto medzera môže prispieť k zhoršeniu kvality záznamového filmu. V dôsledku toho sa variabilný frekvenčný oscilátor (VFO) pri konci predtým zapísaného bloku výhodne čiastočne prekryje variabilným frekvenčným oscilátorom (VFO) pri začiatku aktuálneho bloku, ktorý sa má zapísať. Čiastočné prepísanie variabilného frekvenčného oscilátora (VFO) sa dosiahne umiestnením zapisovacieho štartovacieho bodu variabilného frekvenčného oscilátora (VFO) pred blokovou značkou 210 a zapisovacieho koncového bodu variabilného frekvenčného oscilátora (VFO) za blokovú značku 310, ako je to zobrazené na obr. 11A.
Vzdialenosť medzi blokovou značkou a zapisovacím štartovacím alebo koncovým bodom variabilného frekvenčného oscilátora je výhodne asi 10 krát alebo viac krát dlhšia, ako je veľkosť bodu laserového zväzku lúčov na zapisovanie. Velkosť bodu zväzku lúčov sa vypočíta vydelením vlnovej dĺžky laserového zväzku lúčov hodnotou NA. V dôsledku toho, ak sa použije optická hlava, ktorá emituje laserový zväzok lúčov, ktorý má vlnovú dĺžku 650 nm a má hodnotu NA rovnú 0,65, potom velkosť bodu zväzku lúčov, vytvoreného na optickom disku je 1 μιη (= vlnová dĺžka/NA). V tomto prípade zapisovači štartovací alebo koncový bod je výhodne odsadený od blokovej značky o vzdialenosť 10 μτη alebo väčšiu. Avšak referenčná vzdialenosť, vypočítaná vynásobením velkosti zväzku lúčov desiatimi, môže byť korigovatelná v závislosti od vlastností záznamového filmu (napr. tepelná vodivosť).
Avšak je potrebné upozorniť na to, že ak sa zaháji zapisovacia operácia pred blokovou značkou 210, táto bloková značka nemusí byť ešte detegovaná. V dôsledku toho s cielom zahájiť zapisovaciu operáciu presne pred blokovou značkou, umiestnenie blokovej značky by malo byť určené alebo stanovené rovnakým alebo iným spôsobom. Tak napríklad potom, ako sa detegovala bloková značka predchádzajúceho bloku, je možné odpočítať istý počet hodinových impulzov hodinového signálu. A ak hodnota počítadla dosiahne vopred stanovené hodnoty, zápis variabilného frekvenčného oscilátora do ďalšieho bloku sa môže zahájiť.
Príklad 7
V nasledujúcom texte je uvedený opis optického disku podľa siedmeho príkladu uskutočnenia spolu s odkazmi na obr. 12. V skôr opísanom príklade uskutočnenia je bloková značka 210 umiestnená asi v strede záznamovej plochy 21. Oproti tomu, podľa tohto príkladu uskutočnenia bloková značka 210 je vytvorená v mieste, bližšom k predchádzajúcemu bloku oproti stredu záznamovej oblasti 21, ako je to zobrazené na obr. 12. V tejto konfigurácii variabilný frekvenčný oscilátor môže byť dlhší na začiatku .
Príklad 8
V nasledujúcom texte je uvedený opis optického disku podlá ôsmeho príkladu uskutočnenia spolu s odkazmi na obr. 13, 14A a
14B.
Bloková značka 210 tohto príkladu uskutočnenia je vytvorená z čiastkovej blokovej značky 210a a 210b. V tejto konfigurácii je možné ľahko načasovať operáciu zápisu. Inými slovami povedané, pretože sú vytvorené dve značky, operácia zápisu sa môže zahájiť po čiastkovej blokovej značke 210b pri začiatku bloku, ktorý sa detegoval, a pred tým, ako sa deteguje čiastková bloková značka 210a. Taktiež operácia zápisu môže končiť po druhej čiastkovej značke 210a, umiestnenej pri začiatku ďalšieho bloku, ktorý sa detegoval.
Týmto spôsobom štartovací bod zápisu sa môže dostatočne presne nastaviť bez odpočítavania počtu hodinových impulzov, nasledovaného po detekcii blokovej značky nasledujúceho bloku.
Je potrebné podotknúť, že s cielom zamedziť zhoršenie kvality záznamového filmu, odsadenie medzi dvoma čiastkovými blokovými značkami 210a a 210b by malo byť dostatočne veľké. To konkrétne znamená, že s cielom nastaviť vzdialenosť medzi štartovacím bodom zápisu a čiastkovou blokovou značkou 210a alebo 210b na hodnotu desaťkrát alebo viackrát vyššiu ako je velkosť bodu zväzku lúčov, odsadenie medzi čiastkovými blokovými značkami 210a a 210b by malo byť asi dvadsaťkrát alebo viackrát vyššie, ako je velkosť bodu zväzku lúčov. Napr., ak velkosť bodu zväzku lúčov, vytvoreného na optickom disku je 1 pm, porom odsadenie je výhodne nastavené na hodnotu 20 pm alebo vyššiu.
Príklad 9
V nasledujúcom texte je uvedený opis optického disku podľa deviateho príkladu uskutočnenia spolu s odkazmi na obr. 15. V každom zo skôr opísaných príkladov uskutočnenia, je bloková značka 210 vytvorená prerušením stopy 2 drážky na určicú krátku vzdialenosť. V tejto časti, kde je drážka stopy prerušená, žiadna drážka nie je prítomná. V dôsledku toho je táto časť plochá a je označovaná ako „zrkadlová značka. Táto zrkadlová značka odráža čítacie svetlo s vysokou odrážavosťou a je lahko detegovatelná. Avšak v tomto uskutočnení nie je bloková značka vytvorená vo forme zrkadlovej značky, ale bloková značka 213 je vytvorená s odlišným tvarom. V nasledujúcom texte je uvedený podrobný opis tejto blokovej značky 218.
V tomto uskutočnení sa fáza vlny drážky stopy obráti vo vnútri záznamovej oblasti 21 a táto časť s obrátenou fázou sa použije ako bloková značka 218, ako je to zobrazené na obr. 15.
Ako je uvedené v skôr uvedenom texte, bloková značka 210 vo forme zrkadlovej značky výhodne zabezpečuje vysokú presnosť umiestnenia a je lahko detegovatelná. Avšak, ak je pomer SN nízky, potom sa výskyt detekčných chýb výrazne zvyšuje. Oproti tomu, ak drážka stopy sa vytvorí tak, že fáza vlny pred blokovou značkou 218 je inverzná proti fáze vlny za blokovou značkou 218, potom prechod blokovou značkou 218 sa môže snímať v ľubovoľnom čase pozorovaním fázy vlny po prechode blokovou značkou 218. Tento prechod je snímateľný dokonca, keď bod zmeny fázy vlny (to znamená bloková značka 218) nemôže byť lokalizovaný kvôli napr. šumu.
Príklad 10
V nasledujúcom texte je uvedený opis ďalšieho uskutočnenia optického disku podľa vynálezu, spolu s odkazmi na obr. 16. V tomto príklade uskutočnenia vo vnútri každej záznamovej oblasti 21 sú umiestnené dve čiastkové blokové značky 218a a 218b. Každá z týchto blokových značiek 218a a 218b je vytvorená obrátením fázy vlny drážky stopy.
Hlavný rozdiel medzi týmto uskutočnením a uskutočnením zobrazeným na obr. 15 je, či počet, koľkokrát sa fáza vlny invertuje medzi dvojicou blokov, je nepárne alebo párne číslo. Ako je to zobrazené na obr. 15, kde sa fáza vlny obráti len raz (to znamená počet, koľkokrát sa obráti fáza vlny, je nepárne číslo) vo vnútri každej záznamovej oblasti 21, fáza vlny sa nechá obrátená vzhľadom na fázu vlny predchádzajúceho bloku od okamihu, kedy sa fáza detegovala, až do okamihu, kedy došlo k prechodu ďalšou blokovou značkou. V dôsledku toho, keď hodinový signál sa vyberie z vlny drážky stopy PPL synchronizačnou technikou, potom výstup fázového porovnávacieho obvodu PPL má polaritu, obrátenú a PPL sa nevýhodne potlačí. Z tohto dôvodu, keď je počet, koľkokrát sa obráti fáza vlny nepárne číslo, ako je to na obr. 15, je potrebné polaritu PPL obrátiť po prechode blokovou značkou.
Oproti tomu podľa tohto uskutočnenia sa fáza, ktorá sa raz obrátila (pri blokovej značke 218a), sa znova obráti (pri blokovej značke 218b) . Teda fáza vlny sa stane rovnaká, ako je fáza vlny predchádzajúceho bloku. V dôsledku toho nie je potrebné obracať polaritu PLL.
V každej záznamovej oblasti 21, interval medzi čiastkovými blokovými značkami 218a a 218b by mal byť dlhší, ako očakávaný šum. Avšak keď tento interval je dlhší ako je časová odozva PLL, pravdepodobnosť potlačenia sa zvyšuje. Vzhľadom na túto skutočnosť, interval medzi čiastkovými blokovými značkami 218a a 218b vo vnútri každej záznamovej oblasti 21 je výhodne asi trikrát až asi desaťkrát dlhší, ako je frekvencia vlny.
Je potrebné podotknúť, že počet čiastkových blokových značiek 218a a 218b vo vnútri každej záznamovej oblasti 21 nie je obmedzený na dva, ale môže byť iným párnym číslom na dosiahnutie účinku, rovnakého, ako je účinok dosiahnutý týmto uskutočnením. Avšak čiastkové blokové značky 218a, 218b s počtom vyšším ako štyri by nemali byť vytvorené vo vnútri obmedzenej dĺžky z hľadiska hustoty integrácie.
V skôr opísanom štvrtom a piatom príklade uskutočnenia sú vytvorené obrátením fázy vlny. Avšak ak je zmena fázy detegovatelná, fázy pred a po blokovej značke nemusia byť vzájomne posunuté presne o 90°. Fázový posun vlny pri blokovej značke je výhodne napríklad od 45° do 135°.
Príklad 11
V nasledujúcom texte je uvedený opis šiesteho príkladu uskutočnenia vynálezu, spolu s odkazmi na obr. 17.
Toto uskutočnenie sa odlišuje od predchádzajúcich uskutočnení konfiguráciou blokovej značky 219. To konkrétne znamená, že bloková značka 219 podľa tohto príkladu uskutočnenia je definovaná vlnou, ktorá má frekvenciu odlišnú od frekvencie vlny drážky, umiestnenej vo vnútri bloku. V zobrazenom príklade frekvencia vlny blokovej značky 219 je vyššia, ako je frekvencia vlny drážky vo vnútri bloku. V dôsledku toho, keď časť čítacieho signálu, ktorá má lokálne odlišnú frekvenciu vlny, sa oddelí alebo identifikuje spracovaním čítacieho signálu s použitím napr. pásmového priepustu, potom bloková značka 219 sa môže lokalizovať s vysokou presnosťou.
V optickom disku podľa tohto uskutočnenia je bloková značka 219 taktiež vytvorená v záznamovej oblasti 21 a dáta variabilného frekvenčného oscilátora sa tiež zapíšu do oblasti, kde sa nachádza bloková značka 219.
Frekvencia vlny blokovej značky 219 sa výhodne nastaví na hodnotu 1,2-krát až 3,0-krát vyššiu, ako je frekvencia vc vnútri bloku. Keď frekvencia vlny blokovej značky 219 je velmi blízka k frekvencii vo vnútri bloku, potom je ťažké detegovať blokovú značku 219. Oproti tomu, keď frekvencia vlny blokovej značky 219 je príliš vyššia ako je frekvencia vlny vo vnútri bloku, potom frekvencia vlny blokovej značky 219 sa stane blízkou k frekvencii signálu informácie, ktorá má byť zapísaná na záznamový film.
V dôsledku toho dochádza k nevýhodnej vzájomnej interferencii medzi týmito signálmi.
Je potrebné podotknúť, že v medzere medzi dvoma blokmi, s výnimkou oblasti blokovej značky 219, je výhodne vlna, ktorá má frekvenciu rovnakú ako je frekvencia vlny vo vnútri bloku.
V medzere medzi dvoma priľahlými blokmi je tvar vlny výhodne odlišný od tvaru vlny vo vnútri blokov. V príklade uskutočnenia zobrazenom na obr. 17, tvar drážky v medzere medzi dvoma blokmi je výhodne tvorený sínusovou krivkou.
Príklad 12
V nasledujúcom texte je uvedený opis siedmeho príkladu uskutočnenia vynálezu spolu s odkazmi na obr. 18.
V tomto príklade uskutočnenia nie je použitý žiadny tvar vlny, ktorá má lokálne zmenenú amplitúdu, frekvenciu alebo fázu, ale ako značka sa použije samotná drážka so sínusovým tvarom vlny. Taktiež začiatok každého čiastkového bloku 221 alebo 222 zastúpené obsahuje čiastkové blokové značky 228 alebo 229, tvarmi vín s lokálne zmenenou frekvenciou.
Umiestnením oblasti, ktorá má frekvenciu vlny odlišnú od základnej frekvencie vlny, na začiatok každého čiastkového bloku týmto spôsobom, je hranica medzi čiastkovými blokmi správne detegovatelná. V predchádzajúcich uskutočneniach sa čiastkový blok umiestni počítaním počtu vín od blokovej značky. Oprcri tomu, v tomto uskutočnení čiastkový blok sa môže umiestniť počítaním počtu čiastkových blokových značiek 228, 229, poskytnurých pre príslušné čiastkové bloky.
Je potrebné podotknúť, že bloková značka rovnaká akc je zodpovedajúca bloková značka ľubovoľného predchádzajúceho uskutočnenia, sa môže vytvoriť na vhodnom mieste vo vnútri záznamovej oblasti 21. Taktiež v tomto uskutočnení čiastková bloková značka 228, 229, ktorá má lokálne odlišnú frekvenciu vlny, je vytvorená na začiatku každého čiastkového bloku 221, 222. Alternatívne, čiastková bloková značka 228, 229 sa môže umiestniť na konci každého čiastkového bloku. Taktiež čiastkové blokové značky 228, 229 nemusia byť poskytnuté pre všetky čiastkové bloky, ale môžu byť poskytnuté len pre nepárne čiastkové bloky alebo párne čiastkové bloky.
Kvôli dôvodom rovnakým, ako sú skôr uvedené dôvody, je frekvencia vlny čiastkových blokových značiek 228, 229 výhodne 1,2-krát až 3,9-krát vyššia, výhodnejšie 1,5-krát až 2,0-krát vyššia, ako je frekvencia ostatných častí.
Čiastkové blokové značky 228, 229 sa výhodne použijú na indikovanie začiatku čiastkových blokov, ale môžu zastupovať ľubovoľný iný typ informácie. Tak napríklad, použitím množiny čiastkových značiek, obsiahnutých v skoršom bloku, sa môže zaznamenať adresa bloku alebo ľubovoľného iného pridruženého bloku. Použitím čiastkových blokových značiek sa môže zaznamenať ľubovoľný iný typ informácie. Keď sa použitím množiny čiastkových blokových značiek zaznamená adresa bloku, táto adresa sa tiež zapíše vlnami vo vnútri bloku. Teda sa dosiahne spoľahlivejšia adresa.
Pri zázname viacbitovej informácie vo forme kombinácie týchto čiastkových blokových značiek, čiastkové blokové značky by mali mať vzájomne odlišné a identifikovateľné tvary zodpovedajúce dvom alebo viac hodnotám. S týmto cieľom vlny týchto čiastkových blokových značiek sa môžu poskytnúť so vzájomne cdlišnými frekvenciami alebo sa môžu spracovať vzájomne odlišnými typmi fázových modulácií.
V nasledujúcom texte je uvedený opis zapojenia obvodu na generovanie hodinového signálu a čítanie adresovej informácie z optického disku podľa tohto príkladu uskutočnenia spolu s odkazmi na obr. 19.
Fotodetektor 901, ktorý sa rozdelil v smere vertikálnom k smeru stopy (to znamená k radiálnemu smeru optického disku) a diferenciálny zosilňovač 371 sa použije na generovanie elektrického signálu, obsahujúceho signálové zložky, zodpovedajúce vlne drážky. Z tohto čítacieho signálu nízkopásmový filter (LPF) 374 vyberie len základné periodické zložky vlnového signálu. Signál, ktorý má len základné periodické zložky sa vyšle do hodinového generátora 373. Hodinový generátor 373 môže byť vyhotovený vo forme, napr. obvodu typu PLL. Tento hodinový generátor 373 vynásobí základný periodický signál vopred stanoveným číslom, čím generuje hodinový signál, použitý na synchronizačné spracovanie čítacieho/zapisovacieho signálu.
Oproti tomu, vysokopásmový filter (HPF) 375 selektívne prepúšťa harmonické zložky, obsiahnuté v čítacom vlnovom signále. Výstup vysokopásmového filtra 375 obsahuje vysokofrekvenčné zložky, zodpovedajúce čiastkovým blokovým značkám 228 a 229, zobrazeným na obr. 18 a strmé hranové zložky pílového signálu, generovaného pílovou vlnou.
Značkový detektor 377 na detekciu čiastkovej blokovej značky deteguje vlnové zložky, ktoré majú vopred stanovenú frekvenciu a zodpovedajúce čiastkovým blokovým značkám 228 a 229. Pri detegovaní týchto značiek značkový detektor 377 generuje časovací signál. Časovací signál zo značkového detektora 377 sa vyšle do adresového detektora 378.
Ako je opísané v skôr uvedenom texte, strmá hrana pílovej vlny má invertovanú polaritu v závislosti od toho, či zastupuje „1 alebo „0 adresové informácie. Podlá výstupu vysokopásmového filtra 375 adresový detektor 37 6 deteguje polaritu inverzie a vyšle tok bitov do adresového dekodéra 378. Pri prijímaní tohto toku bitov, adresový dekodér 378 dekóduje adresovú informáciu v odozve na časovací signál, ktorý sa vyslal zo značkového detektora 377 .
V tomto príklade uskutočnenia sa pre každý blok vytvorí identifikačná značka, na ktorú sa variabilný frekvenčný oscilátorový signál môže prepísať a adresa je zastúpená vlnou drážky. V dôsledku toho je možné poskytnúť optický disk, na ktorom je uložená informácia na báze radu priľahlých blokov a ktorý je vhodne aplikovateľný pre záznam s vysokou hustotou. Taktiež zahájením alebo ukončením zapisovacej operácie v mieste dostatočne vzdialenom od tejto identifikačnej značky sa obmedzí zhoršenie kvality záznamovej značky.
Príklad 13
V ďalšom texte sú uvedené odkazy na obr. 20.
Na optickom disku podlá tohto príkladu uskutočnenia je adresová informácia 301 zapísaná vo forme horných 21 bitov skupiny rozdelenej informácie s veľkosťou 32 bitov. Paritné bity 302, použité ako kód na opravu chýb, sú zaznamenané vo forme stredných 10 bitov skupiny rozdelenej 32 bitovej informácie. Dodatočná informácia 303 je zapísaná vo forme najnižšieho platného bitu. Keď optický disk má dve záznamové vrstvy, potom „0 sa zaznamená ako dodatočná informácia 303 pre prvú záznamovú vrstvu a „1” sa zaznamená ako dodatočná informácia 303 pre druhú záz50 namovú vrstvu. Avšak obsah dodatočnej informácie 303 nie je obmedzený na túto informáciu o záznamovej vrstve. V alternatívnom príklade, množstvo informácií, zastúpených dodatočnou informáciou 303 sa môže zvýšiť kombináciou niekoľkých častí dodatočnej informácie radu blokov. Potom sa môže uložiť informácia, dokonca viac zložitá, ako je informácia o záznamových vrstvách a akou je napr. informácia o autorských právach alebo o výrobcovi. Taktiež sa môže použiť jednoduchý paritný bit vo forme výlučného logického súčtu 21 bitovej adresovej informácie alebo 31 bitového kódu na korekciu chýb. V tomto prípade sa zlepší detekcia chýb alebo korekcia chýb. Taktiež každá dodatočná informácia môže byť „1. Okrem toho, keď sa len bloková značka, ktorá sleduje jednotkovú sekciu s rozdelenou informáciou „1, identifikuje vo forme blokovej značky, potom sa zlepší presnosť detekcie blokovej značky.
V tomto uskutočnení je 31 bitový kód na korekciu chyby tvorený kódom typu BCH, ktorý je dobre známy ako kód na korekciu dvoch alebo viac bitov. Za predpokladu, že 31 bitová adresová informácia je zastúpená bitmi bO, bl, ..., b20 a desiatimi paritnými bitmi, reprezentovanými bitmi pO, pl, . .., p9, zobrazenými na obr. 20, je mnohočlen l(x) vyjadrený rovnicou (1) a paritný mnohočlen P(x) je daný rovnicou (2), pričom mnohočlen P(x) je generovaný rovnicou (3). V tomto prípade generátorový mnohočlen G(x) je daný rovnicou (4). Ten je dobre známy ako kód typu (31,21) BCH, v ktorom sa ľubovoľné dva bity, obsiahnuté v 31 bitovom kódovom slove, môžu spracovať korekciami chýb.
Rovnica 1 I (x) = Σ bi . x1
Rovnica 2 P(x) = Σ Pi . x1
Rovnica 3
P (x) = x10 . I (x) mod G (x)
Rovnica 4
G (x) = x10 + x9 + x8 + x6 + x5 + x3 + 1
Na optickom disku podlá tohto príkladu uskutočnenia, adresová informácia, paritné bity a dodatočná informácia sú usporiadané v tomto poradí. Avšak vynález nie je obmedzený na toto poradie. Ak sa usporiadanie vopred upevní bez ohladu na to, kde je skupina rozdelených informácií, obsahujúca 21 bitovú adresovú informáciu, desať paritných bitov a 1 bitovú dodatočnú informáciu, uložená, tieto bity sa môžu spracovať opätovným usporiadaním týchto bitov do pôvodných polôh. V alternatívnom prípade, dokonca, keď každý blok má rozdelenú informáciu s veľkosťou 26 bitov, 52 bitov, 64 bitov a pod., sa môže dosiahnuť rovnaký účinok zvolením vhodného kódu na opravu chýb.
Ako je opísané v skôr uvedenom texte, v optickom disku podľa tohto prvého uskutočnenia, jeden informačný blok je rozdelený do čiastkových blokov s počtom N = 32. Predbežným vytvorením vlny s takým tvarom, ktorý zastupuje každú časť rozdelenej informácie pre každú sekciu, zodpovedajúcu každému čiastkovému bloku, sa môže vytvoriť adresa bez potreby splniť dodatočné nároky alebo bez potreby poskytnúť predbežné jamky medzi priľahlými časťami drážky. Okrem toho, vlny vytvorené v tomto príklade uskutočnenia majú konštantnú vlnovú frekvenciu dokonca aj napriek tomu, že stúpajúce alebo klesajúce hrany týchto vín môžu mať rozdielne tvary medzi príslušnými časťami rozdelenej informácie. V dôsledku toho, pri vyberaní zapisovacieho hodinového signálu z vlnového signálu, nasledovaným po vybratí zložiek šumu z vlnového signálu, použitím pásmového priepustu s dostatočne širokým pásmom pre prechod jej frekvencie, tento signál sa môže jednoducho vynásobiť a synchronizovať s použitím PLL. Potom sa môže dosiahnuť hodinový signál s obmedzeným jitterom. Okrem toho, klasifikovaním skupiny rozdelených informácií do časti adresovej informácie a paritnej časti a použitím tejto skupiny rozdelených informácií ako kódu na opravu chýb, adresová informácia sa môže čítať s vysokou presnosťou.
Príklad 14
Obr. 21 zobrazuje prideľovanie bitov pre skupinu rozdelených informácií na optickom disku podľa štrnásteho príkladu uskutočnenia. Je potrebné uviesť, že aj keď skupina rozdelených informácií optického disku podlá tohto príkladu uskutočnenia má formát odlišný od formátu skupiny rozdelených informácií optického disku podlá trinásteho príkladu uskutočnenia, optický disk podľa tohto príkladu uskutočnenia má rovnaké usporiadanie rozdelenej informácie alebo tvary ako optický disk podlá trinásteho príkladu uskutočnenia.
Adresová informácia je normálne sekvenčne usporiadaná. V dôsledku toho, keď adresa predchádzajúceho bloku je známa, potom adresu bloku, nasledujúceho po skôr uvedenom bloku, je možné očakávať. Avšak, keď napr. nastane chybový skok od stopy, potom sa už nemôže udržať kontinuita. Avšak adresová diskontinuita, spôsobená chybovým skokom od stopy alebo podobným javom sa často pozoruje len v spodným bitoch. Taktiež je možné odhadnúť napr. horné bity od radiálnej polohy optickej hlavy. Takže spodné bity adresovej informácie je možné považovať za viac variabilné a viac dôležité.
Z hladiska týchto úvah, na optickom disku podlá tohto uskutočnenia 21 bitová adresová informácia je rozdelená do hornej adresovej informácie 311 s veľkosťou 14 bitov a spodnej adresovej informácie 312 s veľkosťou 7 bitov. K hornej adresovej informácii 311 je pridaný jeden horný paritný bit 313 na vytvorenie kódu na korekciu chyby alebo kódu na detekciu chyby s veľkosťou 15 bitov. Okrem toho, k spodnej adresovej informácii 312 je pridaných osem spodných paritných bitov 314 na vytvorenie ďalšieho kódu na korekciu chyby. Ďalej je pridaná 2 bitová dodatočná informácia 315, čím sa vytvorí skupina dodatočnej informá53 cie s velkosťou 32 bitov. Je potrebné uviesť, že dodatočná informácia 315 je takmer rovnaká, ako je dodatočná informácia 303 v trinástom príklade uskutočnenia.
V tomto príklade uskutočnenia, 15 bitový kód na korekciu chyby, vytvorený zo spodnej adresovej informácie 312 a spodných paritných bitov 314, je tvorený kódom typu BCH, ktorý je dobre známy ako kód na korekciu 2 alebo viacerých chybových bitov. Za predpokladu, že 7 bitová spodná adresová informácia 312 je zastúpená bitmi bO, bi, . .., b6 a osem spodných paritných bitov 314 je zastúpených bitmi pO, pl, p7, informačný mnohočlen
I(x) je daný rovnicou (5) a paritný mnohočlen P(x) je daný rovnicou (6), pričom paritný mnohočlen je generovaný rovnicou (7). V tomto prípade generátorový mnohočlen G (x) je daný rovnicou (8). Ten je dobre známy ako kód typu (15,7)BCH, v ktorom sa iubovoiné dva bity, obsiahnuté v 15 bitovom kódovom slove, môžu spracovať korekciou chyby.
Rovnica 5
I (x) = Σ bi . x1
Rovnica 6
P (x) = Σ Pi . x1
Rovnica 7
P(x) = x8 . I(x) mod G(x)
Rovnica 8
G (x) = x8 + x7 + x6 + x4 + 1
Takisto za predpokladu, ak 14 bitová horná adresová informácia 311 je zastúpená bitmi b8, b9, ..., b20, horný paritný bit
313, ktorý je tu zastúpený bitom p8, je tvorený párnym paritným bitom plO = b8 + b9 + ... b20 (kde „+ je výlučný logický operátor typu OR) . V tomto prípade sa ľubovoľný jeden chybový bit, obsiahnutý v kódovom slove, môže detegovať. Týmto spôsobom s použitím paritného bitu s malou redundanciou pre hornú adresovú informáciu, prípadne paritných bitov s veľkou redundanciou pre spodnú adresovú informáciu, spodné bity adresovej informácie môžu mať schopnosť viac vyváženej korekcie chyby tak, aby mali vypovedajúcu hodnotu.
Pre optický disk tohto príkladu uskutočnenia sa dva kódy na korekciu chyby dosiahnu pridaním jedného paritného bitu k horným 14 bitovým bitom adresovej informácie, prípadne ôsmich paritných bitov k spodným siedmim bitom adresovej informácie. Avšak vynález nie je obmedzený na toto rozdelenie horných a spodných bitov. Tak napríklad, jeden paritný bit sa môže pridať k horným 16 bitom a 10 paritných bitov sa môže pridať k spodným 5 bitom, kde spodné bity sú časťou kódu typu (15,5) BCH. Taktiež žiadny paritný bit nemusí byť pridaný k horným 9 bitom a 11 paritných bitov môže byť pridaných k spodným 12 bitom, kde spodné bity sú časťou kódu typu (23,12) BCH.
Ako je opísané v skôr uvedenom texte, optickým diskom podľa tohto príkladu uskutočnenia sa dosiahnu rovnaké účinky ako s optickým diskom podľa trinásteho príkladu uskutočnenia. Okrem toho, v tomto príklade uskutočnenia, sa adresová informácia rozdelí na horné a spodné bity a spodné bity sa poskytnú s vyššou schopnosťou korekcie chyby, čím čítanie adresovej informácie je spoľahlivej šie.
Avšak optický disk ako podľa trinásteho tak aj podľa štrnásteho príkladu uskutočnenia používa kód typu BCH, ktorý predstavuje zložitý kód na korekciu chyby. Takže optický disk podlá týchto príkladov uskutočnenia má nevýhodu, ktorá spočíva v tom, že obvod, žiaduci na čítanie adries z tohto kódu by mal mať veľkú veľkosť.
Príklad 15
Obr. 22 zobrazuje pridelenie bitov pre skupinu rozdelenej informácie na optickom disku podía pätnásteho príkladu uskutcč55 nenia. Je potrebné uviesť, že aj keď skupina rozdelených informácií optického disku podlá tohto príkladu uskutočnenia má formát, ktorý je odlišný od formátu skupiny rozdelených informácií optického disku podľa trinásteho príkladu uskutočnenia, optický disk pódia tohto príkladu uskutočnenia má rovnaké usporiadanie rozdelenej informácie alebo rovnaké tvary ako optický disk podía t
trinásteho príkladu uskutočnenia. Ako je to zobrazené na obr. 22, skupina rozdelenej informácie na optickom disku podľa tohto príkladu uskutočnenia disku je vytvorená z 21 bitovej adresovej informácie 321 a 11 paritných bitov 322, to znamená celková velkosť tejto skupiny je 32 bitov.
V nasledujúcom texte je uvedený podrobný opis usporiadania skupiny rozdelenej informácie spolu s odkazmi na obr. 23. 21 bitov bO až b20 adresovej informácie je usporiadaných v 7 radoch a 3 stĺpcoch, takže tri rady obsahujú bity b20 až bl4, bl3 až b7, prípadne b6 až bO. Každý rad, vytvorený zo 7 bitov, je poskytnutý s jedným dodatočným paritným bitom na vytvorenie celkového počtu 8 bitov, zatial čo každý stĺpec, vytvorený z 3 bitov, je tiež poskytnutý s jedným dodatočným paritným bitom na vytvorenie celkového počtu 4 bitov. Týmto spôsobom je vytvorený kód na korekciu chýb s velkosťou 32 bitov (=(7 + 1)x (3 + 1)). Pre každý z dodatočných paritných bitov pO až plO sa zvolí „1 alebo „0 tak, že každý zo štyroch 8 bitových radov, obsahujúcich paritné bity je párny paritný kód a každý zo siedmich 4 bitových stĺpcov, obsahujúcich paritné bity, je taktiež párny paritný kód. Okrem toho, pre bit pO sa zvolí „1 alebo „0, takže bity p7 až pO tvoria párny paritný kód. Inými slovami, paritné bity plO až pO sú jednotlivo dané nasledujúcimi rovnicami (9) až (19) :
rovnica 9:
Pl9 = b20 + big + bi8 + bi7 + bi6 + bis + bi4 rovnica 10:
Pg = bi3 + bi2 + bn + bio + bg + b7 rovnica 11:
Ρθ bg 4- b7 4- bg 4~ bg 4~ b4 4· b3 4- b2 4* bi 4- bo
rovnica 12:
P7 = b2o + bn 4- b6
rovnica 13:
Pô - big + bi2 4- b5
rovnica 14 :
?5 = bis + bn 4- b4
rovnica 15:
84 = bi7 + bio 4- b3
rovnica 16:
83 = bi6 4- bg 4- b2
rovnica 17:
82 = bis + b8 4- bi
rovnica 18:
Pi = bi4 + b7 4- bo
rovnica 19:
Po = P7 + P6 + 1 P5 +
Ako je dobre známe zo stavu techniky, „párny paritný kód je kód, ktorého paritné bity sa zvolili tak, že počet paritných bitov obsiahnutých v kódovom slove je párne číslo a umožňuje 1 bitovú detekciu chyby. Taktiež chyba sa môže detegovať len dosiahnutím výlučného logického súčtu všetkých informačných bitov, čím sa značne zjednoduší konfigurácia obvodu. Tak napríklad je urobený predpoklad, že sa bit bl8 chybovo invertuje. V tomto prípade, táto chyba sa môže lokalizovať paritným bitom plO radu, ku ktorému chybový bit bl8 náleží a paritným bitom p4 stĺpca, ku ktorému tento chybový bit bl8 náleží. Takže opätovným invertovaním bitu bl8 po jeho lokalizácii sa chyba môže opraviť.
Ako je opísané v skôr uvedenom texte, na optickom disku podlá tohto príkladu uskutočnenia, adresová informácia má dvojrozmerné usporiadanie a jednoduchý paritný kód sa použije v každom z dvoch smerov, čím sa zvýši schopnosť korekcie chyby dokonca, napriek tomu že obvod na čítanie adries z optického disku má malú veľkosť.
Príklad 16
V nasledujúcom texte je uvedený opis ďalšieho príkladu uskutočnenia optického disku podlá vynálezu spolu s odkazmi na obr. 24(a) až 24(d).
Obr. 24(a) zobrazuje záznamový povrch 401 na optickom disku, na ktorom sa vytvorila špirálová drážka 402 stopy s vopred stanoveným rozstupom stôp. Dáta sa zapisujú do záznamového povrchu a čítajú zo záznamového povrchu použitím záznamového bloku 403, predstavujúceho najmenšiu záznamovú jednotku.
Každý záznamový blok 403 je združený s polohovou informáciou, to znamená adresovou informáciou, na použitie na lokalizáciu záznamového bloku. V tomto uskutočnení každý záznamový blok 403 obsahuje štyri polohové informačné jednotky 404, zobrazené na obr. 24b.
V každej z týchto polohových informačných jednotiek 404 sa informácia o jej fyzickom umiestnení na optickom disku a jej detekčné znaky vopred zaznamenajú. V tomto uskutočnení každá z týchto častí informácie je zastúpená, napr. kombináciou tvarov vín stopy drážky. Zvlnená drážka je vytvorená v priebehu výroby optického disku. Polohovú informáciu, ktorá sa raz zaznamenala vo forme kombinácie tvarov vín, už nie je možné prepísať.
Týmto spôsobom, podlá tohto uskutočnenia, polohová informá58 cia jedného záznamového bloku 403 vo forme najmenšej jednotky na čítanie dát a zápisovej operácie sa zapíše do množiny oblastí záznamového bloku 403. V dôsledku toho, keď sa aspoň jedna z týchto častí polohovej informácie môže detegovať, záznamový blok 403 sa môže výhodne lokalizovať.
V tomto príklade uskutočnenia, polohová informačná jednotka 404 obsahuje polohovú značkovú sekciu 405 určenú pre presnú polohovú značku, polohovú informačnú sekciu 406 určenú pre polohovú informáciu a synchronizačnú značkovú sekciu 407 určenú pre synchronizačnú značku, ako je to zobrazené na obr. 24 (c) . V polohovacej značkovej sekcii 405 sa vytvorí presná polohová značka, to znamená identifikačná značka, ktorá sa použije ako znak na nastavenie absolútnej polohy v priebehu zápisu dát. Presná polohová značka má výhodne štruktúru, ktorá je rovnaká ako štruktúra blokovej značky podľa ľubovoľného zo skôr opísaných príkladov uskutočnenia.
Pri zapisovaní dát na záznamový film optického disku, používajúci záznamové zariadenie, presná polohová značka hrá dôležitú úlohu. Na zlepšenie presnosti nastavenia absolútnej polohy táto značka má výhodne tvar, ktorý sa má detegovať, vo forme signálu, ktorý má relatívne vysokú frekvenciu.
Do polohovej informačnej sekcie 406 a synchronizačnej značkovej sekcie 407 sa zapísala polohová informácia a rôzne typy informácií zmenou tvaru vlny drážky 402 stopy. Zmena tvaru vlny drážky stopy môže byť zastúpená zmenou amplitúdy, frekvencie a/alebo fázy vlny drážky stopy v radiálnom smere optického disku. Tvary vlny, ktoré sa majú prijať, sú určené tak, že signál, zodpovedajúci polohovej informácii, ktorá neovplyvňuje zapísané dáta tak jednoduchým spôsobom a môže byť zastúpená vlnou drážky stopy, sa jednoduchým spôsobom oddelí od signálu zodpovedajúcemu dátam, ktoré sa zapísali vo forme zmeny kvality záznamového filmu. To konkrétne znamená, že frekvencia vlnového signálu výhodne náleží k frekvenčnému pásmu, ktoré je dostatočne nižšie ako frekvencia, pri ktorej sa dáta zapisujú na záznamový film.
Taktiež, ako už bolo opísané v skôr uvedenom texte, sa výhodne môžu uskutočniť rôzne merania na identifikovanie tvarov vín s vysokou presnosťou.
Synchronizačná značková sekcia 407 sa použije na to, aby sa ľahšie uskutočnila bitová synchronizácia, keď sa prečíta polohová informácia, zaznamenaná do polohovej informačnej sekcie 406. Synchronizačná značková sekcia 407 má výhodne tvar drážky, ktorý nie je možné nájsť na žiadnom mieste v polohovej informačnej sekcii 406. Potom sa synchronizačná značková sekcia 407 môže presne detegovať pri vyššej pravdepodobnosti a môže sa zamedziť chybovej detekcii bitovej synchronizácie.
V slede dvoch polohových informačných jednotiek 404 polohová značková sekcia 405, obsiahnutá v druhej z dvoch skôr uvedených polohových informačných jednotiek 404, sa umiestni práve za synchronizačnú značkovú sekciu 407, obsiahnutú v prvej zo skôr uvedených polohových informačných jednotiek 404, ako je to zobrazené na obr. 24(c).
Podľa tohto usporiadania, presná polohová značka v nasledujúcej polohovej značkovej sekcii 405 sa môže detegovať veľmi presne podľa výsledku detekcie synchronizačnej značkovej sekcie 407, ktorá je ľahko detegovateľná samotná. To konkrétne znamená, že potom, ako uplynula vopred stanovená časová perióda, meraná od okamihu, kedy sa detegovala synchronizačná značková sekcia 407, predpokladané detekčné okno pre presnú polohovú značku sa otvorí. Týmto spôsobom sa môže detegovať len presná polohová značka, uložená vo vnútri predpokladaného detekčného okna. Potom sa presná polohová značka nebude chybne detegovať.
Na dosiahnutie týchto účinkov sa polohová značková sekcia
405 umiestni bezprostredne za synchronizačnú značkovú sekciu
407. Z tohto dôvodu v každej polohovej informačnej jednotke 404 polohovacia značková sekcia 405, polohová informačná sekcia 406 a synchronizačná značková sekcia 407 sa výhodne usporiadajú v tomto poradí, to znamená od začiatku polohovej informačnej jednotky 404 smerom ku koncu polohovej informačnej jednotky 404, ako je to zobrazené na obr. 24(c).
Obr. 24(d) zobrazuje formát pre dáta, ktoré sa majú zapísať na optický disk, pričom tento formát má štruktúru drážky stopy. S cielom kontrolovať záznamové dáta v spojení s polohovou informáciou, ktorá sa zaznamenala na optický disk, dáta sa čítajú alebo sa zapisujú použitím záznamového bloku 403, ako najmenšej jednotky.
Dva kontinuálne záznamové bloky 403 sú spojené spolu spojovacou sekciou 408. Zapisovacia operácia sa zaháji alebo ukončí v spojovacej sekcii 408. Umiestnenie každej spojovacej sekcie 408 v podstate zodpovedá umiestneniu polohovej značkovej sekcie 405, združenej so spojovacou sekciou 408. Do spojovacej sekcie 408 sa výhodne zapíše štruktúra, neobsahujúca žiadne užívateľské dáta. Potom dokonca, keď signál, zapísaný do spojovacej sekcie 408 sa ovplyvní kvôli interferencii s presnou polohovou značkou, prečítané dáta sa neovplyvnia.
V spojovacej sekcii 408, umiestnenej v počiatočnom a koncovom bode zapisovacej operácie, sú dáta zapísané do tejto spojovacej sekcie 408 prerušené. V dôsledku toho, s cielom prečítať dáta dostatočne stabilným spôsobom, sa napr. variabilný frekvenčný oscilátor, to znamená signál, ktorý má jednu jedinú frekvenciu, výhodne zapíše do spojovacej sekcie 408.
V nasledujúcom texte je uvedený podrobný opis tohto uskutočnenia spolu s odkazmi na obr. 25.
Záznamový povrch 401 optického disku podľa tohto uskutočnenia sa potiahne materiálom, využívajúcim jav zmeny fázy, potom sa v tomto záznamovom povrchu 401 vytvorí špirálová drážka 402 stopy s rozstupom stôp rovným 0,32 μπι. Ďalej sa na záznamový povrch 401 deponuje dielektrická fólia s hrúbkou 0,1 mm a táto fólia sa v priebehu zápisovej alebo čítacej operácie ožaruje laserovým zväzkom lúčov s vlnovou dĺžkou 405 nm cez šošovku objektívu s hodnotou NA rovnou 0,85. V dôsledku toho sa drážka 402 stopy rozviní smerom k vnútornému a vonkajšiemu okraju optického disku pri perióde asi 11,47 gm. Dosiahnutá vlna drážky stopy sa môže detegovať vo forme signálu typu „push-pull, to znamená vo forme vlnového signálu. Vynásobením tohto signálu číslom 186 sa môže generovať hodinový signál na vykonanie zapisovacej operácie pri v podstate konštantnej lineárnej hustote alebo pri kanálovej bitovej dĺžke 0,0617 gm (= 11,47/186).
Drážka 402 stopy je vytvorená z radu polohových informačných segmentov, to znamená záznamových blokov 403. Užívateľské dáta sa čítajú a zapisujú použitím oblastí, zodpovedajúcej každému záznamovému bloku 403 vo forme najmenšej jednotky. Dátová jednotka, zapísaná do tejto oblasti, zodpovedajúca jednému záznamovému bloku 403 je v ďalšom texte definovaná ako „záznamový blok.
Korekcia chyby, prekladanie, striedanie a ostatné typy operácií sa tiež uskutočňujú použitím záznamového bloku vo forme najmenšej jednotky. V tomto príklade uskutočnenia, jeden záznamový blok obsahuje 64 kB užívateľských dát.
Záznamové dáta sú poskytnuté s dodatočným kódom na korekciu chyby a sú modulované tak, aby sa zapísali na optický disk vhodným spôsobom. Ako kód na korekciu chyby sa môže akceptovať napr. kód typu „Reed-Solomon Product Code na použitie,v technike DVD. K záznamovým dátam sa tiež pridá synchronizačný kód (SYNC) na vykonanie synchronizácie pre čítací signál a variabilný frekvenčný oscilátor (VFO) na uzamknutie PLL. V tomto uskutočnení záznamové dáta majú kanálovú bitovú dĺžku 1,234,968 bitov.
Každý záznamový blok 403 je vytvorený zo štyroch polohových informačných jednotiek 404, z ktorých každá obsahuje polohovú značkovú sekciu 405, polohovú informačnú sekciu 406 a synchronizačnú značkovú sekciu 407.
Ako je to zobrazené na obr. 26A, polohová značková sekcia 405 tohto príkladu uskutočnenia je vytvorená z radu ôsmich sínusových tvarov 501 vín drážky stopy. Taktiež v tejto polohovej značkovej sekcii sa zrkadlová značka 601 vytvorí prerušením drážky stopy na vopred stanovenú vzdialenosť pri druhom tvare vlny, ako je to zobrazené na obr. 27. Táto zrkadlová značka je detegovatelná na základe úplne pridaného signálu, dosiahnutého odrazom čítacieho laserového zväzku lúčov od optického disku.
Presná polohová značka sa môže použiť ako značka na určenie absolútnej polohy na detekciu polohovej informácie alebo ako značka absolútnej polohy zapisovaných dát.
V tomto uskutočnení zrkadlová značka 601 má dĺžku 2 bytov, to znamená 32 kanálových bitov. Dĺžka zrkadlovej značky 601 sa výhodne definuje tak, aby sa minimalizovali nežiaduce účinky v prilahlých častiach drážky stopy alebo medzivrstvovej časti u dvojvrstvového disku a môže sa nastaviť na 10 bytov (= 10 μη) alebo menej ako 10 bytov. Avšak zrkadlová značka 601 by mala mať dostatočnú dĺžku na to, aby bolo možné ju detegovať s dostatočnou presnosťou, to znamená napr. 1 byt (= 1 μπι) alebo viac.
Zrkadlová značka 601 je vo vnútri polohovej značkovej sekcie 405 umiestnená za druhým tvarom vlny a pred štvrtým tvarom vlny na zabezpečenie vysokej polohovej presnosti pre okno, kroré sa má generovať detegovaním synchronizačnej značkovej sekcie 407.
V tomto príklade uskutočnenia sa čítanie dát zaháji a ukončí vo vnútri polohovej značkovej sekcie 405. Inými slovami povedané, polohová značková sekcia 405 je združená so spojovacou sekciou 408 ako spojenie medzi dvoma blokmi záznamových dát. Potom sa presná polohová značka účinne aplikuje na stanovovanie polohy záznamových dát.
Avšak, keď zápisová operácia začína a končí v časti, v ktorej sa nachádza zrkadlová značka 601, potom záznamový signál sa môže ovplyvniť zrkadlovou značkou 601. V tomto príklade uskutoč63 nenia s cielom zamedziť vplyv zrkadlovej značky 601 na podstatnú časť záznamových dát do polohovej značkovej sekcie 405 sa zapíše variabilný frekvenčný oscilátor (VFO).
Umiestnenie zrkadlovej značky 601 a zapisovacieho počiatočného/koncového bodu výhodne spĺňajú nasledujúce podmienky:
(A) zapisovači počiatočný bod by mal byť za zrkadlovou značkou v polohovej značkovej sekcii;
(B) zapisovači koncový bod by mal byť za zrkadlovou značkou v polohovej značkovej sekcii;
(C) vzdialenosť medzi začiatkom polohovej značkovej sekcie a zapisovacím počiatočným bodom by mala byť kratšia, ako je vzdialenosť medzi začiatkom polohovej značkovej sekcie a zapisovacím koncovým bodom;
(D) ak ide o optický disk, ktorý má byť vystavený opakovaným zapisovacím operáciám, zapisovacie počiatočné a koncové body by mali byť oddelené od zrkadlovej značky takou vzdialenosťou, že na zrkadlovú značku nemá vplyv žiadne zhoršenie kvality záznamového filmu, spôsobené opakovanými zapisovacími operáciami; a (E) z hľadiska procesného časového oneskorenia, ktoré sa poskytne na to, aby záznamové zariadenie skutočne zahájilo zapisovacíu operáciu potom ako sa detegovala zrkadlová značka, poloha zrkadlovej značky vzhľadom na zapisovači počiatočný bod by sa mala určiť.
V nasledujúcom texte je uvedený podrobnejší opis každej z uvedených podmienok (A) až (E).
Podmienka (A) je stanovená z hľadiska absolútnej polohovej presnosti zapisovacieho štartovacieho bodu. Umiestnením zapisovacieho počiatočného bodu 901 za zrkadlovú značku 601 v polohovej značkovej sekcii 405, ako je to zobrazené na obr. 31A, záznamové zariadenie môže zahájiť zapisovaciu operáciu po detekcii zrkadlovej značky. V dôsledku toho sa určený ciel zrkadlovej značky, spočívajúci v indikovaní začiatku bloku, môže úplne realizovať, čím sa zlepší absolútna polohová presnosť zapisovacieho počiatočného bodu.
Podmienka (B) je stanovená z hladiska absolútnej polohovej presnosti zapisovacieho koncového bodu. Umiestnením zapisovacieho koncového bodu 902 za zrkadlovú značku 601 v polohovej značkovej sekcii 405, ako je to zobrazené na obr. 31B, záznamové zariadenie môže dokončiť zapisovaciu operáciu potom, ako sa detegovala zrkadlová značka. V dôsledku toho sa zlepší absolútna polohová presnosť zapisovacieho koncového bodu rovnakým spôsobom, ako sa zlepšila absolútna polohová presnosť zapisovacieho počiatočného bodu v podmienke (A) .
Podmienka (C) vyžaduje aby tam, kde zapisovači počiatočný a koncový bod sú umiestnené v rovnakej polohovej značkovej sekcii, zápisová operácia by mala byť uskutočnená tak, že zapisovači koncový bod 902 predchádzajúceho záznamového bloku čiastočne prekrýva zapisovači počiatočný bod 901 nasledujúceho záznamového bloku, ako je to zobrazené na obr. 31C. Keď sa zapisovacia operácia uskutoční takým spôsobom, že nezanechá žiadnu nezapísanú oblasť, potom z tejto nezapísanej oblasti v priebehu čítania zaznamenanej informácie prehrávacím zariadením sa neprodukuje žiadny signál. V dôsledku toho digitalizácia a synchronizácia čítaného signálu dočasne nevýhodne stratí svoju stabilitu. Oproti tomu, keď sa zapisovacia operácia uskutoční tak, že zapisovači počiatočný a koncový bod sa vždy vzájomne čiastočne prekrývajú, potom sa žiadna perióda čítaného signálu nevylúči a čítanie dát môže byť oveľa viac stabilnejšie.
Podmienka (D) je stanovená na to, aby sa detekcia zrkadlovej značky neovplyvnila tzv. „zhoršením zapisovacieho počiatočného/koncového bodu. Zhoršenie zapisovacieho počiatočného/koncového bodu je dobre známym javom, ktorý je často pozorovaný, keď záznamový film optického disku je vyrobený napr. z materiálu so zmenou fázy. Uvedeným termínom sa rozumie, že opakované zapiso65 vacie operácie na záznamový film degradujú alebo poškodzujú časti záznamového filmu okolo zapisovacích počiatočných a záznamových bodov v dôsledku aplikovania tepelného napätia na tieto časti záznamového filmu. Keď záznamové zariadenie číta z týchto degradovaných alebo poškodených častí záznamového filmu, potom sa pozoruje zmena kvality úplne odrazeného svetla. Takže keď je zrkadlová značka umiestnená vo vnútri oblasti alebo v blízkosti oblasti, kde sa vyskytuje zhoršenie zapisovacieho počiatočného/koncového bodu, potom detekcia zrkadlovej značky sa môže nepriaznivo ovplyvniť. To je kvôli tomu, že zmena kvantity úplne odrazeného svetla, ktorá indikuje prítomnosť zrkadlovej značky, od zmeny kvantity úplne odrazeného svetla, ktorá bola spôsobená zhoršením zapisovacieho počiatočného/koncového bodu. Na vylúčenie týchto nežiaducich účinkov sa zrkadlová značka môže umiestniť tak, že je odsadená od zhoršenej oblasti 903, ktorá by bola ovplyvnená zhoršením zapisovacieho štartovacieho bodu okolo zapisovacieho štartovacieho bodu 901, ako je to zobrazené na obr. 30D. Taktiež, ako to zobrazuje obr. 31E, zrkadlová značka 601 sa môže umiestniť tak, že je odsadená od zhoršenej oblasti 904, ktorá by bola ovplyvnená zhoršením zapisovacieho koncového bodu okolo zapisovacieho koncového bodu 902.
Podmienka (E) je prísnejšia definícia podmienky (A) a vyžaduje, aby vzdialenosť medzi zrkadlovou značkou a zapisovacím počiatočným bodom sa určila s ohľadom na procesné časové oneskorenie, žiaduce pre pohon. Ako príklady procesných časových oneskorení je možné uviesť nasledujúce procesné časové oneskorenia: procesné časové oneskorenie, spôsobené prostriedkom na detegovanie zrkadlovej značky, procesné časové oneskorenie, vyhradené pre správnu synchronizáciu po detekcii zrkadlovej značky a procesné časové oneskorenie, vyhradené na prípravu na generovanie zapisovacej laserovej energie s požadovanou hodnotou. Umiestnením zapisovacieho počiatočného bodu s ohľadom na tieto procesné časové oneskorenia sa efektívne uskutoční vymedzený cieľ zrkadlovej značky, opísaný pre podmienku (A) , to znamená cieľ, spočívajúci v zlepšení absolútnej polohovej presnosti zapisovacieho počiatočného bodu.
Okrem toho každá z polohových informačných sekcií 406 a synchronizačných značkových sekcií 407 je skupina rozdelených informačných jednotiek 408, pričom každá z týchto sekcií je radom 32 vín s rovnakým tvarom. Polohová informačná sekcia 406 obsahuje rad 48 rozdelených informačných jednotiek, pričom v každej z nich je jednobitová informácia „1” alebo „0 zastúpená vo forme časti rozdelenej informácie vlnou, ktorá má strmú časť orientovanú k vnútornému alebo vonkajšiemu okraju optického disku, ako je to zobrazené na obr. 26B a 26C, čím tvorí 48 bitovú polohovú informáciu a jej kód na detekciu chyby.
V tomto prípade s cieľom detegovať polohovú informáciu z polohovej informačnej sekcie by sa mal umiestniť začiatok polohovej informačnej sekcie. S týmto cielom sa použije zrkadlová značka 601 v polohovej značkovej sekcii 405. Avšak zrkadlová značka 601 by sa mohla detegovať chybne alebo by sa mohla vynechať. Na optickom disku podľa vynálezu, polohová značková sekcia 405 nasledujúcej polohovej informačnej jednotky 404 je umiestnená priamo za synchronizačnou značkovou sekciou 407. Takže oblasť umiestnenia zrkadlovej značky 601, uloženej v polohovej značkovej sekcii 405, sa môže dostatočne zúžiť detegovaním synchronizačnej značky. V dôsledku toho, zrkadlovú značku 601, žiaducu na špecifikovanie absolútnej polohy je možné detegovať s vysokou presnosťou.
Synchronizačná značková sekcia 407 je vytvorená z radu rozdelených informačných jednotiek 408, z ktorých každá je zastúpená vlnou, ktorá má strmé časti orientované k vnútornému a vonkajšiemu okraju optického disku, alebo vlnou, ktorá má časti orientované k vnútornému a vonkajšiemu okraju optického disku tvorené sínusovým tvarom vlny. Obr. 28A až 28E zobrazujú príklady tvarov vín synchronizačnej značkovej sekcie 407. Synchronizačná značková sekcia 407 je kombináciou vín 504, ktoré majú strmé časti orientované k vnútornému okraju a strmé časti orientované k vonkajšiemu okraju optického disku, ktoré sú zobrazené na obr. 26D (pričom tieto vlny sú v ďalej uvedenom texte označované ako „dvojobdížnikové vlny 504), a vín 501, ktoré majú tvary sínusovej vlny, ktoré sú zobrazené na obr. 26A (pričom tieto vlny sú v ďalej uvedenom texte označené ako „sínusové vlny 501) . Na obr. 28A až 28E sú dvoj obdĺžnikové vlny 504 identifikované značkou „S, zatial čo sínusové vlny 501 sú identifikované značkou „B.
Na obr. 28A sú všetky štyri rozdelené informačné jednotky zastúpené dvoj obdĺžnikovými vlnami 504. Inými slovami povedané, pretože vlny s rovnakým tvarom uskutočňujú vysokú kontinuitu, synchronizačná značková sekcia je detegovatelná s vysokou presnosťou. Na obr. 28B a 28C sa dvojobdĺžnikové vlny 504 striedajú so sínusovými vlnami 501 po jednotlivých rozdelených informačných jednotkách. V tejto konfigurácii sa vyskytuje mnoho bodov, pri ktorých sa mení tvar vlny, čo zabezpečuje vysokú absolútnu polohovú presnosť. Na obr. 28D a 28E sú vlny usporiadané v nasledujúcom poradí: dvojobdĺžnikové vlny sínusovej vlr.y, sínusové vlny a dvojobdĺžnikové vlny, prípadne sínusové vlny, dvojobdĺžnikové vlny, dvojobdĺžnikové vlny a sínusové vlny. Každá z týchto konfigurácií má jeden bod, pri ktorom dvojcbdĺžnikové vlny 504 sú nahradené sínusovými vlnami 501, a jeden bod, pri ktorom sínusové vlny 501 sú nahradené dvojobdížnikovými vlnami 504. Takže toto usporiadanie zabezpečuje zvýšenú spoľahlivosť ochrany proti chybnej detekcii absolútnej polohy.
Na optickom disku podlá tohto uskutočnenia, každý polohový informačný segment, zodpovedajúci jednej záznamovej blokovej jednotke, je vytvorený zo štyroch polohových informačných jednotiek. Avšak vynález nie je obmedzený na toto špecifické uskutočnenie, ale každý polohový informačný segment môže byť vytvorený z polohových informačných jednotiek s celkovým počtom rovným celému číslu L.
V nasledujúcom texte sú urobené nasledujúce predpoklady:
informácia, uložená v každej polohovej informačnej sekcii
406, obsahuje A bitov, každá synchronizačná značková sekcia 407 má dĺžku, zodpovedajúcu B vlnovým periódam, každá polohová značková sekcia 405 má dĺžku, zodpovedajúcu C vlnovým periódam, každá rozdelená informačná jednotka má dĺžku, zodpovedajúcu
M vlnovým periódam, jedna vlnová perióda je W-krát dlhšia, ako jeden kanálový bit záznamových dát, počet kanálových bitov, obsiahnutých v každom záznamovom bloku je D, počet polohových informačných jednotiek, obsiahnutých v každom polohovom informačnom segmente je E.
V tomto prípade A, B, C, D, E, M a W sú všetky celé čísla a sú stanovené tak, aby spĺňali nasledujúcu rovnicu (20' :
rovnica 20
D = (AxM + B + C) x W x E
V tomto uskutočnení, podlá modulačnej techniky typu „8x16, ktorá je dobre známa ako technika generovania modulačného kódu pre záznamový signál, jedna vlnová perióda má dĺžku, zodpovedajúcu 186 kanálovým bitom, to znamená W = 186. Taktiež každá polohová značková sekcia 405 má dĺžku, zodpovedajúcu 8 vlnovým periódam a každá rozdelená informačná jednotka 408 má dĺžku, zodpovedajúcu 32 vlnovým periódam, to znamená C = 8 a M = 32. Avšak nie je obmedzený na toto špecifické uskutočnenie. Tak napr. keď sa použije modulačný kód na prevod 8 bitov na 15 bitov, jedna vlnová perióda môže mať dĺžku, zodpovedajúcu 155 kanálovým bitom. Taktiež každá polohová značková sekcia 405 môže mať dĺžku, zodpovedajúcu 9 vlnovým periódam a každá rozdelená informačná jednotka 408 môže mať dĺžku, zodpovedajúcu 36 vlnovým periódam.
Ak sa použije modulačný kód na prevedenie 2 bitov na 3 bity, to znamená na prevedenie 8 bitov na 12 bitov, v rámci dobre známej modulačnej techniky typu „(1,7), jedna vlnová perióda môže mať dĺžku, zodpovedajúcu 186 kanálovým bitom, každá polohová značková sekcia 405 môže mať dĺžku, zodpovedajúcu 6 vlnovým periódam a každá rozdelená informačná jednotka 408 má dĺžku, zodpovedajúcu 24 vlnovým periódam. Alternatívne, jedna vlnová perióda, každá polohová značková sekcia 405 a každá rozdelená informačná jednotka 408 môžu zodpovedať 124 kanálovým bitom, 9 vlnovým periódam, prípadne 36 vlnovým periódam.
Inými slovami povedané, keď sa použije modulačný kód na prevedenie 8 bitov na F kanálových bitov, potom sa predpokladajú nasledujúce skutočnosti:
jedna vlnová perióda má dĺžku, zodpovedajúcu W kanálovým bitom, každá polohová značková sekcia 405 má dĺžku, zodpovedajúcu C vlnovým periódam, a každá rozdelená informačná jednotka 408 má dĺžku, zodpovedajúcu M vlnovým periódam.
V tomto prípade, keď optický disk je vytvorený tak, že spĺňa nasledujúce rovnice (21) a (22):
rovnica (21)
PxRxF = CxW rovnica (22)
QxRxF = MxW
ΊΟ potom každá polohová značková sekcia 405, každá polohové informačná sekcia 406 a každá synchronizačná značková sekcia 407 môžu mať dĺžku, zodpovedajúcu jednotlivo príslušným počtom vlnových periód, definovaných v tomto uskutočnení.
V rovniciach (21) a (22) P a Q sú racionálne čísla a R je prirodzené číslo. Číslom P sa rozumie, že každá polohová značková sekcia má dĺžku, zodpovedajúcu P rámom záznamových dát.
V tomto uskutočnení P = 1. Číslom Q sa rozumie, že každá rozdelená informačná jednotka má dĺžku, zodpovedajúcu Q rámom záznamových dát. V tomto uskutočnení Q = 4. R zastupuje počet bytov jedného rámu záznamových dát. V tomto uskutočnení R = 93. Je potrebné uviesť, že pomer P : Q = C : M je odvodený z rovníc (21) a (22) .
V tejto konfigurácii, vlnová drážka (obsahujúca polohovú informáciu a zrkadlové značky), ktorá je predbežne vytvorená na optickom disku, sa môže lahko združiť so záznamovými dátami.
V dôsledku toho záznamové zariadenie a prehrávacie zariadenie pre optický disk podlá tohto uskutočnenia môže mať zjednodušenú konfiguráciu. Taktiež P a Q môžu byť racionálne čísla, avšak sú výhodnejšie celými číslami.
Na optickom disku podlá tohto uskutočnenia, zrkadlová značka 601 je poskytnutá vo forme presnej polohovej značky pre každú polohovú značkovú sekciu 405 alebo pre všetky polohové značkové sekcie 405 k viac presnejšiemu detegovaniu polohovej informácie.
V alternatívnom prípade na obmedzenie nežiaducich účinkov zrkadlových značiek 601 v priľahlých častiach stopy alebo v medzivrstvových častiach dvojvrstvového disku, len polohová značková sekcia 405 v polohovej informačnej jednotke 404, umiestnená na začiatku každého polohového informačného segmentu, môže obsahovať zrkadlovú značku 601.
Presná polohová značka nie je obmedzená na zrkadlovú značku, použitú v tomto príklade uskutočnenia, avšak môže byt tvorená ľubovoľnou inou značkou v prípade, ak táto značka prispieva k dosiahnutiu detekčného signálu s vysokou polohovou presnosťou a je lahké ju odlíšiť od signálu na dosiahnutie polohovej informácie. Tak napr. ako presná polohová značka sa môže poskytnúť vlna, ktorá má periódu dostatočne kratšiu, ako je perióda vlny, ktorá sa vytvorila na to, aby zastupovala polohovú informáciu. Taktiež alternatívnou presnou polohovou značkou medzi priľahlými časťami vlnovej drážky môže byť izolovaná jamka.
V tomto uskutočnení, rozdelená informácia „1 je zastúpená vlnovým tvarom, ktorý má strmé časti, orientované k vnútornému okraju optického disku, rozdelená informácia „0 je zastúpená vlnovým tvarom, ktorý má strmé časti orientované k vonkajšiemu okraju optického disku a synchronizačná značková sekcia je vytvorená z kombinácie dvoj obdĺžnikových vín S a sínusových vín B. Takže informačné bity „1 a „0” sa môžu rozlíšiť maximálnou euklidovská vzdialenosťou a časti informácie „B a „S sa môžu tiež rozlíšiť maximálnou euklidovskou vzdialenosťou. Preto na dosiahnutie rovnakých účinkov informačné bity „1 a „0 môžu byť zastúpené dvojobdĺžnikovými, prípadne vlnovými tvarmi, pričom „B a „S synchronizačné značky môžu byť zastúpené vlnovými tvarmi, ktoré majú strmé časti orientované k vonkajšiemu okraju optického disku, prípadne vlnovými tvarmi, ktoré majú strmé časti orientované k vnútornému okraju optického disku.
Taktiež v tomto uskutočnení synchronizačné značky a polohová informácia sú zapísané s použitím všetkých typov vlnových tvarov, to znamená s použitím sínusového vlnového tvaru, dvoj obdĺžnikového vlnového tvaru, vlnového tvaru, ktorý má strmé časti orientované k vnútornému okraju optického disku, a vlnového tvaru, ktorý má strmé časti orientované k vonkajšiemu okraju optického disku. Avšak vynález nie je obmedzený na toto uskutočnenie. Tak napr. sa môžu použiť len dva zo štyroch vlnových tvarov, to znamená vlnový tvar so strmými časťami orientovanými k vnútornému okraju optického disku a vlnový tvar so strmými časťami orientovanými k vonkajšiemu okraju optického disku, alebo tri vlnové tvary. Keď sa použijú dva typy vlnových tvarov, synchro72 nizačné značky a polohová informácia sú výhodne ľahšie vzájomne roziíšiteľné. S týmto cieľom polohová informácia sa môže modulovať podľa vopred stanoveného modulačného pravidla a špecifické tvary, ktoré nie sú definované modulačným pravidlom, sa môžu umiestniť vo forme synchronizačných značiek.
Okrem toho, v tomto uskutočnení, drážka stopy sa zvlní v jednej jedinej perióde, pričom polohová informácia a synchronizačné značky sa zaznamenajú zmenou vlnových častí, to znamená urobením vlnových častí strmými alebo hladkými. Avšak zlepšenie detekčnej presnosti presnej polohovej značky, ktoré sa dosiahne umiestnením synchronizačnej značky pred presnú polohovú značku nie je obmedzené týmito typmi vlnových tvarov drážky stopy. V alternatívnom prípade, konfiguráciu tohto uskutočnenia je možné tiež aplikovať na optický disk typu, na ktorý sa adresy a ostatné typy informácií zaznamenávajú, napr. zmenou periódy, fázy alebo amplitúdy vlny drážky stopy alebo zmenou šírky alebo hĺbky drážky stopy.
Ako je opísané v skôr uvedenom texte, keď v každej polohovej informačnej jednotke polohová značková sekcia, polohová informačná sekcia a synchronizačná značková sekcia sú usporiadané v tomto poradí, potom presná polohová značka, (akou je napr. zrkadlová značka), ktorá je uložená v polohovej značkovej sekcii jednej polohovej informačnej jednotky, je umiestnená priamo za synchronizačnou značkovou sekciou predchádzajúcej polohovej informačnej jednotky. Takže na základe detekčného výsledku predchádzajúcej synchronizačnej značkovej sekcie, presnú polohovú značku (akou je napr. zrkadlová značka), ktorá je umiestnená na začiatku nasledujúcej polohovej informačnej jednotky, je možné detegovať s vyššou presnosťou.
V nasledujúcom texte je uvedený opis formátov záznamových dát podľa tohto príkladu uskutočnenia spolu s odkazmi na obr. 31A až 31C.
Na obr. 31A až 31C, každé z dátových polí: Data field 1,
Data field 2, Data field 3 a Data Field 4, má dĺžku 19,344 bytov, pričom v každom tomto dátovom poli je usporiadaných 208 po sebe nasledujúcich rámových oblastí (nie sú zobrazené) , z ktorých každá má dĺžku 93 bytov. Každá 93 bytová rámová oblasť je vytvorená z 2 bytového synchronizačného kódu, umiestneného na začiatku tejto oblasti a 91 bytových modulovaných záznamových dát. Takže maximálna velkosť záznamových dát je 91x208 = 18,928 bytov. Avšak velkosť užívateľských dát, ktoré je možné skutočne zapísať je 16 kB, pričom k týmto užívateľským dátam sú pridané paritné bity na použitie pri korekcii alebo detekcii chyby, redundantné dáta, akými sú napr. dáta typu ID na identifikovanie polôh záznamových dát a ďalšie dáta.
Každé z polí VFO1, VFO2 a VFO3 je pole na použitie k uzamknutiu PLL, žiaduce na prevádzku prehrávacieho zariadenia, pričom do žiadneho z týchto polí nie sú zapísané žiadne užívateľské dáta. Na uskutočnenie jednoduchšej bitovej synchronizácie uzamknutím PLL pri vysokej rýchlosti, sa do každého poľa typu VFO napríklad výhodne opakovane zapíšu značky a medzery pri pevnej kanálovej bitovej dĺžke.
Každé pole PA funguje ako spojenie ku koncu predchádzajúceho dátového poľa. Tak napr., keď sa dobre známy kód typu RLL (RLL = run-lenght-limited) použije ako modulačný kód pre dátové polia, potom pole PA prispieva nielen k splneniu obmedzenia typu RLL dokonca pri spojení ku koncu predchádzajúceho dátového póla, ale tiež k správnemu dekódovaniu konca predchádzajúceho dátového póla v priebehu čítacej operácie.
Každé pole PS prispieva k presnému detegovaniu začiatku nasledujúceho dátového póla a k vytvoreniu pevnejšej bytovej synchronizácie. Vzor, ktorý sa nie jednoducho deteguje chybne ako iubovoiné iné pole (to znamená dátové pole, pole VFO alebo pole PA) , akým je napr. jedinečný vzor neexistujúci v žiadnom inom poli, alebo vzor, ktorý má príliš strmú autokorelačnú charakteristiku na dosiahnutie zhody so vzorom ľubovoľného iného poľa do konca, keď bity tohto poľa sú posunuté, sa môže zaznamenať ako pole PS.
Každý zo záznamových blokov, zobrazených na obr. 31A až 31C, zodpovedá záznamovému bloku 403, zobrazenému na obr. 25. Príslušné dátové polia sa zaznamenajú tak, aby sa združili s polohovými informačnými jednotkami 404. Inými slovami povedané, každé z dátových polí, Data field 1, Data field 2, Data field 3 a Data field 4 sa zaznamená tak, že má dĺžku, zodpovedajúcu spojenej dĺžke polohovej informačnej sekcie a synchronizačnej značkovej sekcie v združenej jednej zo štyroch polohových informačných jednotiek 404, ktoré vytvárajú jeden záznamový blok 403. Taktiež spojená dĺžka polí PA, VFO2 a PS je 93 bytov a tieto polia sú zaznamenané tak, že majú dĺžku rovnú dĺžke polohovej značkovej sekcie 405.
Okrem toho, ako je to zobrazené na obr. 31A, pole typu VFO3, to znamená jedno z polí VFO, ktoré je umiestnené na konci záznamového bloku pri zapisovačom počiatočnom bode, má dĺžku 41 bytov. Taktiež, ako je zobrazené na obr. 31B, oblasť VFO1, ktorá je uložená na začiatku záznamového bloku pod kontinuálnou zapisovacou operáciou, má dĺžku 45 bytov. Spojená dĺžka týchto polí VFO je 86 a je rovná dĺžke poľa VFQ2. Rovnakým spôsobom, ako je to zobrazené na obr. 31B, oblasť typu VFO3, ktorá sa nachádza pri konci záznamového bloku pod kontinuálnou zapisovacou operáciou, má dĺžku 41 bytov. Taktiež, ako je to zobrazené na obr. 31C, poľa VF1, ktoré je uložené na začiatku záznamového bloku pri zapisovačom koncovom bode, má dĺžku 45 bytov. Spojená dĺžka týchto polí VFO je 86 bytov a je tiež rovná dĺžke poľa VFO2. Takže pri obidvoch spojeniach medzi záznamovými blokmi pod kontinuálnou zapisovacou operáciou, celková dĺžka poľa PA, VFO3, VFO1 a PS je tiež 93 bytov a je rovná dĺžke polohovej značkovej sekcie 405.
Týmto spôsobom sa dáta môžu zapísať v spojení s polohovou informáciou, ktorá je vopred vytvorená na optickom disku a miesΊ5 to uloženia zapísaných dát sa tiež môže určiť odkazom na polohovú informáciu.
Dĺžka 93 bytov polohovej značkovej sekcie 405 je rovná dĺžke každej z rámových oblastí, ktoré tvoria jedno dátové pole. Takže polohová značková sekcia, podrobená kontinuálnej zápisovej operácii, to znamená časť, kde sú zaznamenané polia PA, VFO a PS, sa môže považovať za jednu rámovú oblasť. Preto v spojení medzi dvoma priľahlými dátovými poľami sa rámová synchronizácia môže vytvoriť ako v dátovom poli, čím sa zjednoduší čítacia operácia prehrávacieho zariadenia.
Obr. 32 zobrazuje príklad spôsobu zápisu dát pri zapisovačom počiatočnom a koncovom bode. Obr. 32 (a) zobrazuje sínusovú vlnu a zrkadlovú značku, ktoré sa vopred vytvorili pre polohovú značkovú sekciu. V príklade zobrazenom na obr. 32 sa predpokladá, že ako modulačný kód sa použije známy modulačný kód (1,7), jeden byt je 12 kanálových bitov, vlnová perióda má dĺžku 124 kanálových bitov a polohová značková sekcia má dĺžku, zodpovedajúcu 9 vlnovým periódam. Rovnako sa predpokladá, že začiatok polohovej značkovej sekcie je pri vrchole sínusovej vlny a začiatok zrkadlovej značky je pri 22 bytov, ktorý sa počíta od počiatočného bodu polohovej značkovej sekcie a má šírku 2 byty.
V tomto prípade vzdialenosť medzi počiatočným bodom polohovej značkovej sekcie a stredom zrkadlovej značky 601, ktorý sa nachádza pri 23 bytoch, je (23 x 12)/124 = 2,23, čo je dĺžka asi rovná 2,25-násobku vlnovej periódy. Takže, ako je to zobrazené na obr. 32(a), stred zrkadlovej značky 601 sa v podstate zhoduje s miestom, kde klesajúca časť tretej vlny sínusového vlnového priebehu prechádza nulovou hodnotou.
Obr. 32(b) zobrazuje záznamový blok pri zapisovačom počiatočnom bode. V tomto príklade uskutočnenia potom, ako sa zapísalo pole VFO1 pre (45+k) bytov, pole PS a dátové pole data field 1 sa kontinuálne zaznamenajú, pričom k je celé číslo v rozsahu 0 a 7. Tak napr., keď sa celé číslo k nanovo nastaví v každom náhodnom časovom okamihu, potom záznamové zariadenie zapíše dáta, v dôsledku čoho je menej pravdepodobné, že sa kvalita záznamového filmu zhorší, pretože rovnaké dáta sa nezapíšu opakovane na rovnaké miesto.
Obr. 32(c) zobrazuje zapisovači koncový bod záznamového bloku. V tomto príklade uskutočnenia, po dátovom poli Data field 4 nasleduje pole PA a pole VFO3, ktoré je nakoniec zapísané pre (50—k') bytov, kde k' je tiež celé číslo v rozsahu 0 a 7. V dôsledku toho je tiež menej pravdepodobné, že sa kvalita záznamového filmu zhorší, dokonca pri zapisovačom koncovom bode. Číslo k' sa môže nastaviť na hodnotu, ktorá je rovná hodnote čísla k pri zapisovačom počiatočnom bode. Je tiež možné, aby sa pre zapisovači počiatočný a koncový bod použili vzájomne rozdielne hodnoty.
Ak sa predpokladá modulačný kód na prevedenie 8 bičov do F kanálových bitov, vzdialenosť medzi koncom zrkadlovej značky a zapisovacím počiatočným bodom, to znamená počiatočným bodom VFO1, je výhodne (20+j/F), kde j je celé číslo od 0 do (F-l) . Tak napr., keď sa celé číslo j nanovo zvolí pri náhodnom každom časovom okamihu potom záznamové zariadenie zapíše dáta, v dôsledku čoho sa potlačí zhoršenie kvality záznamového filmu pri zapisovačom počiatočnom bode do konca, keď sa rovnaké dáta zapíšu na rovnaké miesto.
V tomto uskutočnení sa predpokladá, že keď sa uskutoční opakovaný zápis, zhoršenie záznamového filmu okolo počiatočného a koncového bodu nastane v oblasti G bytov po zapisovačom štartovacom bode a v oblasti G bytov pred zapisovacím koncovým bodom.
Vzdialenosť, ktorá sa meria od konca zrkadlovej značky, sa určí tak, aby spĺňala podmienky (A), (D) a (E) . Inými slovami, keď sa celé číslo j definuje vo vnútri skôr uvedeného rozsahu, potom vzdialenosť medzi koncom zrkadlovej značky a zapisovacím počiatočným bodom je 20 bytov alebo viac, avšak menej ako 21 bytov. Takže vzdialenosť môže byť nie kratšia ako 20 bytov. Táto vzdialenosť môže byť dostatočne dlhá dokonca z hľadiska oblasti, v ktorej môže dôjsť k zhoršeniu okolo zapisovacieho štartovacieho bodu alebo z hľadiska procesného časového oneskorenia zahájenia zápisovej operácie záznamovým zariadením po detegovaní zrkadlovej značky.
Naopak, vzdialenosť medzi koncom zrkadlovej značky a zapisovacím koncovým bodom, to znamená koncovým bodom VFO3 je 29 bytov. Tam, kde zápisová operácia ideálne prebehla so zapisovacou presnosťou rovnou nule, dĺžka G bytov oblasti, kde môže dôjsť k zhoršeniu kvality záznamového filmu u zápisového koncového bodu, by mala byť výhodne nižšia ako 29. Potom podmienka (D), spočívajúca v tom, že zrkadlová značka by mala byť dostatočne odsadená od oblasti so zhoršenou kvalitou záznamového filmu u zapisovacieho koncového bodu, je splnená. Toto usporiadanie tiež spĺňa podmienku (B).
Taktiež vzdialenosť medzi začiatkom polohovej značkovej sekcie a zapisovacím počiatočným bodom je (44+j/F) bytov, zatiaľ čo vzdialenosť medzi začiatkom polohovej značkovej sekcie a zapisovacím koncovým bodom je (53+j/F) bytov. Rozdiel medzi týmito vzdialenosťami je 9 bytov. Inými slovami povedané, podmienka (C) je splnená. Tam, kde zapisovacia operácia sa uskutoční ideálne pri zápisovej polohovej presnosti rovnej nule, zapisovači počiatočný bod a zapisovači koncový bod sa vzájomne čiastočne prekrývajú o 9 bytov. V tomto prípade, dokonca, keď posun zapisovacích bodov dosiahne celkovo 9 bytov, nezostanú žiadne nezaznamenané oblasti.
Keď dátové zapisovacie počiatočné/koncové body sú zvolené týmto spôsobom, výsledné polohové vzťahy spĺňajú všetky skôr uvedené podmienky (A) až (E). V dôsledku toho sa zlepšenie polohovej presnosti zapisovacích počiatočných/koncových bodov uskutoční účinne.
Je potrebné upozorniť na to, že oblasť VFO1 sa použije v prehrávacom zariadení na digitalizovanie prečítaných dát na uzamknutie PLL. Avšak, na tieto ciele je v skutočnosti použiteľná oblasť, ktorá má dĺžku (45—G) bytov.
Príklad 18
V nasledujúcom texte je uvedený opis čítacej/zapisovačej mechaniky pre optický disk podľa sedemnásteho príkladu uskutočnenia spolu s odkazmi na obr. 29. Ako je zrejmé z obr. 29, táto mechanika zahŕňa optickú hlavu 801, ktorá deteguje signál na základe svetlosti alebo tmavosti optického disku _1 koncentrovaním laserového zväzku lúčov na optický disk 1_ tak, že svetelný bod, vytvorený na optickom disku môže sledovať drážku stopy optického disku. Mechanika ďalej zahŕňa procesný prostriedok 802 na spracovanie čítaného signálu, ktorý generuje úplne pridaný signál a vlnový signál spracovaním detekčného signálu optickej hlavy 801. Predpokladá sa, že vlnový signál sa javí ako pozitívny signál, ak ide o vnútorný okraj, a ako negatívny signál, ak ide o vonkajší okraj. Mechanika ďalej zahŕňa detekčný prostriedok 803 na detegovanie rozdelenej informácie, ktorá generuje „1 pri detekcii vlnového signálu, v ktorom len stúpajúce časti sú strmé, a generuje „0 pri detegovaní vlnového signálu, pri ktorom len klesajúce časti sú strmé.
V tomto prípade, keď prostriedok na reguláciu zaostrenia a prostriedok na reguláciu stopovania (žiadny z týchto prostriedkov nie je zobrazený na obr. 29) uskutočnil takú reguláciu, že svetelný bod sleduje drážku stopy, čítacia/zapisovacia mechanika optického disku podľa tohto uskutočnenia vyžaduje detekciu polohovej informácie na určenie jej absolútnej polohy v drážke stopy. V nasledujúcom texte je uvedený opis spôsobu detegovania polohovej informácie čítacou/zapisovacou mechanikou.
Obr. 33 zobrazuje vývojový diagram príkladu čítania polohovej informácie čítacou/zapisovacou mechanikou podľa tohto uskutočnenia. Najskôr sa v synchronizačnej značkovej sekcii deteguje synchronizačná značka (krok 1). Keď sa detegovala synchronizačná značka, predpokladá sa, že nastal hrubo synchronizovaný stav polohovej informácie na to, aby sa predpovedal interval, v priebehu ktorého by sa mala objaviť nasledujúca polohová značka, to znamená zrkadlová značka, čo je založené na výsledku detekcie synchronizačnej značky (krok 2) . Keď sa v priebehu predpokladaného intervalu detegovala polohová značka, to znamená zrkadlová značka (krok 3), potom sa predpokladá, že sa dosiahol presne synchronizovaný stav polohovej informácie na to, aby sa predpovedala hranica medzi rozdelenými informačnými jednotkami, to znamená bitové rozdelenie polohovej informácie, čo je založené na výsledku detekcie presnej polohovej značky (krok 4). Oproti tomu, keď sa nedeteguje žiadna presná polohová značka dokonca ani potom, ako prebehol predpokladaný interval, potom sa predpokladá rozdelenie medzi rozdelenými informačnými jednotkami, to znamená bitové rozdelenie polohovej informácie, na základe výsledku detekcie synchronizačnej jednotky, zatial čo sa polohová informácia doteraz hrubo synchronizuje. Potom sa podlá predpokladaného rozdelenia z polohovej informačnej sekcie prečíta polohová informácia (krok 5).
Keď sa deteguje presná polohová značka, to znamená zrkadlová značka, potom je možné rozdelenie rozdelenej informácie predpokladať s dostatočnou presnosťou. V dôsledku toho sa môže obmedziť počet detekčných chýb polohovej informácie. Okrem toho, dokonca, keď sa nedetegovalo žiadne rozdelenie rozdelenej informácie, je možné rozdelenie rozdelenej informácie stále predpokladať na základe detekčného výsledku synchronizačnej značky.
Vo vývojovom diagrame, zobrazenom na obr. 33, keď sa v kroku 1 nedetegujú žiadne synchronizačné značky, detegovanie presnej polohovej značky sa nezaháji, pokial sa nedeteguje synchronizačná značka. V alternatívnom prípade, tento vývojový diagram sa môže modifikovať takým spôsobom, že používa synchronizačnú značku, ktorá sa detegovala z bloku, predchádzajúceho aktuálny blok. Obr. 34 zobrazuje vývojový diagram príkladu čítania polohovej značky, obsahujúcej tento alternatívny procesný stupeň.
Ako je to zrejmé z obr. 34, keď sa v kroku 1 nedetegovali žiadne synchronizačné značky, potom sa určí, či sa detegovala ľubovoľná synchronizačná alebo nedetegovala žiadna synchronizačná značka z počtu N (N je celé číslo) predchádzajúcich blokov (krok 6). Keď je odpoveď „áno, potom sa uskutoční skok na procesný krok, spočívajúci v detegovaní polohovej značky, to znamená zrkadlovej značky. Inými slovami povedané, dokonca, keď sa nedetegujú žiadne synchronizačné značky z aktuálneho bloku, je možné hrubo synchronizovaný stav polohovej informácie interpolovať na základe výsledku detekcie predchádzajúcich N blokov. Takže je možné zamedziť nežiaducej situácii, v ktorej sa žiadna polohová informácia nemôže prečítať z aktuálneho bloku, pretože sa doteraz nedetegovala žiadna synchronizačná značka. Je potrebné podotknúť, že parameter N indikuje počet blokov, v ktorých by sa mal interpolovať hrubo synchronizovaný stav. Takže čím vyšší parameter N, tým dlhší hrubo synchronizovaný stav by mal byť interpolovaný. Avšak keď parameter N je nadmerne vysoký, potom sa polohová informácia môže dostať von zo synchronizovaného stavu v dôsledku efektov množiny rôznych faktorov. Z tohto dôvodu pre parameter N by mala byť zvolená optimálna hodnota z hľadiska výkonu mechaniky a vlastností optického disku.
Taktiež na vytvorenie hrubo alebo presne synchronizovaného stavu sa tiež môže použiť prečítaná polohová informácia a/alebo výsledok chybovej detekcie polohovej informácie. Tak napr., keď sa z polohovej informácie niekoľkých po sebe idúcich blokov detegovali chyby (napr. paritná chybová detekcia) alebo, keď polohové informačné hodnoty (to znamená adresy) sú diskontinuálne medzi radmi blokov, potom hrubo alebo presne synchronizovaný stav môže byť raz zrušený na to, aby sa znova vytvoril synchronizovaný stav.
V nasledujúcom texte je opísaný tento procesný sled na základe opisu prevádzky mechaniky, zobrazenej na obr. 29.
Pri detegovaní vlnového signálu, v ktorom sú ako stúpajúce tak aj klesajúce časti strmé, detekčný prostriedok 804 na detegovanie synchronizačnej značky generuje synchronizačný značkový detekčný signál. Podlá časového okamihu, v ktorom sa detegovala synchronizačná značka detekčným prostriedkom 804, detekčný prostriedok 809 na generovanie detekčného okna generuje detekčné okno, ktoré má vopred stanovenú časovú šírku, po vopred stanovenom časovom úseku, ktorý uplynul od časového okamihu, v ktorom sa zrkadlová značka mala objaviť. Keď úplne pridaný signál dosiahne vopred stanovené hodnoty alebo vyššie hodnoty v priebehu intervalu detekčného okna, ktoré sa generovalo detekčným prostriedkom 809, detekčný prostriedok 805 na detegovanie zrkadlovej značky generuje zrkadlový značkový polohový signál. Na optickom disku podľa prvého uskutočnenia, zrkadlová značka sa nachádza v polohovej značkovej sekcii priamo za synchronizačnou značkou. Takže detekčné okno sa môže zúžiť a je možné zabrániť chybovej detekcii.
Keď detekčný prostriedok 805 detegoval zrkadlovú značku v priebehu detekčného okna, ktoré sa generovalo detekčným prostriedkom 809, potom synchronizačný prostriedok 808 na synchronizáciu polohovej informácie generuje časový okamih rozdelenia rozdelenej informácie na detegovanie polohovej informácie podlá tohto časového okamihu. Oproti tomu, keď detekčný prostriedok 805 nedetegoval žiadne zrkadlové značky v priebehu tohto intervalu, potom synchronizačný prostriedok 808 na synchronizáciu polohovej informácie generuje časový okamih rozdelenia rozdelenej informácie na detegovanie polohovej informácie na základe časového okamihu detekčného okna. V tomto prípade detekčná presnosť a chybovosť sú nižšie v porovnaní so situáciou, v ktorej sa detegovala zrkadlová značka. Avšak je stále možné určiť polohu polohovej informácie. Podlá časovania rozdelenia rozdelenej informácie, ktoré sa generovalo synchronizačným prostriedkom 808, detekčný prostriedok 807 na detekciu polohovej informácie určí, či rozdelená informácia má byť „1 alebo „0, čím deteguje adresovú informáciu.
V tomto prípade, keď sa zrkadlová značka a polohová informácia detegovali (bez chýb), potom poloha, v ktorej sa detegovala zrkadlová značka, sa môže považovať za správnu. Takže ďalším zúžením detekčného okna na detekciu zrkadlovej značky, ďalšie polohové informačné jednotky v rovnakej drážke stopy, chybná detekcia sa môže ďalej potlačiť.
V záznamovej informácii riadiaci prostriedok 810 na riadenie systému vyšle zapisovaciu inštrukciu do zapisovacieho prostriedku 806. Zapisovači prostriedok 806 špecifikuje zapisovači počiatočný bod a zapisovači koncový bod podlá absolútnej polohy, ktorá sa určila z polohy, pri ktorej sa detegovala zrkadlová značka. Potom zapisovači prostriedok 806 prikáže optickej hlave 801, aby emitovala intenzívny laserový zväzok lúčov na zápis informácie.
Obr. 35 zobrazuje vývojový diagram príkladu zápisu dát, vykonaného čítacou/zapisovacou mechanikou pre optický disk podľa tohto príkladu uskutočnenia.
Ako je to zrejmé z obr. 35, procesné kroky 1 až 6 sú rovnaké ako zodpovedajúce procesné kroky čítania polohovej informácie už opísaného spolu s odkazmi na obr. 33 a 34. Uskutočnením týchto procesných krokov sa prečíta polohová informácia, to znamená adresa, pričom poloha pri ktorej by sa mala zaznamenať prečítaná polohová informácia, to znamená adresa, sa indikuje. Inými slovami povedané, na základe prečítanej adresy sa stanoví, či je alebo nie je ďalší blok cielom alebo či sa má blok zapísať (krok 7). Keď sa určilo, že adresa ďalšieho bloku nie je cieľovou adresou, potom sa proces vráti do kroku 1, aby sa znova zahájilo čítanie polohovej informácie (kroky 1 až 6). Oproti tomu, keď sa stanovilo, že adresa je cieľovou adresou, potom proces postúpi do stupňa 8 určením toho, či sa vytvoril presne synchronizovaný stav alebo sa nevytvoril presne synchronizovaný stav. Keď sa na základe stavu detegovanej presnej polohovej značky určí, že sa už vytvoril presne synchronizovaný stav, potom sa na základe detegovanej presnej polohovej značky určí časovanie zahájenia zápisu dát, potom sa uskutoční zápisová operácia (krok 9) . Avšak, keď sa určí že sa ešte nevytvoril presne synchronizovaný stav, potom sa proces vráti na predchádzajúcu časť stopy na vykonanie opätovného polohového procesu (krok 10).
Taktiež, keď sa zrkadlová značka a polohová informácia predchádzajúceho polohového informačného segmentu už detegovala, zapisovači počiatočný a koncový bod aktuálneho segmentu sa môže zvoliť interpoláciou zrkadlovej značky predchádzajúceho segmentu dokonca, keď sa zrkadlová značka nedetegovala pri začiatku aktuálneho segmentu.
Je potrebné uviesť, že prečítaná polohová informácia alebo chybový výsledok detekcie polohovej informácie sa môžu použiť ako podmienka na určenie toho, či sa presne synchronizovaný stav vytvoril pred začiatkom zapisovacieho procesu. Tak napr., keď sa z polohovej informácie aktuálneho bloku alebo z predchádzajúcich niekoľkých blokov nepretržite detegovali chyby (napr. paritná chybová detekcia) alebo keď hodnoty polohovej informácie (to znamená adresy) sú diskontinuálne medzi radom blokov, potom sa zápisová operácia nemusí uskutočniť, avšak sa môže uskutočniť opätovná polohová operácia dokonca, keď sa presná polohová značka ešte nedetegovala.
Ako je opísané v skôr uvedenom texte, podľa prehrávacieho zariadenia na čítanie adresovej informácie podľa tohto uskutočnenia, presná polohová značka, to znamená zrkadlová značka, na špecifikovanie absolútnej polohy sa vyskytuje priamo za synchronizačnou značkovou sekciou, ktorá je umiestnená pri konci predchádzajúcej polohovej informačnej jednotky. Takže detekciou synchronizačnej značky, generovaním detekčného okna presnej polohovej značky, to znamená zrkadlovej značky, na základe jej časovania a bezprostrednou detekciou presnej polohovej značky (zrkadlovej značky), presná polohová značka (zrkadlová značka) sa môže detegovať oveľa presnejšie a polohová informácia sa môže čítať spoľahlivejšie.
Týmto spôsobom, podľa prehrávacieho zariadenia pre optický disk podľa tohto uskutočnenia, určenie polohy presnej polohovej značky (zrkadlovej značky), ktorá má byť detegovaná pri zahájení zápisu dát sa tiež môže zúžiť vysoko presne na základe výsledku detekcie synchronizačnej značky. V dôsledku toho, zapisovači začiatočný a koncový bod na zápis dát sa môže taktiež zvoliť oveľa presnejšie.
Príklad 19
V nasledujúcom texte je uvedený opis príkladu zápisu „riadiaca informácia, ktorá sa obvykle zapíše do zavádzajúcej oblasti ako napr. kombinácia rôznych tvarov vín.
Ak ide o známu pamäť typu DVD-RAM, riadiaca informácia sa zapíše vo forme fyzicky vyrazených,' nerovnomerných, vopred vytvorených jamiek do oblasti riadiacej informácie vo vnútri zavádzače j oblasti. Riadiaca informácia sa typicky týka informácie o fyzickom formáte, výrobcovi disku, autorských právach a pod. . Informácia o fyzickom formáte obsahuje informácie, žiaduce na určenie intenzity laserového žiarenia, ktorá má ožiariť optický disk v priebehu čítacej a zápisovej operácie a na kompenzovanie výkonu. Informácia o výrobcovi disku obsahuje informáciu o výrobcovi optického disku, výrobných podieloch a pod.. Informácia o autorských právach obsahuje kľúčovú informáciu, potrebnú na kódovanie a/alebo dekódovanie. Tieto typy riadiacej informácie sa zapísali vo forme jamiek.
V skôr opísaných výhodných uskutočneniach vynálezu sa polohová informácia zapíše rozvlnením drážky v užívateľskej oblasti, to znamená dátovej oblasti a vzájomným kombinovaním rôznych tvarov drážky alebo vín. Tento príklad uskutočnenia sa vyznačuje zápisom riadiacej informácie vo forme kombinácie vlnových tvarov rozvlnenej drážky do zavádzacej a/alebo vyvádzacej oblasti v priebehu výroby optického disku.
V nasledujúcom texte je uvedený opis tohto príkladu uskutočnenia spolu s odkazmi na priložené výkresy.
Najskôr je uvedený opis spolu s odkazmi na obr. 36, ktorý zobrazuje konfiguráciu optického disku podlá tohto uskutočnenia. Záznamový povrch 401 optického disku, zobrazeného na obr. 36 sa potiahol materiálom s fázovou zmenou, potom sa v optickom disku vytvorila špirálová drážka 1502 s rozstupom stopy 0,32 μπι. Ďalej sa na záznamový povrch nanesie dielektrická fólia s hrúbkou 0,1 mm, ktorá sa v priebehu čítacej a zapisovacej operácie ožiari laserovým zväzkom lúčov, ktoré majú vlnovú dĺžku 405 nm, cez objektívovú šošovku s parametrom NA = 0,85.
V zavádzacej oblasti, ktorá sa nachádza bližšie k vnútornému okraju v porovnaní s oblasťou užívateľských dát, sa vytvorila drážka 1502 stopy na zapísanie aspoň riadiacej informácie do tejto drážky. Táto drážka stopy 1502 je kontinuálna s drážkou stopy 402, umiestnenou v užívateľskej oblasti, ako je zobrazené na obr. 25. Rovnako ako drážka 402 stopy, drážka 1502 stopy, umiestnená v zavadzacej oblasti sa taktiež rozviní smerom k vnútornému a vonkajšiemu okraju pri perióde asi 11,47 μπι.
Drážka 1502 stopy je vytvorená z radu polohových informačných jednotiek alebo množiny polohových informačných segmentov, z ktorých každý obsahuje niekolko polohových informačných jednotiek. Každá polohová informačná jednotka obsahuje množinu rozdelených informačných jednotiek 408, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky. V týchto aspektoch drážka 1502 stopy a drážka 402 stopy majú rovnaké konfigurácie.
Do každej z rozdelených informačných jednotiek 408 v drážke 1502 stopy sa zapísala jednobitová informácia, ktorá tvorí polohovú informáciu, to znamená polohový informačný člen 1503 a riadiace informačné členy 1505, vytvárajúce riadiacu informáciu optického disku.
V tomto uskutočnení polohový informačný člen 1503 je zastúpený vlnovým tvarom prvej polovice rozdelenej informačnej jednotky 408, zatiaľ čo riadiace informačné členy 1505 sú zastúpené vlnovými tvarmi druhej polovice rozdelenej informačnej jednotky 408.
V príklade uskutočnenia zobrazenom na obr. 36, polohový informačný člen 1503, zastupujúci jednobitovú polohovú informáciu „1 alebo „0, sa zapísal vo forme vlny, ktorá má 16 periód. To konkrétne znamená, že „0 je zastúpená vlnou, ktorá má pravouhlé časti orientované k vnútornému okraju optického disku, zatiaľ čo „1 je zastúpená vlnou, ktorá má pravouhlé časti orientované k vonkajšiemu okraju optického disku. V tomto príklade uskutočnenia, s cielom spoľahlivejšie prečítať signál sa v 16 vlnových periódach vytvorili vlny rovnakého tvaru, takže tieto vlny zastupujú jednobitový polohový informačný člen 1503 kolektívne.
Oproti tomu, ak ide o riadiacu informáciu, vzájomným kombinovaním týchto dvoch typov vín, jednobitový riadiaci informačný člen je zastúpený „0 alebo „1 v 4 vlnových periódach. V príklade, zobrazenom na obr. 36, riadiaci informačný člen „0 je zastúpený 4 vlnovými periódami »„1—»„1, zatiaľ čo riadiaci informačný člen „1 je zastúpený 4 vlnovými periódami „1—>„1—>„0—>„0. Inými slovami povedané, každý jednobitový riadiaci informačný člen je zastúpený dvojfázovým kódom, ktorý používa dve vlnové periódy ako jednotku, na základe štyroch vlnových periód. V príklade uskutočnenia, zobrazenom na obr. 36, 4-bitové riadiace informačné členy sú zapísané do každej rozdelenej informačnej jednotky 408. Avšak dvojfázová kódová jednotka nie je obmedzená na dve vlnové periódy, ale môže byť vhodne určená z hľadiska žiaducej veľkosti riadiacej informácie a stupňa spolahlivosti detekcie. Keď žiaduca velkosť informácie je relatívne malá, potom sa informácia môže prečítať dokonca spoľahlivejšie prijatím dvojfázového kódu, ktorý používa 8 vlnových periód ako jednotku. Taktiež polohový informačný člen a riadiace informačné členy, ktoré sú obsiahnuté v každej rozdelenej informačnej jednotke, nemusia mať počty vín, použité v tomto príklade uskutočnenia. Namiesto toho tieto počty vín sa môžu vhodne určiť v závislosti od príslušných mier spoľahlivosti polohovej a riadiacej informácie.
Keď sa pripustí dvojfázový kódovací spôsob, počet vín zastupujúcich „0 je rovný počtu vín zastupujúcich „1 v druhej polovici každej rozdelenej informačnej jednotky 408, do ktorej sa riadiaca informácia zapísala. Takže keď sa na prečítanie polohového informačného člena použije spôsob určenia jednobitového polohového informačného člena na základe väčšinového zastúpenia, to znamená určením, či každá z vín v 16 periódach je „0 alebo „1, potom rozhodnutie týkajúce sa polohového informačného člena, to znamená rozhodnutie na základe väčšinového zastúpenia, nie je ovplyvnené vôbec obsahmi riadiacej informácie.
Polohová informácia každej polohovej informačnej jednotky, to znamená bloku, sa prečíta ako viacbitové polohové informačné členy 1503, dosiahnuté z množiny rozdelených informačných jednotiek, zatial čo riadiaca informácia optického disku sa prečíta ako viacbitové riadiace informačné členy 1505.
V záznamovej riadiacej informácii vytvorenej známym raziacim spôsobom, keď hĺbka drážky je nižšia ako je 1/6 vlnovej dĺžky λ čítacieho laserového žiarenia, potom amplitúda čítacieho signálu, zastúpená prítomnosťou alebo absenciou vypukliny, má sklon sa znižovať. Oproti tomu, s cielom zvýšiť amplitúdu čítacieho signálu, zastupujúceho užívateľskú informáciu, hĺbka drážky by mala byť asi λ/12. Takže keď hĺbka drážky je nastavená na λ/12 s ohladom na presnosť prečítanej užívateľskej informácie, potom je velmi obtiažne čítať riadiacu informáciu, ktorá sa zapísala vo forme vyrazených tvarov.
Oproti tomu, podlá tohto príkladu uskutočnenia riadiacej informácie sa zaznamená vo forme kombinácie vlnových tvarov drážky. Takže dokonca, keď drážka je plytká, potom riadiaca informácia sa môže prečítať s dostatočne vysokou presnosťou.
V nasledujúcom texte je uvedený opis konfigurácie čítacej /zapisovače j mechaniky pre optický disk spolu s odkazmi na obr. 39.
Na rozdiel od mechaniky zobrazenej na obr. 29, čítacia/zapisovacia mechanika pre optický disk, zobrazená na obr. 39, ďalej zahŕňa detekčný prostriedok 812 na detegovanie riadiacich informačných členov z výstupu procesného prostriedku 802 a detekčný prostriedok 814 na detegovanie riadiacej informácie z dosiahnutých riadiacich informačných členov.
Detekčný prostriedok 812 je uskutočnený vo forme obvodu, ktorý má konfiguráciu rovnakú, ako je konfigurácia detekčného prostriedku 803. Pri detekcii tvarového signálu, v ktorom sú len stúpajúce časti strmé, detekčný prostriedok 812 generuje „1. Oproti tomu, pri detegovaní vlnového signálu, v ktorom len klesajúce časti sú strmé, detekčný prostriedok 812 generuje „0. Detekčný prostriedok 814 má rovnakú konfiguráciu ako detekčný prostriedok 807. Podľa časovania rozdelenia rozdelenej informácie, ktoré sa generovalo synchronizačným prostriedkom 808, detekčný prostriedok 814 určí, či rozdelená informácia je „1 alebo „0”, čím deteguje riadiacu informáciu. Potom sa riadiaca informácia vyšle do riadiaceho prostriedku. 810.
Ako je opísané v skôr uvedenom texte, podía tohto príkladu uskutočnenia nielen hodinový signál, ale tiež adresová informácia a riadiaca informácia sa môžu generovať alebo čítať z vlnových tvarov drážky. Výhodne žiadne užívateľské dáta by sa nemali zapísať do oblasti, do ktorej sa zapísala táto riadiaca informácia. Žiadne užívateľské dáta sa nezapísali do zavádzacej alebo vyvádzacej oblasti optického disku. Takže riadiaca informácia sa výhodne zapísala vo vnútri zavádzacej alebo vyvádzacej oblasti.
Ak ide o drážku, do ktorej sa nezapísali žiadne užívateľské dáta, žiadne užívateľské dáta sa nepriložia na čítací signál. Takže polohová informácia alebo riadiaca informácia sa môže vybrať z čítacieho signálu s vysokou spoľahlivosťou. Z tohto dôvodu sa jednobitová informácia zaznamená do neužívatelskej oblasti pri nižšom počte vín v porovnaní s užívateľskou oblasťou. Takže v tomto uskutočnení počet vín, ktoré sú žiaduce na zastúpenie každého jednobitového polohového informačného člena 503 je 18, čo predstavuje polovicu počtu vín, ktoré sú žiaduce na zastúpenie jednobitovej rozdelenej informácie „1 alebo „0 v užívateľskej oblasti. Avšak táto informácia sa môže stále čítať s dostatočnou spoľahlivosťou.
Taktiež v neužívatelskej oblasti veľkosť vlny, to znamená amplitúda vlny v radiálnom smere drážky do ktorej by sa mala zapísať riadiaca informácia môže byť vyššia, ako je veľkosť vlny v užívateľskej oblasti, napr. môže byť dvojnásobkom veľkosti vlny v užívateľskej oblasti. Inak povedané, keď sa vlnový signál môže čítať bezpečne dokonca, keď sa už zapísali dáta do drážky, potom riadiaca informácia a ostatné typy informácií, ktoré sa majú pridať, sa môžu zapísať do drážky 1502 stopy.
V nasledujúcom texte je uvedený opis ďalšieho príkladu uskutočnenia záznamových formátov riadiacej informácie spolu s odkazmi na obr. 37A až 37E.
V príklade uskutočnenia zobrazenom na obr. 37A, jednobitový riadiaci informačný člen sa pridelí ku každej jednej jedinej vlnovej perióde. Vlnový tvar pre každú jednu jedinú vlnovú periódu zastupuje „1 alebo „0. Takže v porovnaní s príkladom, zobrazeným na obr. 37, sa veľkosť informácie zvýši štyrikrát.
V príklade uskutočnenia zobrazenom na obr. 37B, sa jednobitový riadiaci informačný člen taktiež pridelí ku každej jednej jedinej vlnovej perióde. V tomto ohľade príklad uskutočnenia zobrazený na obr. 37B je rovnaký, ako je príklad uskutočnenia zobrazený na obr. 37A. Avšak na rozdiel od príkladu uskutočnenia zobrazenom na obr. 37A, vlnový tvar pre každú jednu jedinú vlnovú periódu zastupuje „B alebo „S”. Podľa tohto príkladu uskutočnenia riadiaca informácia je jednoduchým spôsobom rozlíšitelná z rozdelenej informácie na to, aby bola reprezentovaná vo forme „1 alebo „0.
V príklade uskutočnenia zobrazenom na obr. 37C, sa pre dve vlnové periódy poskytol dvojfázový kód. Takže v porovnaní s príkladom zobrazenom na obr. 37, veľkosť informácie sa môže zdvojnásobiť .
V príklade uskutočnenia zobrazenom na obr. 37D, „1 a „0 príkladu uskutočnenia zobrazenom na obr. 37C sa nahradili „B, prípadne „S.
V príklade uskutočnenia zobrazenom na obr. 37E, dvojbitové informačné zložky „11, „00, „01 a „10 sa zapísali s použitím štyroch typov vlnových tvarov „S, „B, „1 a „0. S cieľom zvýšiť spoľahlivosť, každý vlnový tvar sa opakovane zapíše dvakrát pre dve vlnové periódy.
V nasledujúcom texte sú uvedené odkazy na obr. 38. V príklade uskutočnenia zobrazenom na obr. 38, jeden polohový informačný segment 403 zahŕňa štyri polohové informačné jednotky. V jednej z týchto štyroch polohových informačných jednotiek, ktorá je umiestnená na začiatku polohového informačného segmentu 403, sa do polohovej informačnej sekcie tejto polohovej informačnej jednotky zapíše „polohová informácia tohto polohového informačného segmentu 403. V ostatných troch polohových informačných jednotkách sa do polohovej informačnej sekcie každej z týchto polohových informačných jednotiek zapíše „riadiaca informácia polohového informačného segmentu 403. Každá z týchto polohových informačných jednotiek obsahuje identifikačnú informáciu, indikujúcu, či informácia zapísaná do polohovej informačnej sekcie každej polohovej informačnej jednotky zastupuje „polohovú informáciu alebo „riadiacu informáciu.
Ako je opísané v skôr uvedenom texte, keď polohová značková sekcia sa umiestnila priamo za synchronizačnou značkovou sekciou v radoch polohových informačných jednotiek, potom rozdelenie polohovej informácie sa môže detegovať dostatočne presne s použitím detegovanej synchronizačnej značky a/alebo detegovanej presnej polohovej značky. Taktiež v tomto prípade sa umiestnenie presnej polohovej značky, ktorá sa má detegovať, môže zúžiť presne s použitím detegovanej synchronizačnej značky. V dôsledku toho zapisovači počiatočný a koncový bod sa môže zvoliť ovela presnejšie a polohová informácia sa môže čítať ovela spoľahlivej šie.
Taktiež v optickom disku podľa vynálezu, polohová informácia a synchronizačná značka sa zapíšu zmenou vlnového tvaru drážky. Oproti tomu sa presná polohová značka, akou je napr. zrkadlová značka, vytvorí tak, aby mala tvar drážky odlišný od tvaru zastupujúceho zapísanú polohovú informáciu. Takže synchronizačná značka a presná polohová značka sú jednoduchým spôsobom vzájomne rozlíšiteiné. V dôsledku toho, použitím výsledkov detekcie synchronizačnej a presnej polohovej značky, ako je opísané v opise spôsobu a zariadenia na čítanie polohovej informácie podlá vynálezu a spôsobu a zariadenia na zapísanie dát podlá vynálezu, polohová informácia sa môže čítať a dáta sa môžu zapisovať s vysokou presnosťou.
Priemyselná využiteľnosť
Na optický disk podľa vynálezu sa zapíše polohová informácia a ostatné typy informácií v priebehu výroby optického disku kombináciou vlnových tvarov drážky stopy. Takže nie sú žiadne dodatočné nároky na zaznamenanie polohovej informácie pre jednotlivú oblasť drážky stopy. Okrem toho podlá vynálezu vlna, zastúpená drážkou stopy je posunutá pri jednej jedinej frekvencii. V dôsledku toho sa jednoduchým spôsobom môže generovať stabilizovaný hodinový signál.
Takže vynález poskytuje optický disk, na ktorý sa môže ulo žit informácia s vysokou presnosťou.

Claims (92)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    1. Optický disk, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa drážku stopy, pričom na optickom disku je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy, pričom drážka stopy pozostáva z množiny jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a majú bočné strany, ktoré sú periodicky posúvané pozdĺž drážky stopy, pričom bočné strany jednotkových sekcií sú posúvané v jednej jedinej základnej perióde, pričom ku každej jednotkovej sekcii je pridelená rozdelená informácia, reprezentovaná kombináciou vlnových vzorov, ktoré sú zvolené z množiny typov vlnových vzorov, ktoré sú definované tak, aby zodpovedali príslušným signálovým vlnovým tvarom, ktoré vzájomne odlišne stúpajú a klesajú.
  2. 2. Optický disk podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii je reprezentovaná buď prvým posunutým tvarom alebo druhým posunutým tvarom, pričom prvý posunutý tvar je definovaný tak, aby zodpovedal signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa relatívne strmo a klesá relatívne mierne, pričom druhý posunutý tvar je definovaný tak, aby zodpovedal signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa relatívne mierne a klesá relatívne strmo.
  3. 3. Optický disk podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že bočné strany drážky stopy sú posunuté buď smerom k vnútornému okraju optického disku alebo k vonkajšiemu okraju optického disku vzhladom na stredovú líniu drážky stopy.
  4. 4. Optický disk podlá niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že informácia je zapísaná na základe radu po sebe idúcich blokov, pričom každý blok má vopred stanovenú dĺžku, pričom každý blok obsahuje jednotkové sekcie s počtom N, pričom jednotkové sekcie sú usporiadané pozdĺž drážky stopy.
  5. 5. Optický disk podlá nároku 4, vyznačujúci sa tým, že časť bočných strán, ktorú zdielajú aspoň dve z jednotkových sekcii, má konštantnú periódu posunutia vo vnútri aspoň jedného z blokov.
  6. 6. Optický disk podľa niektorého z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že ku každej jednotkovej sekcii je pridelená jednobitová rozdelená informácia, pričom do N jednotkových sekcii, ktoré sú obsiahnuté v každom bloku, je zapísaná skupina rozdelených informácií reprezentujúcich N bitov.
  7. 7. Optický disk podlá nároku 6, vyznačujúci sa tým, že každá N-bitová skupina rozdelených informácií obsahuje adresovú informáciu pridruženého bloku, ku ktorému jednotkové sekcie, do ktorých je zapísaná skupina rozdelených informácií, patria.
  8. 8. Optický disk podlá nároku 7, vyznačujúci sa tým, že každá N-bitová skupina rozdelených informácií obsahuje kód na opravu chyby a/alebo kód na detekciu chyby.
  9. 9. Optický disk podlá nároku 8, vyznačujúci sa tým, že kód na opravu chyby alebo kód na detekciu chyby má schopnosť opraviť chybu adresovej informácie vyhodnotenú tak, že spodné bity kódu na opravu chyby alebo detekciu chyby majú relatívne vysokú váhu.
  10. 10. Zariadenie na čítanie rozdelenej informácie z optického disku podľa niektorého z nárokov 1 až 9, vyznačujúce sa tým, že zahŕňa optickú hlavu, ktorá ožaruje optický disk svetlom a generuje elektrický signál, ktorá má odozvu na časť svetla, ktorá sa odrazila od optického disku; procesný prostrie95 dok na spracovanie čítacieho signálu, ktorý z elektrického signálu generuje vlnový signál, ktorý má amplitúdu meniacu sa s vlnovým vzorom; a detekčný prostriedok na detegovanie rozdelenej informácie, ktorý určuje rozdelenú informáciu podlá vlnového signálu.
  11. 11. Spôsob čítania rozdelenej informácie z optického disku podlá niektorého z nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa ožiarenie optického disku svetlom a generovanie elektrického signálu v odozve na svetlo, ktoré sa odrazilo od optického disku; generovanie vlnového signálu, ktorý má amplitúdu meniacu sa s vlnovým vzorom z elektrického signálu; a určenie rozdelenej informácie podlá vlnového signálu.
  12. 12. Spôsob čítania adresovej informácie každého bloku z optického disku podlá niektorého z nárokov 7 až 9, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa ožiarenie optického disku svetlom a generovanie elektrického signálu v odozve na časť svetla, ktorá sa odrazila od optického disku; generovanie vlnového signálu, ktorý má amplitúdu meniacu sa s vlnovým vzorom z elektrického signálu; a určenie rozdelenej informácie, ktorá je pridelená ku každej z jednotkových sekcií obsiahnutých v bloku, podľa vlnového signálu a určenie adresovej informácie na základe rozdelenej informácie.
  13. 13. Optický disk, ktorý zahŕňa drážku stopy a na ktorý je zapísaná informácia pozdĺž drážky stopy, vyznačujúci sa tým, že drážka stopy pozostáva z množiny jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a majú bočné strany, ktoré sú periodicky posúvané pozdĺž drážky stopy, pričom bočné strany jednotkových sekcií sú posúvané v jednej jedinej perióde, pričom rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii je reprezentovaná kombináciou vlnových vzorov, ktoré sú zvolené z množiny typov vlnových vzorov, ktoré sú definované tak, aby zodpovedali príslušným signálovým vlnovým tvarom, ktoré vzájomne rozdielne stúpajú a klesajú, pričom informácia je zapísaná na báze radu po sebe idúcich blokov, z ktorých každý má vopred stanovenú dĺžku, pričom každý blok obsahuje vopred stanovený počet jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy, pričom v drážke stopy je poskytnutá identifikačná značka, indikujúca začiatok každého bloku.
  14. 14. Optický disk podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že rozdelená informácia pridelená ku každej jednotkovej sekcii je reprezentovaná buď prvým posunutým tvarom alebo druhým posunutým tvarom, pričom prvý posunutý tvar je definovaný tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa relatívne strmo a klesá relatívne mierne, pričom druhý posunutý tvar je definovaný tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa relatívne mierne a klesá relatívne strmo.
  15. 15. Optický disk podľa nároku 13 alebo 14, vyznačuj ú c i sa tým, že bočné strany drážky stopy sú posúvané buď smerom k vnútornému okraju optického disku alebo smerom k vonkajšiemu okraju disku vzhľadom na stredovú líniu drážky stopy.
  16. 16. Optický disk podľa niektorého z nárokov 13 až 15, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka obsahuje množinu čiastkových značiek.
  17. 17. Optický disk podľa niektorého z nárokov 13 až 15, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka je vytvorená spojením množiny oblastí drážky stopy, ktoré majú vzájomne odlišné vlnové fázy, spolu.
  18. 18. Optický disk podľa niektorého z nárokov 13 až 15, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka ma frekvenciu, odlišnú od frekvencie periodickej vlny drážky stopy.
  19. 19. Optický disk podía niektorého z nárokov 13 až 15, vyznačujúci sa tým, že každý blok, ktorý má vopred stanovenú dĺžku, obsahuje množinu čiastkových blokov, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky, pričom vo vnútri každého čiastkového bloku je poskytnutá čiastková identifikačná značka.
  20. 20. Optický disk podía nároku 19, vyznačujúci sa tým, že ku každej čiastkovej identifikačnej značke je pridelená vlna, ktorá má frekvenciu odlišnú od frekvencie ostatných častí.
  21. 21. Optický disk podlá nároku 20, vyznačujúci sa tým, že čiastková identifikačná značka je umiestnená na začiatku čiastkového bloku, pridruženého k tejto Čiastkovej identifikačnej značke.
  22. 22. Optický disk podía nároku 19, vyznačujúci sa tým, že táto identifikačná značka pre jeden z čiastkových blokov obsiahnutých v každom bloku, ktorý má vopred stanovenú dĺžku, reprezentuje rozdelenú informáciu indikujúcu adresu bloku.
  23. 23. Optický disk podlá niektorého z nárokov 13 až 22, vyznačujúci sa tým, že každý blok má polohovú informáciu reprezentovanú posunutým vzorom bočných strán drážky stopy.
  24. 24. Zariadenie na čítanie rozdelenej informácie z optického disku podľa niektorého z nárokov 13 až 23, vyznačuj ú c e sa t ý m, že zahŕňa optickú hlavu, ktorá ožaruje optický disk svetlom a generuje elektrický signál, ktorý má odozvu na časť svetla, ktorá sa odrazila od optického disku; procesný prostriedok na spracovanie čítacieho signálu, ktorý generuje vlnový signál, ktorý má amplitúdu meniacu sa s vlnovým vzorom z elektrického signálu; a detekčný prostriedok na detegovanie rozdelenej informácie, ktorý určuje rozdelenú informáciu podľa vlnového signálu.
  25. 25. Spôsob čítania rozdelenej informácie z optického disku podľa niektorého z nárokov 13 až 23, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa ožiarenie optického disku svetlom a generovanie elektrického signálu, majúceho odozvu na časť svetla, ktorá sa odrazila od optického disku; generovanie vlnového signálu, ktorý má amplitúdu meniacu sa s vlnovým vzorom z elektrického signálu; a určenie rozdelenej informácie podľa vlnového signálu.
  26. 26. Spôsob čítania adresy každého bloku z optického disku podľa nároku 13 alebo 23, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa ožiarenie optického disku svetlom a generovanie elektrického signálu, ktorý má odozvu na časť svetla, ktorá sa odrazila od optického disku; generovanie vlnového signálu, ktorý má amplitúdu meniacu sa s vlnovým vzorom z elektrického signálu; a určenie rozdelenej informácie, ktorá je pridelená ku každej z jednotkových sekcií obsiahnutých v bloku podlá vlnového signálu a určenie adresy na základe rozdelenej informácie.
  27. 27. Optický disk, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa drážku stopy, pričom na optickom disku je polohová informácia, indikujúca fyzické umiestnenie na drážke stopy, reprezentovaná vlnovým tvarom drážky stopy, pričom optický disk ďalej zahŕňa množinu polohových informačných jednotiek, ktoré sú usporiadané v drážke stopy, pričom každá polohová informačná jednotka obsahuje polohovú informačnú sekciu, ktorá reprezentuje polohovú informáciu kombináciou vlnových vzorov, ktoré majú byť zvolené z množiny typov vlnových vzorov, ktoré sú definované tak, že zodpovedajú príslušným signálovým vlnovým tvarom, ktoré vzájomne odlišne stúpajú a klesajú, a synchronizačnú značkovú sekciu, ktorá má vlnový vzor v tvare rozlíšitelnom od tvarov vlnových vzorov polohovej informačnej sekcie.
  28. 28. Optický disk podľa nároku 27, vyznačujúci sa tým, že vlnové vzory každej polohovej informačnej sekcie sú definované buď prvým posunutým tvarom alebo druhým posunutým tvarom, pričom prvý posunutý tvar je definovaný tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa relatívne strmo a klesá relatívne mierne, pričom druhý posunutý tvar je definovaný tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa relatívne mierne a klesá relatívne strmo.
  29. 29. Optický disk podlá nároku 27, vyznačujúci sa tým, že vlnové vzory každej polohovej informačnej sekcie sú definované bočnými stranami drážky stopy, ktoré sú posunuté v jednej jedinej základnej perióde.
  30. 30. Optický disk podlá niektorého z nárokov 27 až 29, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa polohovú značkovú sekciu pred každou polohovou informačnou sekciou.
  31. 31. Optický disk podlá nároku 30, vyznačujúci sa tým, že polohová značková sekcia je umiestnená na začiatku každej polohovej informačnej jednotky.
  32. 32. Optický disk podľa nároku 30, vyznačujúci sa tým, že polohová značková sekcia má vlnový vzor s tvarom, ktorý je rozlíšitelný od tvaru vlnového vzoru synchronizačnej značkovej sekcie'.
  33. 33. Optický disk podľa nároku 30, vyznačujúci sa tým, že polohová značková sekcia má vlnový vzor s tvarom, ktorý je rozlíšitelný od tvarov vlnových vzorov polohovej informačnej sekcie.
  34. 34. Optický disk podľa niektorého z nárokov 27 až 29, vyznačujúci sa tým, že vlnové vzory polohovej informač100 nej sekcie obsahujú nielen množinu typov vlnových vzorov, ktoré sú definované tak, že zodpovedajú príslušným signálovým vlnovým tvarom, ktoré vzájomne odlišne stúpajú a klesajú, ale tiež vlne, ktorá je definovaná tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa a klesá symetricky.
  35. 35. Optický disk podlá nároku 34, vyznačujúci sa tým, že vlnové vzory polohovej informačnej sekcie obsahujú vlnu, ktorá má hladký sínusový vlnový tvar.
  36. 36. Optický disk podlá nároku 34, vyznačujúci sa tým, že každý vlnový vzor polohovej informačnej sekcie obsahuje: prvú časť, ktorá má hladký sínusový vlnový tvar;
    a druhú časť, v ktorej posunutá časť, orientovaná k vnútornému okraju optického disku a/alebo posunutá časť, orientovaná k vonkajšiemu okraju optického disku, majú/má tvar, ktorý je strmší ako časť, ktorá má sínusový vlnový tvar.
  37. 37. Optický disk podlá nároku 36, vyznačujúci sa tým, že vlnový vzor synchronizačnej značkovej sekcie obsahuje prvú časť a/alebo druhú časť.
  38. 38. Optický disk podlá nároku 30, vyznačujúci sa tým, že polohová značková sekcia obsahuje identifikačnú značku na presné určenie polohy.
  39. 39. Optický disk podlá nároku 38, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka je zrkadlová značka, dosiahnutá prerušením časti drážky stopy.
  40. 40. Optický disk podľa nároku 38, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka je vytvorená spojením množiny oblastí drážky stopy, ktoré majú vzájomne odlišné vlnové fázy, spolu.
    101
  41. 41. Optický disk podľa nároku 38, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka má frekvenciu, odlišnú od frekvencie vlnových vzorov polohovej informačnej sekcie.
  42. 42. Optický disk podľa nároku 38, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka je umiestnená v druhej až štvrtej časti periódy vlnového vzoru polohovej značkovej sekcie.
    43. Optický disk podľa nároku 30, v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že vlnový vzor polohovej značkovej sekcie má sínusový vlnový tvar. 44. Optický disk podľa nároku 30, v y z n a č u j ú c i sa
    tým, že v každej polohovej informačnej jednotke polohová značková sekcia, polohová informačná sekcia a synchronizačná značková sekcia sú usporiadané v tomto poradí.
  43. 45. Optický disk podľa niektorého z nárokov 27 až 29, vyznačujúci sa tým, že záznamový blok, ktorý je najmenšou čítacou/zapisovacou jednotkou, obsahuje polohové informačné jednotky s počtom L, kde L je prirodzené číslo.
  44. 46. Optický disk podľa nároku 45, vyznačujúci sa tým, že záznamový blok zodpovedá dátovej jednotke, ktorá vytvára kód na opravu chyby.
  45. 47. Optický disk podľa nároku 45, vyznačujúci sa tým, že zápis do záznamového bloku je buď zahájený alebo ukončený za počiatočným bodom polohovej značkovej sekcie v mieste, odsadenom od tohto počiatočného bodu o vopred stanovenú dĺžku.
  46. 48. Optický disk podľa nároku 45, vyznačujúci sa tým, že zápis do záznamového bloku je buď zahájený alebo
    102 ukončený za identifikačnou značkou v mieste, odsadenom od tejto identifikačnej značky o vopred stanovenú dĺžku.
  47. 49. Optický disk pódia nároku 38, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka má dĺžku 1 pm až 10 pm, pričom táto dĺžka sa uvažuje pozdĺž drážky stopy.
  48. 50. Optický disk podľa niektorého z nárokov 27 až 29, vyznačujúci sa tým, že jedna jediná rozdelená informácia je reprezentovaná vlnou pre M periód, kde M je prirodzené číslo rovné alebo vyššie ako 2, pričom každej rozdelenej informačnej jednotke je pridelený jeden bit polohovej informácie.
  49. 51. Optický disk podľa niektorého z nárokov 27 až 29, vyznačujúci sa tým, že synchronizačná značková sekcia obsahuje vlnu, ktorá je definovaná tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa a klesá symetricky.
  50. 52. Optický disk podľa niektorého z nárokov 27 až 29, vyznačujúci sa tým, že synchronizačná značková sekcia je kombináciou prvého a/alebo druhého vlnového vzoru, pričom počet týchto vlnových vzorov je N, kde N je prirodzené číslo, pričom v každom prvom vlnovom vzore sa pre M periód opakuje vlna, ktorá má obdĺžnikové časti, v ktorých ako posunutá časť, orientovaná k vnútornému okraju optického disku, tak aj posunutá časť, orientovaná k vonkajšiemu okraju optického disku, sú strmé, pričom v každom druhom vlnovom vzore sa pre M periód opakuje hladká sínusová vlna.
  51. 53. Spôsob čítania polohovej informácie z optického disku podlá nároku 30, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie na optickom disku; detegovanie polohovej značkovej sekcie; vytvorenie bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu použitím detegovanej synchroni103 zacnej značkovej sekcie a/alebo detegovanej polohovej značkovej sekcie; a prečítanie polohovej informácie podľa bitovej synchronizácie, vytvorenej pri vytváraní bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu.
  52. 54. Spôsob zapísania dát na optický disk podľa nároku 30, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie na optickom disku; detegovanie polohovej značkovej sekcie na základe detegovanej synchronizačnej značkovej sekcie; uskutočnenie určenia polohy, používajúce detegovanú polohovú značkovú sekciu; a zahájenie zápisu dát na základe výsledku určenia polohy, dosiahnutého pri predchádzajúcom určovaní polohy.
  53. 55. Mechanika optického disku na čítanie polohovej informácie z optického disku podľa nároku 38, vyznačujúca sa tým, že zahŕňa detekčný prostriedok na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie na optickom disku; prostriedok na generovanie prvého detekčného okna s vopred určeným časovým intervalom po uplynutí vopred stanoveného času, meraného od časového okamihu, pri ktorom sa detegovala synchronizačná značková sekcia detekčným prostriedkom na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie; detekčný prostriedok na detegovanie identifikačnej značky na optickom disku použitím prvého detekčného okna; synchronizačný prostriedok na vytvorenie bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu, ktorá sa zapísala na optickom disku odkazom na časový okamih, pri ktorom sa detegovala synchronizačná značková sekcia a/alebo časový okamih, pri ktorom sa detegovala identifikačná značka; a čítací prostriedok na čítanie polohovej informácie pri časovom okamihu, pri ktorom sa vytvorila bitová synchronizácia synchronizačným prostriedkom na vytvorenie bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu.
  54. 56. Mechanika optického disku na zápis dát na optický disk podľa
    104 nároku 38, vyznačujúca sa tým, že zahŕňa detekčný prostriedok na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie na optickom disku; prostriedok na generovanie prvého detekčného okna s vopred stanoveným intervalom po uplynutí vopred stanoveného času, meraného od časového okamihu, pri ktorom sa detegovala synchronizačná značková sekcia detekčným prostriedkom na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie; detekčný prostriedok na detegovanie identifikačnej značky na optickom disku použitím prvého detekčného okna; a zapisovači prostriedok na zvolenie zapisovacieho počiatočného bodu alebo koncového bodu odkazom na časový okamih, pri ktorom sa detegovala identifikačná značka.
  55. 57. Optický disk, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa drážku stopy, pričom polohová informácia na optickom disku, indikujúca fyzické umiestnenie na drážke stopy, je reprezentovaná vlnovým tvarom drážky stopy, pričom optický disk zahŕňa množinu polohových informačných jednotiek, ktoré sú usporiadané v drážke stopy, pričom každá polohová informačná jednotka zahŕňa polohovú informačnú sekciu, ktorá reprezentuje polohovú informáciu kombináciou vlnových vzorov, ktoré majú byť zvolené z množiny typov vlnových vzorov, ktoré sú definované tak, že zodpovedajú príslušným signálovým vlnovým tvarom, ktoré vzájomne odlišne stúpajú a klesajú; synchronizačnú značkovú sekciu, ktorá má vlnový vzor v tvare odlíšitelnom od tvarov vlnových vzorov polohovej informačnej sekcie; a polohovú značkovú sekciu, poskytnutú pred polohovou informačnou sekciou, pričom polohová značková sekcia obsahuje identifikačnú značku na použitie pri presnom určovaní polohy, pričom aspoň polohová informačná sekcia obsahuje množinu čiastkových blokov, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky, pričom vo vnútri každého čiastkového bloku je poskytnutá čiastková identifikačná značka.
  56. 58. Optický disk podlá nároku 57, vyznačujúci sa tým, že vlnové vzory každej polohovej informačnej sekcie sú definované buď prvým posunutým tvarom alebo druhým posunutým
    105 tvarom, pričom prvý posunutý zodpovedá signálovému vlnovému strmo a klesá relatívne mierne, tvar je definovaný tak, že tvaru, ktorý stúpa relatívne pričom druhý posunutý tvar je definovaný tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa relatívne mierne a klesá relatívne strmo.
  57. 59. Optický disk podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že vlnové vzory každej polohovej informačnej sekcie sú definované bočnými stranami drážky stopy, ktoré sú posunuté v jednej jedinej základnej perióde.
  58. 60. Optický disk podľa niektorého z nárokov 57 až 59, vyznačujúci sa tým, že vlnový vzor, ktorý má frekvenciu odlišnú od frekvencie ostatných častí, je pridelený ku každej čiastkovej identifikačnej značke.
  59. 61. Optický disk podľa nároku 60, vyznačujúci sa tým, že každá čiastková identifikačná značka je umiestnená na začiatku čiastkového bloku, združeného s touto identifikačnou značkou.
  60. 62. Optický disk podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že táto identifikačná značka pre jeden z čiastkových blokov obsiahnutých v každej polohovej informačnej jednotke, reprezentuje rozdelenú informáciu, indikujúcu adresu polohovej informačnej jednotky.
  61. 63. Optický disk pódia nároku 60, vyznačujúci sa tým, že vlna drážky stopy má tvar, zodpovedajúci informácii, indikujúcej adresu každej polohovej informačnej jednotky.
  62. 64. Optický disk podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že jedna jediná rozdelená informačná jednotka je reprezentovaná vlnou pre M periód, kde M je prirodzené číslo rovné
    106 alebo väčšie ako 2, pričom ku každej rozdelenej informačnej jednotke je pridelený jeden bit polohovej informácie.
  63. 65. Optický disk podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že synchronizačná značková sekcia obsahuje vlnu, ktorá je definovaná tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa a klesá symetricky.
  64. 66. Optický disk podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že synchronizačná značková sekcia je kombináciou prvého a/alebo druhého vlnového vzoru, pričom počet týchto vlnových vzorov je N, kde N je prirodzené číslo, pričom v každom prvom vlnovom vzore sa pre M periód opakuje vlna, ktorá má obdĺžnikové časti, v ktorých ako posunuté časti, orientované k vnútornému okraju optického disku, tak aj posunuté časti, orientované k vonkajšiemu okraju optického disku, sú strmé, pričom v každom druhom vlnovom vzore sa pre M periód opakuje hladká sínusová vlna.
  65. 67. Optický disk podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že polohová informácia je reprezentovaná A bitmi; pričom synchronizačná značková sekcia má dĺžku, zodpovedajúcu B vlnovým periódam; pričom polohová značková sekcia, obsahujúca identifikačnú značku má dĺžku, zodpovedajúcu C vlnovým periódam; pričom jedna vlnová perióda má dĺžku zodpovedajúcu W kanálovým bitom zapísaných dát; pričom počet kanálových bitov záznamového bloku, ktorý je najmenšou čítacou/zapisovacou jednotkou je D; pričom počet polohových informačných jednotiek pridelených ku každému záznamovému bloku je E, pričom A, B, C, E, M a W sú prirodzené čísla, pričom rovnica D = (AxM+B+C) xWxEje splnená.
  66. 68. Optický disk podľa nároku 67, vyznačujúci sa tým, že B je násobkom M.
    107
  67. 69. Optický disk podlá nároku 57, vyznačujúci sa tým, že optický disk používa modulačný kód na prevedenie 8 bitov do F kanálových bitov, pričom polohová značková sekcia, obsahujúca identifikačnú značku má dĺžku, zodpovedajúcu C vlnovým periódam; pričom jedna vlnová perióda má dĺžku zodpovedajúcu W kanálovým bitom zapísaných dát, pričom polohová značková sekcia má dĺžku, zodpovedajúcu P rámom zapísaných dát; pričom jedna rozdelená informačná jednotka má dĺžku zodpovedajúcu Q rámom zapísaných dát; pričom jeden rám zapísaných dát má R bytov, kde C, F, W a R sú prirodzené čísla a P a Q sú racionálne čísla, pričom rovnice PxRxF = CxWaQxRxF = MxWsú splnené.
  68. 70. Spôsob čítania polohovej informácie z optického disku podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie na optickom disku; detegovanie polohovej značkovej sekcie; vytvorenie bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu, pri ktorom sa použije detegovaná synchronizačná značková sekcia a/alebo detegovaná polohová značková sekcia; a čítanie polohovej informácie podľa bitovej synchronizácie, vytvorenej pri vytváraní bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu.
  69. 71. Spôsob zápisu dát na optický disk podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie na optickom disku; detegovanie polohovej značkovej sekcie na základe detegovanej synchronizačnej značkovej sekcie; určovanie polohy, pri ktorom sa použije detegovaná polohová značková sekcia; a zahájenie zápisu dát na základe výsledku určovania polohy, dosiahnutého pri určovaní polohy.
  70. 72. Mechanika optického disku na čítanie polohovej informácie z optického disku pódia nároku 57, vyznačujúca sa tým, že zahŕňa detekčný prostriedok na detegovanie synchro108 nizačnej značkovej sekcie na optickom disku; prostriedok na generovanie prvého detekčného okna s vopred stanoveným časovým intervalom po uplynutí vopred stanoveného času, meraného od časového okamihu, pri ktorom sa detegovala synchronizačná značková sekcia detekčným prostriedkom na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie; detekčný prostriedok na detegovanie identifikačnej značky na optickom disku použitím prvého detekčného okna; synchronizačný prostriedok na vytvorenie bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu, ktorá sa vytvorila na optickom disku, odkazom na časový okamih, pri ktorom sa detegovala synchronizačná značková sekcia a/alebo na časový okamih, pri ktorom sa detegovala identifikačná značka; a čítací prostriedok na čítanie polohovej informácie v časovom okamihu, pri ktorom sa vytvorila bitová synchronizácia synchronizačným prostriedkom na vytvorenie bitovej synchronizácie pre polohovú informáciu.
  71. 73. Mechanika optického disku na zápis dát na optický disk podľa nároku 57, vyznačujúca sa tým, že zahŕňa detekčný prostriedok na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie na optickom disku; prostriedok na generovanie prvého detekčného okna s vopred stanoveným časovým intervalom po uplynutí vopred stanoveného času, meraného od časového okamihu, pri ktorom sa detegovala synchronizačná značková sekcia detekčným prostriedkom na detegovanie synchronizačnej značkovej sekcie; detekčný prostriedok na detegovanie identifikačnej značky na optickom disku použitím prvého detekčného okna; a zapisovači prostriedok na zvolenie zapisovacieho počiatočného alebo koncového bodu odkazom na časový okamih, pri ktorom sa detegovala identifikačná značka.
  72. 74. Optický disk, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa drážku stopy, pričom na optickom disku je zapísaná informácia pozdĺž drážky stopy, pričom drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a majú bočné strany posunuté periodicky pozdĺž drážky stopy, pričom bočné strany sú definované tak, že zodpovedajú príslušným sig109 nálovým vlnovým tvarom, ktoré vzájomne rozdielne stúpajú a klesajú, pričom bočné strany jednotkových sekcií sú posunuté v spoločnej perióde, pričom rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii je reprezentovaná tvarom, priradeným k jednotkovej sekcii, pričom riadiaca informácia je reprezentovaná kombináciou rozdelených informácií.
  73. 75. Optický disk podľa nároku 74, vyznačujúci sa tým, že bočné strany každej jednotkovej sekcie sú definované buď prvým posunutým tvarom alebo druhým posunutým tvarom, pričom prvý posunutý tvar je definovaný tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa relatívne strmo a klesá relatívne mierne, pričom druhý posunutý tvar je definovaný tak, že zodpovedá signálovému vlnovému tvaru, ktorý stúpa relatívne mierne a klesá relatívne strmo.
  74. 76. Optický disk podľa nároku 74 alebo 75, vyznačujúci sa tým, že riadiaca informácia je zapísaná do neužívateiskej oblasti.
  75. 77. Optický disk, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa drážku stopy, pričom na optickom disku je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy, pričom riadiaca informácia optického disku je reprezentovaná vlnou drážky stopy.
  76. 78. Optický disk podľa nároku 77, vyznačujúci sa tým, že riadiaca informácia je reprezentovaná kombináciou vzájomne odlišných vlnových tvarov, ktoré oscilujú pri rovnakej frekvencii.
  77. 79. Optický disk podľa nároku 78, vyznačujúci sa tým, že riadiaca informácia je reprezentovaná kombináciou vlnových tvarov, obsahujúcich hladkú sínusovú vlnovú časť; a obdĺžnikovú časť, v ktorej posunutá časť orientovaná k vnútornému
    110 okraju a/alebo posunutá časť orientovaná k vonkajšiemu okraju sú/je strmé/strmá.
  78. 80. Optický disk, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa drážku stopy na záznamovom povrchu optického disku, pričom na optickom disku je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy na základe radu po sebe idúcich blokov, pričom každý blok má vopred zvolenú dĺžku, pričom v drážke stopy je poskytnutá identifikačná značka, indikujúca začiatok každého bloku, pričom signál so špecifickým vzorom je prepísaný na identifikačnú značku.
  79. 81. Optický disk podlá nároku 80, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka je umiestnená v podstate v strede oblasti, do ktorej je zapísaný signál.
  80. 82. Optický disk pódia nároku 80, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka je umiestnená bližšie k predchádzajúcemu bloku vzhľadom na stred oblasti, do ktorej je zapísaný signál.
  81. 83. Optický disk podľa nároku 80, vyznačujúci sa tým, že identifikačná značka obsahuje plochú časť, dosiahnutú prerušením drážky stopy v krátkom intervale.
  82. 84. Spôsob zápisu signálu na optický disk, ktorý zahŕňa drážku stopy, vytvorenú na záznamovom povrchu optického disku, pričom na optickom disku je informácia zapísaná pozdĺž stopy drážky na základe radu po sebe idúcich blokov, pričom každý blok má vopred stanovenú dĺžku, pričom v drážke stopy je poskytnutá identifikačná značka, indikujúca začiatok každého bloku, vyznačujúci sa tým, že zápis sa zaháji predtým, ako sa dosiahne identifikačná značka, umiestnená na začiatku aspoň jedného bloku, do ktorého by mal byť zapísaný signál, pričom zápis sa ukončí potom, ako sa dosiahne identifikačná značka umiestnená pri
    111 konci aspoň jedného bloku, do ktorého mal byť zapísaný signál.
  83. 85. Spôsob zápisu signálu na optický disk, ktorý zahŕňa drážku stopy na záznamovom povrchu a na ktorom je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy na základe radu po sebe idúcich blokov, pričom každý blok má vopred stanovenú dĺžku, pričom v drážke stopy je poskytnutá identifikačná značka, indikujúca začiatok každého bloku a obsahujúca množinu čiastkových identifikačných značiek, vyznačujúci sa tým, že sa zápis zaháji potom, ako sa detegovala prvá z čiastkových značiek obsiahnutých v identifikačnej značke umiestnenej na začiatku aspoň jedného bloku, do ktorého by sa mal zapísať signál, pričom zápis sa ukončí potom, ako sa detegovala aspoň jedna z čiastkových značiek obsiahnutých v identifikačnej značke, umiestnenej na konci aspoň jedného bloku, do ktorého by sa mal zapísať signál.
  84. 86. Spôsob zápisu signálu podlá nároku 84 alebo 85, vyznačujúci sa tým, že signál so špecifickým vzorom je prepísaný na každú identifikačnú značku.
  85. 87. Spôsob zápisu signálu podlá nároku 86, vyznačujúci sa t ý m, že signál, ktorý má konkrétny vzor je signálom typu VFO.
  86. 88. Spôsob čítania rozdelenej informácie z optického disku, vyznačujúci sa tým, že optický disk zahŕňa drážku stopy a na optickom disku pozdĺž drážky stopy je zapísaná informácia, pričom drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany, ktoré sú periodicky posúvané pozdĺž drážky stopy, pričom bočné strany jednotkových sekcií sú posúvané v jednej jedinej základnej perióde, pričom rozdelená informácia pridelená ku každej jednotkovej sekcii je reprezentovaná tvarom prideleným k jednotkovej sekcii, pričom bočné strany každej jednotkovej
    112 sekcie sú posúvané do vzoru, ktorý má byť zvolený z prvého a druhého vlnového vzoru, ktoré majú rovnakú základnú frekvenciu, avšak vzájomne odlišné tvary, pričom rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii sa identifikuje porovnaním toho, koľkokrát sa prvý vlnový vzor detegoval z jednotkovej sekcie, s tým, koľkokrát sa druhý vlnový vzor detegoval z jednotkovej sekcie.
  87. 89. Spôsob podľa nároku 88, vyznačujúci sa tým, že keď rozdiel medzi tým, koľkokrát sa prvý vlnový vzor detegoval z každej jednotkovej sekcie, a tým, koľkokrát sa druhý vlnový vzor detegoval z jednotkovej sekcie, spadá do vopred stanoveného rozsahu, potom rozdelená informácia, pridelená k jednotkovej sekcii sa podrobí korekcii chyby.
  88. 90. Spôsob podľa nároku 88 alebo 89, vyznačujúci sa tým, že sa daný vlnový vzor identifikuje gradientom čelnej alebo tylovej hrany signálu zodpovedajúceho vlnovému vzoru.
  89. 91. Spôsob podľa nároku 89, vyznačujúci sa tým, že daný vlnový vzor sa identifikuje porovnaním absolútnej hodnoty gradientu čelnej hrany signálu s absolútnou hodnotou gradientu tylovej hrany okraja.
  90. 92. Zariadenie na čítanie rozdelenej informácie z optického disku, ktorý zahŕňa drážku stopy a na ktorom je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy, pričom drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany posunuté periodicky pozdĺž drážky stopy, pričom bočné strany jednotkových sekcií sú posúvané v jednej jedinej základnej perióde, pričom rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii je reprezentovaná tvarom, prideleným k jednotkovej sekcii, pričom bočné strany každej jednotkovej sekcie sú posúvané podľa vzoru, ktorý má byť zvolený z prvého
    113 a druhého vlnového vzoru, ktoré majú rovnakú základnú frekvenciu, ale vzájomne rôzne tvary, vyznačujúce sa tým, že zahŕňa optickú hlavu, ktorá ožaruje optický disk svetlom a generuje elektrický signál v odozve na časť svetla, ktorá sa odrazila od optického disku; procesný prostriedok na spracovanie čítacieho signálu, ktorý generuje vlnový signál, ktorý má amplitúdu meniacu sa s vlnovým vzorom z elektrického signálu; prostriedok na zhromažďovanie vzostupnej hodnoty, ktorý vzorkuje a uchováva absolútnu hodnotu gradientu vlnového signálu, keď signál stúpa; prostriedok na zhromažďovanie zostupnej hodnoty, ktorý vzorkuje a uchováva absolútnu hodnotu gradientu vlnového signálu, keď signál klesá; a detekčný prostriedok na detegovanie rozdelenej informácie, ktorý určuje rozdelenú informáciu na základe väčšinového podielu vzájomným porovnaním hodnôt uchovávaných v prostriedku na zhromažďovanie vzostupnej hodnoty a prostriedku na zhromažďovanie zostupnej hodnoty.
  91. 93. Zariadenie na čítanie rozdelenej informácie z optického disku, ktorý zahŕňa drážku stopy a na ktorom je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy, pričom drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany, ktoré sú periodicky posúvané pozdĺž drážky stopy, pričom bočné strany jednotkových sekcií sú posúvané v jednej jedinej základnej perióde, pričom rozdelená informácia, pridelená ku každej jednotkovej sekcii je reprezentovaná tvarom, prideleným k jednotkovej sekcii, pričom bočné strany každej jednotkovej sekcie sú posunuté podlá vzoru, ktorý má byť zvolený z prvého a druhého vlnového vzoru, ktoré majú rovnakú základnú frekvenciu, ale vzájomne odlišné tvary, vyznačujúce sa tým, že zahŕňa optickú hlavu, ktorá ožaruje optický disk svetlom a generuje elektrický signál v odozve na časť svetla odrazeného od optického disku; procesný prostriedok na spracovanie čítacieho signálu, ktorý generuje vlnový signál, ktorý má amplitúdu meniacu sa s vlnovým vzorom z elektrického signálu; časovací prostriedok na generovanie časovacieho signá114 lu, ktorý definuje časový okamih, pri ktorom vlnový signál stúpa, časový okamih, pri ktorom vlnový signál klesá a časový okamih, pri ktorom sa rozdelená informácia rozdelí na sekcie; počítací prostriedok na počítanie prvého tvaru, ktorý deteguje prvý vlnový vzor v odozve na časovací signál a počíta, koľkokrát sa prvý vlnový vzor detegoval; počítací prostriedok na počítanie druhého vlnového vzoru, ktorý deteguje druhý vlnový vzor v odozve na časovací signál a počíta, koľkokrát sa druhý vlnový vzor detegoval; a detekčný prostriedok na detegovanie rozdelenej informácie, ktorý určuje rozdelenú informáciu na základe väčšinového zastúpenia vzájomným porovnaním hodnôt čítača počítacieho prostriedku na počítanie prvého vlnového vzoru a pcčízacieho prostriedku na počítanie druhého vlnového vzoru.
  92. 94. Zariadenie na čítanie rozdelenej informácie z optického disku, ktorý zahŕňa drážku stopy a na ktorom je informácia zapísaná pozdĺž drážky stopy, pričom drážka stopy zahŕňa množinu jednotkových sekcií, ktoré sú usporiadané pozdĺž drážky stopy a ktoré majú bočné strany, ktoré sú periodicky posúvané pozdĺž drážky stopy, pričom bočné strany jednotkových sekcií sú posúvané v jednej jedinej základnej perióde, pričom rozdelená informácia pridelená ku každej jednotkovej sekcii je reprezentovaná tvarom, prideleným jednotkovej sekcii, pričom bočné strany každej jednotkovej sekcie sú posúvané podlá vzoru, ktorý má byť zvolený z prvého a druhého vlnového vzoru, ktoré majú rovnakú základnú frekvenciu, ale vzájomne rozdielne tvary, vyznačuj ú c e sa tým, že zahŕňa optickú hlavu, ktorá ožaruje optický disk svetlom a generuje elektrický signál v odozve na časť svetla, ktorá sa odrazila od optického disku; procesný prostriedok na spracovanie čítacieho signálu, ktorý generuje vlnový signál, ktorý má amplitúdu meniacu sa s vlnovým tvarom z elektrického signálu; časovací prostriedok na generovanie časovacieho signálu, ktorý definuje časový okamih, pri ktorom vlnový signál stúpa, časový okamih, pri ktorom vlnový signál klesá a časový okamih, pri ktorom sa rozdelená informácia rozdelí na sekcie;
    115 počítací prostriedok na počítanie prvého tvaru, ktorý deteguje prvý vlnový vzor v odozve na časovací signál a počíta, koľkokrát sa detegoval prvý vlnový vzor; počítací prostriedok na počítanie druhého tvaru, ktorý deteguje druhý vlnový vzor v odozve na časovací okamih a počíta, koľkokrát sa detegoval druhý vlnový vzor; prostriedok na detegovanie rozdelenej informácie, ktorý určuje rozdelenú informáciu na základe väčšinového zastúpenia vzájomným porovnaním hodnôt čítačov počítacieho prostriedku na počítanie prvého vzoru a počítacieho prostriedku na počítanie druhého vzoru; detektor zmazávania pre výstup zmazávacieho príznaku, keď rozdiel medzi hodnotami čítačov počítacieho prostriedku na počítanie prvého vzoru a počítacieho prostriedku na počítanie druhého vzoru spadá do vopred stanoveného rozsahu; a prostriedok na opravu chyby, ktorý opravuje chybu podľa výstupov detekčného prostriedku na detegovanie rozdelenej informácie a detekčného prostriedku na zmazávanie a generuje adresovú informáciu.
SK392-2003A 2000-09-01 2001-08-30 Optical disc medium, optical disc playback and recorder SK287990B6 (sk)

Applications Claiming Priority (9)

Application Number Priority Date Filing Date Title
JP2000264978 2000-09-01
JP2000275988 2000-09-12
JP2000397621 2000-12-27
JP2001077897 2001-03-19
JP2001185729 2001-06-20
JP2001196258 2001-06-28
JP2001212071 2001-07-12
JP2001219292 2001-07-19
PCT/JP2001/007502 WO2002021518A1 (fr) 2000-09-01 2001-08-30 Disque optique, lecture et enregistrement de disque optique

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK3922003A3 true SK3922003A3 (en) 2003-11-04
SK287990B6 SK287990B6 (sk) 2012-09-03

Family

ID=27573715

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK392-2003A SK287990B6 (sk) 2000-09-01 2001-08-30 Optical disc medium, optical disc playback and recorder

Country Status (14)

Country Link
US (10) US6577590B2 (sk)
EP (5) EP1324320B8 (sk)
JP (1) JPWO2002021518A1 (sk)
KR (2) KR100796049B1 (sk)
CN (2) CN1296906C (sk)
AU (2) AU2001282561B2 (sk)
BR (1) BR0113613A (sk)
CA (1) CA2424008A1 (sk)
DE (1) DE60136553D1 (sk)
HU (1) HU229297B1 (sk)
MX (1) MXPA03001650A (sk)
PL (1) PL361222A1 (sk)
SK (1) SK287990B6 (sk)
WO (1) WO2002021518A1 (sk)

Families Citing this family (62)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
DE60136553D1 (de) * 2000-09-01 2008-12-24 Matsushita Electric Ind Co Ltd Optisches plattenmedium, wiedergabe der optischen platte und aufzeichnungsvorrichtung
US20030185128A1 (en) * 2000-09-22 2003-10-02 Mamoru Shoji Optical disc and a reproduction method, reproduction apparatus, and recording apparatus for the same
ES2336426T3 (es) * 2000-10-03 2010-04-13 Panasonic Corporation Disco optico multicapa y metodo para producir discos opticos multicapa.
US6724708B2 (en) * 2001-06-20 2004-04-20 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Optical disk medium and method and apparatus for reading information
JP2003085778A (ja) * 2001-06-29 2003-03-20 Sony Corp 光学記録再生媒体、光学記録再生媒体製造用マザースタンパ及び光学記録再生装置
JP3899861B2 (ja) * 2001-07-13 2007-03-28 株式会社日立製作所 光ディスク、情報再生方法及び記録方法
JP3994708B2 (ja) * 2001-09-17 2007-10-24 ティアック株式会社 光ディスク装置
US7038987B2 (en) * 2001-10-03 2006-05-02 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Optical disk device
JP4121265B2 (ja) * 2001-10-16 2008-07-23 コーニンクレッカ フィリップス エレクトロニクス エヌ ヴィ ディスク状記録媒体、ディスクドライブ装置並びにディスク製造装置及び方法
JP4121264B2 (ja) 2001-10-16 2008-07-23 コーニンクレッカ フィリップス エレクトロニクス エヌ ヴィ ディスクドライブ装置及びウォブル情報検出方法
JP4068330B2 (ja) * 2001-10-16 2008-03-26 コーニンクレッカ フィリップス エレクトロニクス エヌ ヴィ 光ディスクおよびその製造方法
CN1229782C (zh) * 2001-11-21 2005-11-30 松下电器产业株式会社 再现方法和装置
JP3561257B2 (ja) * 2001-12-28 2004-09-02 株式会社東芝 情報記憶媒体、情報記録装置、情報再生装置、情報記録方法、及び情報再生方法
US7376056B2 (en) * 2002-01-21 2008-05-20 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Method and apparatus for reading address information from an optical disc medium
JP4101666B2 (ja) 2002-01-22 2008-06-18 松下電器産業株式会社 情報記録媒体、記録装置、再生装置、記録方法、再生方法
JP4336871B2 (ja) * 2002-02-07 2009-09-30 日本電気株式会社 光学情報の記録条件調整方法および記録再生装置
US7406022B2 (en) * 2002-03-15 2008-07-29 Samsung Electronics Co., Ltd. Optical recording medium
WO2003083835A2 (en) * 2002-03-23 2003-10-09 Kla-Tencor Technologies Corporation Media servowriting system
KR101127300B1 (ko) * 2002-04-03 2012-03-29 파나소닉 주식회사 광 기억 매체 검사 방법, 광 기억 매체 및 그 재생 및 기록 장치
CN1647390A (zh) * 2002-04-18 2005-07-27 皇家飞利浦电子股份有限公司 用于编码的信号、存储介质、方法和设备，用于解码的方法和设备
JP4115173B2 (ja) 2002-06-11 2008-07-09 ソニー株式会社 ディスク記録媒体、ディスク製造方法、ディスクドライブ装置
CN100550158C (zh) * 2002-07-02 2009-10-14 Lg电子株式会社 具有限制重放特征的记录介质及记录和再现的装置及方法
KR20040017383A (ko) * 2002-08-21 2004-02-27 삼성전자주식회사 어드레스 데이터 변조 방법 및 장치, 그 어드레스 데이터복조방법 및 장치, 그리고 그 기록매체
WO2004021337A1 (en) * 2002-09-02 2004-03-11 Samsung Electronics Co., Ltd. Optical information storage medium and method of and apparatus for recording and/or reproducing information on and/or from the optical information storage medium
JP2004134002A (ja) * 2002-10-10 2004-04-30 Sony Corp ディスクドライブ装置、プリピット検出方法
EP1863030B1 (en) * 2003-01-23 2013-10-02 LG Electronics, Inc. Computer-readable storage medium, and method and apparatus for reproducing data therefrom
JP4690306B2 (ja) * 2003-01-23 2011-06-01 エルジー エレクトロニクス インコーポレイティド 間歇的または交番的なウォーブルピットを有する記録媒体と、その記録媒体にデータを形成、記録そして再生する装置と方法
KR100952949B1 (ko) * 2003-01-24 2010-04-15 엘지전자 주식회사 고밀도 광디스크의 복사 방지 정보 관리방법
JP2006518529A (ja) * 2003-02-19 2006-08-10 エルジー エレクトロニクス インコーポレーテッド 記録媒体、記録媒体の製造装置及び記録媒体の再生装置並びに再生方法
CA2519916A1 (en) * 2003-03-24 2004-10-07 Koninklijke Philips Electronics N.V. Multilayer optical disc having pregroove modulation
KR100499586B1 (ko) * 2003-05-20 2005-07-07 엘지전자 주식회사 고밀도 광디스크의 복사 방지 정보 관리방법 및 그에 따른고밀도 광디스크와 복사 방지 정보 검출장치
EP1629490A2 (en) * 2003-05-21 2006-03-01 Koninklijke Philips Electronics N.V. Method of storing rll encoded information to an optical disc with control of the frequency of the information with respect to the cut-off frequency of the optical system
KR20040103688A (ko) * 2003-06-02 2004-12-09 엘지전자 주식회사 고밀도 광디스크의 워블 타입 데이터 디코딩 장치 및 방법
JP2005032290A (ja) * 2003-07-07 2005-02-03 Ricoh Co Ltd 情報記録媒体及び光ディスク装置
KR20050005998A (ko) 2003-07-08 2005-01-15 삼성전자주식회사 광 디스크를 위한 물리적 주소 정보 기록 방법 및 그 광디스크
EP1511019B1 (en) * 2003-08-25 2006-07-26 Thomson Licensing Wobble demodulation for high density optical recording media
EP1511018A1 (en) 2003-08-25 2005-03-02 Deutsche Thomson-Brandt Gmbh Wobble demodulation for high density optical recording media
TWI230927B (en) * 2003-10-08 2005-04-11 Mediatek Inc Sawtooth wobble bit value detector
US7646682B2 (en) 2003-11-17 2010-01-12 Keng-Lon Lei Focusing controller and method thereof for an optical disk drive
TWI263982B (en) * 2003-12-04 2006-10-11 Mediatek Inc Method for optical drive decoding ADIP data
TWI261226B (en) * 2004-01-20 2006-09-01 Via Tech Inc Apparatus and method of dynamic adjusting the detection window
JP2005285153A (ja) * 2004-03-26 2005-10-13 Toshiba Corp 情報記録媒体、情報再生装置、情報再生方法、および情報記録方法
MXPA06006984A (es) * 2004-05-11 2006-08-31 Matsushita Electric Ind Co Ltd Metodo de grabado de informacion fluctuante, medio de grabado de informacion y metodo de grabado y reproduccion y aparato para los mismos.
KR100584598B1 (ko) * 2004-05-17 2006-05-30 삼성전자주식회사 재기록 가능 기록 매체, 기록/재생 방법, 기록/재생 장치및 싱크 검출 장치
US20060044959A1 (en) * 2004-08-13 2006-03-02 Mediatek Inc. Apparatus for detecting physical marks from wobble signal and method thereof
TWI261240B (en) 2004-08-17 2006-09-01 Via Tech Inc Method for determining data storage quality of optical disc
JPWO2006062117A1 (ja) * 2004-12-09 2008-06-12 日本電気株式会社 記録型光ディスク媒体及びその光ディスク装置
US7349297B2 (en) * 2004-12-11 2008-03-25 Hanks Darwin M Method and apparatus for acquiring an index mark
JP2006344322A (ja) * 2005-06-10 2006-12-21 Hitachi Ltd 光ディスク記録方法、光ディスク記録装置、光ディスク再生方法、光ディスク再生装置、および、光ディスク
EP1929476A1 (en) * 2005-09-22 2008-06-11 Koninklijke Philips Electronics N.V. Optical storage system and method for improving reliability thereof
TWI299862B (en) * 2005-11-09 2008-08-11 Mediatek Inc Data buffering method used when performing read operation on optical storage medium
JP4638335B2 (ja) * 2005-11-30 2011-02-23 パナソニック株式会社 光ディスク装置
US7969832B2 (en) * 2006-02-02 2011-06-28 Oracle America, Inc. Optical tape drive systems
US20080062829A1 (en) * 2006-09-13 2008-03-13 Jin-Bin Yang Method and apparatus for determining start of user data in one data block of optical disc by detecting sync patterns disposed between two data blocks
US9219941B2 (en) 2006-10-25 2015-12-22 Telefonaktiebolaget L M Ericsson (Publ) Rich media stream management
CN101506879B (zh) * 2006-12-26 2013-03-20 松下电器产业株式会社 再生信号处理方法及再生/记录装置
WO2010113231A1 (ja) * 2009-04-02 2010-10-07 パナソニック株式会社 光ディスク再生装置
US8250415B2 (en) * 2009-05-21 2012-08-21 Panasonic Corporation Optical disk reproduction apparatus, optical disk reproduction method, reproduction processing device and reproduction processing method
JP2011023051A (ja) * 2009-07-13 2011-02-03 Sony Corp 情報記録装置、情報再生装置、記録媒体製造装置、情報記録媒体、および方法、並びにプログラム
TWI539446B (zh) * 2012-05-30 2016-06-21 Sony Corp Optical information recording medium and optical information recording medium reproduction device
JP2014149892A (ja) * 2013-02-01 2014-08-21 Sony Corp 情報記録媒体、情報再生方法および情報再生装置
RO132227A2 (ro) 2016-04-08 2017-10-30 Ixia, A California Corporation Metode, sistem şi suport informatic pentru testarea dispozitivelor de reţea, folosind protocoale orientate pe conexiuni

Family Cites Families (62)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US4866688A (en) * 1985-12-20 1989-09-12 Hitachi, Ltd. Composite tracking servo system for optical disc apparatus with track offset correction
EP0248536B1 (en) * 1986-05-31 1992-07-22 Sony Corporation Methods of and apparatus for seeking a target address on a record medium
JPH0646487B2 (ja) * 1989-03-31 1994-06-15 キヤノン株式会社 情報記録再生方法、情報記録再生装置及び情報記録担体
JP3050336B2 (ja) 1991-07-05 2000-06-12 パイオニア株式会社 追記型光ディスクへの記録方法及び光ディスク記録装置
DE69233335T2 (de) * 1991-12-02 2005-02-10 Koninklijke Philips Electronics N.V. Geschlossenes Informationssystem mit Kopierschutz
JPH05314661A (ja) * 1992-05-08 1993-11-26 Ricoh Co Ltd 光情報記録媒体
JP2677122B2 (ja) 1992-06-04 1997-11-17 ソニー株式会社 書き込み型の光ディスク
JP3273444B2 (ja) * 1992-09-21 2002-04-08 株式会社ニコン 書込み可能な光ディスク
US5815485A (en) * 1993-02-02 1998-09-29 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Recording medium, a method for producing the same, a control method using the recording medium, and a recording/reproducing apparatus using the recording medium
JPH06309672A (ja) 1993-04-26 1994-11-04 Sony Corp 光ディスク記録媒体及び光ディスク装置
JP3511650B2 (ja) 1993-09-30 2004-03-29 ソニー株式会社 トラックアドレス再生装置
JP3511664B2 (ja) * 1994-02-28 2004-03-29 ソニー株式会社 トラックアドレスの再生方法及びその装置
JP2948090B2 (ja) * 1994-03-04 1999-09-13 日本コロムビア株式会社 光担体記録装置
JPH08147699A (ja) * 1994-11-22 1996-06-07 Sony Corp 情報記録再生装置
US5872767A (en) * 1995-02-17 1999-02-16 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Optical disk and an optical disk recording/reproduction device having address blocks located on boundary lines between adjoining tracks
US5896365A (en) * 1995-04-28 1999-04-20 Canon Kabushiki Kaisha Optical information recording medium capable of recording in lands and grooves without a track-jumping operation; optical information recording/reproducing apparatus using, and master disk exposure apparatus for producing the same
JPH08315426A (ja) * 1995-05-15 1996-11-29 Ricoh Co Ltd 光ディスク及びディスク駆動装置
JPH08329507A (ja) * 1995-05-30 1996-12-13 Sharp Corp トラッキング補正方法及びその装置並びに光ディスク
US5835478A (en) * 1995-06-15 1998-11-10 Sony Corporation Optical disc having address information for recording and reproducing data at correct positions
DE69732728T2 (de) * 1996-01-26 2006-04-06 Sharp K.K. Optisches Aufzeichnungsmedium und Optische Aufzeichnungs- Wiedergabevorrichtung und Verfahren zur Herstellung eines optischen Aufzeichnungsmediums
JP3703569B2 (ja) 1996-04-02 2005-10-05 ソニー株式会社 光記録媒体及びその記録再生方法、記録再生装置
JP3092510B2 (ja) * 1996-04-15 2000-09-25 三菱電機株式会社 光ディスク媒体及び光ディスク装置
US5809006A (en) * 1996-05-31 1998-09-15 Cagent Technologies, Inc. Optical disk with copy protection, and apparatus and method for recording and reproducing same
JPH103667A (ja) * 1996-06-13 1998-01-06 Sony Corp 記録再生装置および方法、並びにディスク
DE69729606T2 (de) * 1996-07-09 2005-07-07 Sharp K.K. Optische Platte mit verteilten Wobbelsektionen, Herstellungsverfahren und Verfahren zur Aufzeichnung und Wiedergabe
JPH1069646A (ja) * 1996-08-29 1998-03-10 Ricoh Co Ltd 光ディスク媒体、光ディスク装置
CN1145936C (zh) * 1996-10-22 2004-04-14 株式会社日立制作所 表示磁道摆动信息的信息记录媒体及信息记录重放装置
DE69703504T2 (de) * 1996-10-25 2001-03-15 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Optische Platte mit ozillierenden Stegen und Rillen
US6385257B1 (en) * 1997-01-21 2002-05-07 Sony Corporation Frequency demodulating circuit, optical disk apparatus thereof and preformating device
JPH10283689A (ja) * 1997-02-07 1998-10-23 Sanyo Electric Co Ltd 情報記録再生装置
JP3577870B2 (ja) * 1997-02-07 2004-10-20 ソニー株式会社 記録媒体原盤の製造方法及び記録媒体
TW451191B (en) * 1997-03-19 2001-08-21 Hitachi Ltd Wobble signal detecting circuit, wobble abnormality detecting circuit, information processing apparatus using these circuit and method, and recording medium used in the apparatus or method
JP3104222B2 (ja) * 1997-05-19 2000-10-30 ソニー株式会社 光ディスク装置
EP0986051B1 (en) * 1997-05-28 2009-05-27 SANYO ELECTRIC Co., Ltd. Recording medium and reproducing apparatus therefor
KR100349029B1 (ko) * 1997-08-16 2002-12-16 엘지전자 주식회사 기록매체
JP3849246B2 (ja) * 1997-09-22 2006-11-22 ソニー株式会社 光ディスク及び光ディスク装置
JPH11120564A (ja) * 1997-10-08 1999-04-30 Toshiba Corp 光ディスク装置及び光ディスク再生方法
JP3843560B2 (ja) * 1997-11-17 2006-11-08 ソニー株式会社 アシンメトリ補正装置及びアシンメトリ補正方法
EP0939398B1 (en) * 1998-02-26 2008-01-02 Victor Company of Japan, Ltd. Optical disc record carrier with wobbled grooves that permit recording on the grooves and lands, apparatus for manufacturing such a record carrier, and recording and/or reproducing apparatus for such a record carrier
JPH11273090A (ja) * 1998-03-24 1999-10-08 Victor Co Of Japan Ltd 光ディスク、光ディスク記録再生装置、光ディスク記録再生方法、光ディスク原盤製造装置
JPH11283280A (ja) * 1998-03-30 1999-10-15 Victor Co Of Japan Ltd 光ディスク、光ディスク記録再生装置、光ディスク記録再生方法、光ディスク原盤製造装置
JPH11306685A (ja) 1998-04-21 1999-11-05 Sony Corp 信号処理回路
IL129281A (en) 1998-06-05 2003-01-12 Premark Rwp Holdings Inc Method of making a textured decorative laminate
US6504800B1 (en) * 1998-06-30 2003-01-07 Kabushiki Kaisha Toshiba Optical disk and optical apparatus
CA2305515A1 (en) * 1998-08-04 2000-02-17 Koninklijke Philips Electronics N.V. Optical disc and apparatus for scanning the optical disc
EP1403858B1 (en) * 1998-08-20 2004-12-29 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Laser power controller and optical disk device
JP2000123421A (ja) * 1998-10-12 2000-04-28 Pioneer Electronic Corp 記録媒体、記録媒体製造装置及び情報記録再生装置
JP2000187259A (ja) 1998-12-24 2000-07-04 Canon Inc 防振制御装置
CN1235204C (zh) * 1999-01-25 2006-01-04 皇家菲利浦电子有限公司 用于扫描记录载体的装置和方法
JP2000319009A (ja) 1999-03-08 2000-11-21 Idemitsu Petrochem Co Ltd 非水酸化リチウム固体状物の分離法
EP1098301A2 (en) * 1999-11-03 2001-05-09 Samsung Electronics Co., Ltd. Physical identification data addressing method using wobble signal, wobble address encoding circuit, method and circuit for detecting wobble address, and recording medium
CN1193350C (zh) * 1999-11-03 2005-03-16 三星电子株式会社 标识数据寻址方法、摆动地址编码电路及检测方法和电路
PL349219A1 (en) 1999-12-15 2002-07-01 Koninkl Philips Electronics Nv Optical recording medium and scanning device therefor
CN100583248C (zh) 2000-01-14 2010-01-20 松下电器产业株式会社 光盘、光盘的地址读取装置以及方法
JP3854440B2 (ja) 2000-02-07 2006-12-06 三菱重工業株式会社 溶接材料およびガスメタルアーク溶接方法並びに溶接構造物
JP3564357B2 (ja) * 2000-03-24 2004-09-08 三星電子株式会社 光ディスク
EP2261924A3 (en) * 2000-08-31 2012-10-17 Panasonic Corporation Optical disc and physical address format
DE60136553D1 (de) * 2000-09-01 2008-12-24 Matsushita Electric Ind Co Ltd Optisches plattenmedium, wiedergabe der optischen platte und aufzeichnungsvorrichtung
AU2001295965A1 (en) * 2000-10-19 2002-04-29 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Optical disk medium and signal reproduction method
US6808810B2 (en) * 2000-12-20 2004-10-26 Sumitomo Chemical Company, Limited Resin composition, laminate and production of laminate
US6724708B2 (en) * 2001-06-20 2004-04-20 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Optical disk medium and method and apparatus for reading information
US7215612B2 (en) * 2003-07-30 2007-05-08 Hitachi, Ltd. Disk recording apparatus and disk recording method

Also Published As

Publication number Publication date
KR100798201B1 (ko) 2008-01-24
US20020141317A1 (en) 2002-10-03
US20030043718A1 (en) 2003-03-06
BR0113613A (pt) 2003-07-01
EP2031586A2 (en) 2009-03-04
US7826314B2 (en) 2010-11-02
EP2031586A3 (en) 2011-06-29
KR20070087149A (ko) 2007-08-27
EP1324320A4 (en) 2004-10-27
US20090086589A1 (en) 2009-04-02
EP2315209A3 (en) 2011-05-25
EP2315207A2 (en) 2011-04-27
CN1534625A (zh) 2004-10-06
US6674700B2 (en) 2004-01-06
US7075883B2 (en) 2006-07-11
EP1324320B8 (en) 2009-02-18
HU229297B1 (hu) 2013-10-28
US20030007432A1 (en) 2003-01-09
US20040047251A1 (en) 2004-03-11
US7145843B2 (en) 2006-12-05
US6757239B2 (en) 2004-06-29
US20020163866A1 (en) 2002-11-07
MXPA03001650A (es) 2003-06-24
US20090086614A1 (en) 2009-04-02
KR100796049B1 (ko) 2008-01-21
KR20030046422A (ko) 2003-06-12
US6577590B2 (en) 2003-06-10
EP2315208B1 (en) 2013-07-17
US20070081432A1 (en) 2007-04-12
JPWO2002021518A1 (ja) 2004-01-15
EP1324320B1 (en) 2008-11-12
AU2001282561B2 (en) 2006-07-20
US7027374B2 (en) 2006-04-11
CN1296906C (zh) 2007-01-24
EP2315209A2 (en) 2011-04-27
US6608810B2 (en) 2003-08-19
US8050172B2 (en) 2011-11-01
EP2315208A2 (en) 2011-04-27
EP1324320A1 (en) 2003-07-02
EP2315208A3 (en) 2011-05-25
AU8256101A (en) 2002-03-22
CN1534625B (zh) 2010-04-21
DE60136553D1 (de) 2008-12-24
PL361222A1 (en) 2004-09-20
CN1451160A (zh) 2003-10-22
EP2315207A3 (en) 2011-05-25
CA2424008A1 (en) 2003-02-26
US20030223347A1 (en) 2003-12-04
US20020145947A1 (en) 2002-10-10
HUP0600588A2 (en) 2006-12-28
SK287990B6 (sk) 2012-09-03
WO2002021518A1 (fr) 2002-03-14
US7529167B2 (en) 2009-05-05

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK3922003A3 (en) Optical disc medium, optical disc playback and recorder
CZ298447B6 (cs) Záznamový nosic, zarízení pro záznam na nosic a/nebo prehrávání z nosice a zpusob výroby nosice
EP1473730B1 (en) Optical disk medium and method and apparatus for reading information
RU2284588C2 (ru) Носитель информации в виде оптического диска и устройство воспроизведения на оптическом диске
JP3370319B1 (ja) 光ディスク媒体ならびに光ディスク再生装置および記録装置
PL219134B1 (pl) Nośnik zapisu przystosowany do skanowania
JP3370321B1 (ja) 光ディスク媒体ならびに光ディスク再生装置および記録装置
JP3370320B1 (ja) 光ディスク媒体ならびに光ディスク再生装置および記録装置
JP3370322B1 (ja) 光ディスク媒体ならびに光ディスク再生装置および記録装置

Legal Events

Date Code Title Description
MM4A Patent lapsed due to non-payment of maintenance fees

Effective date: 20200830