SK282145B6

SK282145B6 - Imidazo[4,5-c]chinolínamíny a farmaceutický prostriedok s ich obsahom

Info

Publication number: SK282145B6
Application number: SK872-97A
Authority: SK
Inventors: Kyle J. Lindstrom
Original assignee: Minnesota Mining And Manufacturing Company
Priority date: 1995-01-12
Filing date: 1995-12-06
Publication date: 2001-11-06
Also published as: NO972801D0; GR3033869T3; FI972967A0; NO308538B1; NO972801L; KR19980701297A; DK0802913T3; HU221430B; CA2209487A1; FI113866B; KR100404166B1; MX9705283A; CN1066447C; CA2209487C; CZ285682B6; FI972967A; SK87297A3; ATE192153T1; AU4374396A; DE69516540D1

Abstract

Sú opísané imidazo[4,5-c]chinolínamíny vzorca (II), v ktorom Z je vybraný zo skupiny zahrnujúcej -(CH2)n-, kde n je 1 až 4, -(CH2)aC(R1R2)(CH2)b-, kde a a b sú celé čísla a a + b je 0 až 3, R1 je vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka a R2 je vybraný zo skupiny obsahujúcej alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, hydroxy skupinu, OR3, kde R3 je alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka a NR4R14, kde R4 a R14 sú nezávisle vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka; a -(CH2)a-(Y)-(CH2)b-, kde a a b sú celé čísla a a+ b j e 0 až 3 a Y je O, S alebo -NR5-, kde R5 je vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka; a kde q je 0 alebo 1 a R je vybraný zo skupiny obsahujúcej alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxy skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a halogén a ich farmaceuticky prijateľné soli. Ďalej je opísaný farmaceutický prostriedok s ich obsahom na indukciu biosyntézy interferónu u živočícha.ŕ

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka zlúčenín typu imidazo[4,5-c]chinolínamínov. Ďalší aspekt tohto vynálezu sa týka imunomodulačných zlúčenín. Ďalší aspekt tohto vynálezu sa týka farmaceutických prostriedkov obsahujúcich takéto zlúčeniny a farmakologických metód použitia takýchto zlúčenín.

Doterajší stav techniky

Je známe, že určité lH-imidazo[4,5-c]chinoIín-4-amíny majú antivírusové a/alebo imunomodulačné účinky. Takéto zlúčeniny sú opísané napr. v patentoch USA č. 4,689,338, 4,929,624, 5,037,986, 5,266,575, 5,268,376, 5,346,905, v európskych patentových prihláškach č. 0,385,630 A2 a W092/15582 (všetky od Gerstera a kol.). Spoločne podaná prihláška v pokračovaní č. 08/092,002 (Lindstrom a kol.) opisuje imunomodulačné imidazopyridínamíny vzorca

v ktorom R¹ je zo skupiny, ktorá zahrnuje vodík; CHR^xR^y, kde R^x je vodík a R^y je zo skupiny zahrnujúcej priamy alebo rozvetvený alkylový reťazec, alebo cyklický alkyl obsahujúci jeden až asi desať atómov uhlíka, priamy alebo rozvetvený alkenylový reťazec obsahujúci dva až asi desať atómov uhlíka, priamy alebo rozvetvený hydroxyalkylový reťazec zložený z jedného až asi šesť atómov uhlíka, alkoxyalkylovú skupinu, v ktorej alkoxylová zložka obsahuje jeden až asi štyri atómy uhlíka a alkylová časť obsahuje jeden až asi šesť atómov uhlíka, a fenyletyl; a -CH=CHR^ZR^Z, kde každá R^z je nezávisle priamou alebo rozvetvenou alkylovou skupinou alebo cyklickým alkylom s jedným až asi šiestimi atómami uhlíka.

Patent USA č. 5,352,784 (Nickolaides a kol.) opisuje imunomodulačné 6,7-kondenzované cykloalkylimidazopyridínamíny.

Podstata vynálezu

Zlúčeniny typu lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínov so všeobecným štruktúrnym vzorcom (I), majú uvedený systém číslovania:

¹ 'i kde R, Z a q sú podrobne definované, a ich farmaceutický prijateľné soli.

Predložený vynález tiež poskytuje farmaceutické prostriedky na vyvolanie biosyntézy interferónu u živočícha, obsahujúce: (i) účinné množstvo imidazo[4,5-c]chinolínamínu vzorca (II), kde R, Z a q sú podrobne definované, prípadne jeho farmaceutický prijateľnej soli a (ii) vhodný farmaceutický nosič. Tento vynález ďalej opisuje metódu vyvolania biosyntézy interferónu u živočícha, ktorá zahrnuje krok podania zlúčeniny vzorca (II) uvedenému živočíchovi v množstve účinnom na vyvolanie uvedenej biosyntézy interferónu.

Predložený vynález poskytuje imidazo[4,5-c]chinolínamíny vzorca (II), v ktorých Z je vybraný zo skupiny zahrnujúcej -(CH₂)_n-, kde n je 1 až 4, -(CH₂)_a-C(R¹R²)(CH2)b-, kde a a b sú celé čísla a a + b je 0 až 3, R¹ je vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka a R² je vybrané zo skupiny obsahujúcej alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, hydroxy skupinu, OR³, kde R³ je alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, a NR⁴R⁴, kde R⁴ a R⁴ sú nezávisle vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, -(CH2)a (Y)-(CH₂)_b-, kde a a b sú celé čísla a a + b je 0 až 3, a Y je O, S alebo -NR⁵-, kde R⁵ je vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, a v ktorom q je 0 alebo 1 a R je vybraný zo skupiny obsahujúcej alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxy skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a halogén, a ich farmaceutický prijateľné soli.

Keď Z je -(CH₂)„-, ako je definované, je to výhodne alkylénová skupina s 1, 2 alebo 3 atómami uhlíka. Keď Z je (CH₂)_a-C(R¹R²)(CH2)b-, ako je definované, R¹ je výhodne vodík a R² je výhodne alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, najvýhodnejšie metyl. Keď Z je (CH2)_a (Y)-(CH₂)i,-, ako je definované, Y je výhodne O, a keď Y je O, potom a + b je výhodne 1.

Výhodné imidazo[4,5-c]chinolínamíny podľa vynálezu zahrnujú:

8,9,10,11 -tetrahydropyrido[ ľ,2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-6-amín, t. j.

10-metyl-8,9,10,1 l-tetrahydropyrido[ 1 ',2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-6-amín, t. j.

Predložený vynález poskytuje zlúčeniny a ich farmaceutický prijateľné soli, ktoré sa formálne odvodia premostením polôh 1 a 2 v lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínoch. Obzvlášť tento vynález poskytuje imidazo[4,5-c]chinolínamíny vzorca (II)

8H-9,10,11,12-tetrahydrohexametylénimino[ľ,2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-6-amín, t. j.

9,10-dihydro-8H-pyrolo[ľ,2':l,2]imidazo[4,5-c]chinolín-4-amin, t. j.

a 10,1 l-dihydro-8H-[l,4]-oxazino[4',3':l,2]imidazo[4,5-c]chinolín-6-amín, t. j.

Reakčná schéma I znázorňuje prípravu zlúčenín podľa tohto vynálezu. Nesubstituovaná zlúčenina vzorca (XI), je známa, komerčne dostupná zlúčenina a ďalšie zlúčeniny vzorca (XI) sa dajú pripraviť metódami, ktoré sú známe kvalifikovaným osobám a sú opísané napr. v Chem. Ber. 1927, 60, 1108 (Kohler) a J. Heterocyclic Chem. 1988, 25, 857 (Kappe).

V kroku (i) sa najprv pripraví 3-nitrochinolín-2,4-disulfonát reakciou 2,4-dihydroxy-3-nitrochinolínu so sulfonylhalogenidom alebo výhodne so sulfónanhydridom. K vhodným sulfonylhalogenidom patria alkylsulfonylhalogenidy, ako je metánsulfonylchlorid a trifluórmetánsulfonylchlorid a arylsulfonylhalogenidy, ako sú: benzénsulfonylchlorid, p-brómbenzénsulfonylchlorid a p-toluénsulfonylchlorid. K vhodným sulfónanhydridom patria tie, ktoré odpovedajú spomínaným sulfonylchloridom. Zvlášť výhodným sulfónanhydridom je trifluórmetánsulfónanhydrid.

Reakciu je výhodné uskutočniť najprv zmiešaním zlúčeniny, ktorá má vzorec (XI), so zásadou, výhodne s prebytkom zásaditého terciámeho amínu (napr. zásaditý trialkylamín, ako je trietylamín) a výhodne vo vhodnom rozpúšťadle, ako je dichlórmetán, a potom sa pridá sulfonylhalogenid alebo sulfónanhydrid. Pridanie sa výhodne uskutoční riadeným spôsobom (napr. po kvapkách) a pri zníženej teplote (napr. asi pri 0 °C).

Reakčná schéma I

-L.

Disulfonát sa potom nechá zreagovať s terc-butylamínom, výhodne v prítomnosti prebytku zásaditého terciámeho amínu v rozpúšťadle ako je dichlórmetán, pričom sa získa zlúčenina vzorca (XII). Reakciu je možné uskutočniť pridaním zásaditého terciámeho amínu k reakčnej zmesi vzniknutej v prvej časti kroku (i), ochladením na zníženú teplotu (napr. 0 °C) a pridaním terc-butylamínu riadeným spôsobom (napr. po kvapkách). Reakciu je možné tiež uskutočniť pridaním terc-butylamínu k roztoku disulfonátu a zásaditého terciámeho amínu v rozpúšťadle, ako je dichlórmetán. Reakciu je možné nechať prebiehať pri pomerne nízkej teplote, napr. okolo 0 °C, aby sa znížilo množstvo nežiaducich vedľajších 2-amino a 2,4-diamino produktov. Niekedy je potrebné alebo žiaduce zahriať reakčnú zmes po zmiešaní, aby reakcia dokonale prebehla.

V kroku (ii) sa zlúčenina vzorca (XII) nechá zreagovať s dibenzylamínom. Reakcia sa môže uskutočniť zmiešaním východiskového materiálu a dibenzylamínu v inertnom rozpúšťadle, ako je benzén, toluén alebo xylén, a zahriatím na takú teplotu a po taký čas, ktorý je dostatočný na vytesnenie sulfónovej skupiny dibenzylamínom, pričom teplotu a čas kvalifikovaná osoba ľahko určí. Terc-butylová skupina sa potom odstráni zahrievaním v polárnom rozpúšťadle, ako je metanol, v prítomnosti kyseliny, ako je kyselina chlorovodíková.

Nitroskupina sa potom zredukuje na aminoskupinu. Spôsoby takejto redukcie sú dobre známe kvalifikovaným osobám. Výhodný spôsob zahrnuje tvorbu Ni₂B in situ z hydridoboritanu sodného a NiCl₂ v metanole, za vzniku roztoku redukčného činidla. Aby došlo k redukcii nitroskupiny, pridá sa nitrozlúčcnina k roztoku redukčného činidla. Reakčným produktom je zlúčenina vzorca (XIII).

V kroku (iii) zlúčenina vzorca (XIII) reaguje s kyselinou octovou alebo jej ekvivalentom za vzniku cyklizovanej zlúčeniny vzorca (XIV). Vhodnými ekvivalentami kyseliny octovej sú odpovedajúce acetylhalogenidy a ortoestery. Keď sa použije kyselina octová alebo ortoesterový ekvivalent, reakcia sa môže uskutočniť bez prítomnosti rozpúš ťadla alebo v inertnom rozpúšťadle, ako je xylén alebo toluén, pri dostatočnom zahriatí (napr. okolo 80 - 150 °C v závislosti od rozpúšťadla, ak sa nejaké použije) kvôli odstráneniu alkoholu alebo vody, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty reakcie. Keď sa použije acetylhalogenid, reakcia výhodne prebehne v kyseline octovej pri zahriatí.

V kroku (iv) sa cyklizovaná zlúčenina vzorca (XIV) najprv substituuje v polohe 1 alkoxymetylovou skupinou (-CH₂OR', kde R' je alkyl, ako napríklad etyl), aby sa ochránil dusík v polohe 1. Substitúciu je možné uskutočniť pôsobením hydridu sodného a halogénmetylalkyléteru, ako je chlórmetyletyléter, na zlúčeninu vzorca (XIV). Získaná zlúčenina s chránenou polohou 1 sa potom substituuje na 2metylovej skupine skupinou -ZCI, čím sa získa zlúčenina (XV). Môže sa to vykonať metaláciou 2-metyl skupiny zlúčeniny s chránenou polohou I, napr. pôsobením n-butyllítia v tetrahydrofúráne, a potom prídavkom alkylačného činidla vzorca X'-ZCl, kde X' je ľahšie odštiepiteľná skupina ako chlór (napr. X' môže byť bróm). Inou vhodnou metódou substitúcie 2-metylovej skupiny je metalácia, reakcia s epoxidom, ako je etylénoxid, a konverzia výslednej 2-(hydroxyalkyl)zlúčeniny na odpovedajúci halogenid reakciou s chloračným činidlom, ako je tionylchlorid, v inertnom rozpúšťadle.

V kroku (v) sa zruší ochrana polohy 1 v zlúčenine vzorca (XV), napr. zahriatím v prítomnosti HCI v rozpúšťadle, ako je metanol. Výsledná 1-H zlúčenina sa potom cyklizuje formálnym nahradením chlórskupiny dusíkom, v polohe 1. Reakcia s jodidom sodným v polárnom rozpúšťadle, ako je acetón, v prítomnosti neutralizujúcej zásady (napr. uhličitanu draselného) je vhodným spôsobom na usmernenie cyklizácie. Výsledkom je zlúčenina vzorca (XVI).

V kroku (vi) sa zlúčenina vzorca (XVI) hydrogenolyzuje za vzniku odpovedajúcej 4aminozlúčeniny vzorca (II). Vhodné sú bežné, dobre známe podmienky katalytickej hydrogenácie. Výhodné podmienky predstavujú zohrievanie v kyseline mravčej v prítomnosti Pd(OH)₂/C.

Reakčná schéma II znázorňuje cestu k určitým zlúčeninám tohto vynálezu, ktoré nie sú dostupné prípravou podľa reakčnej schémy I.

Reakčná schéma II

V kroku (i) sa zlúčenina vzorca (XIII) cyklizuje použitím kyseliny mravčej alebo jej ekvivalentu, ako je ortomravčan (napr. trietylortomravčan) za vzniku zlúčeniny vzorca (XXI) (pozri napr. krok (iii) reakčnej schémy I). V kroku (ii) sa zlúčenine vzorca (XXI) ochráni poloha 1 tak, ako sa to opisuje v súvislosti s krokom (iv) reakčnej schémy I. Produkt s chránenou polohou sa potom formyluje v polohe najprv metaláciou v polárnom rozpúšťadle, ako je tetrahydrofurán, napr. reakciou s n-butyllítiom, a potom sa naň pôsobí formaldehydom. Krok (iii) pozostáva z homologácie 2-substituenta zlúčeniny vzorca (XXII), napr. reakciou s 1-bróm-2(trifenylmetoxy)etánom. Produkt vzorca (XXIII) sa môže previesť na zlúčeninu vzorca (II) kyslo katalýzovanou hydrolýzou chránených skupín za vzniku zlúčeniny vzorca (XXIV), konverziou hydroxylovej skupiny na 2-substituente na vhodnú odštiepiteľnú skupinu, cyklizáciou (napr. tak, ako sa opisuje v súvislosti s krokom (v) reakčnej schémy I) a redukčným odštiepením, ako sa opisuje v súvislosti s krokom (vi) reakčnej schémy I.

Zlúčeniny vzorca (II), ktorých príprava nie je možná cestami znázornenými v reakčných schémach I alebo II alebo iným, tu opísaným spôsobom, sa môžu pripraviť použitím variantov znázornených schém, pričom sa využijú známe alternatívy syntézy, zmena poradia krokov a podobne.

Výsledná zlúčenina vzorca (II) sa môže izolovať bežnými prostriedkami opísanými v patente USA č. 4,689,338 (Gerster), ako je napríklad odstránenie rozpúšťadla a rekryštalizácia z vhodného rozpúšťadla (napr. z N,N-dimetylformamidu) alebo zo zmesi rozpúšťadiel, alebo rozpustením vo vhodnom rozpúšťadle (ako je metanol) a spätným vyzrážaním, prídavkom druhého rozpúšťadla, v ktorom je zlúčenina nerozpustná.

Zlúčenina vzorca (II) sa môže samotná použiť ako antivírusový prostriedok alebo sa môže použiť vo forme farmaceutický prijateľnej soli, ako je hydrochlorid, dihydrogénsíran, trihydrogénfosfát, hydrogénnitrát, metánsulfonát alebo ako soľ inej farmaceutický prijateľnej kyseliny. Farmaceutický prijateľná soľ zlúčeniny II sa môže vo všeobecnosti ľahko pripraviť reakciou zlúčeniny s ekvimolárnym množstvom pomerne silnej kyseliny, výhodne anorganickej kyseliny, ako je kyselina chlorovodíková, sírová alebo fosforečná, alebo organickej kyseliny, ako je kyselina metánsulfónová, v polárnom rozpúšťadle. Izolácia soli sa uľahčí prídavkom rozpúšťadla, ako je dietyléter, v ktorom je soľ nerozpustná.

Zo zlúčeniny, podľa tohto vynálezu, sa môžu pripraviť preparáty na rozličné spôsoby podávania (napr. perorálne podávanie vo forme tabliet, kapsúl, orálnych suspenzií a podobne, vonkajšie použitie, transdermálne alebo parenterálne) kombináciou terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca (II), s vhodným farmaceutický prijateľným nosičom, včítane niektorých adjuvantov a excipientov vhodných na zvolenú formu dávkovania. K vhodným preparátom patria parenterálne roztoky, krémy na vonkajšie použitie, gély a masti a orálne tablety a kapsuly. Spôsoby výroby farmaceutických prípravkov sú dobre známe kvalifikovaným osobám a sú opísané napr. v Remington's Pharmaceutical Sciences 18. vyd., 1990 Mack Publishing Company, red. A. R. Gennaro. Z tohto dôvodu môžu kvalifikované osoby jednotlivé prípravky vhodné na zvolený spôsob podávania ľahko určiť a pripraviť. Tuhá forma dávkovania napríklad obsahuje zlúčeninu vzorca (II) a jedno alebo viac riedidiel (napr. fosforečnan divápenatý, síran vápenatý, laktózu, mannitol, celulózu, kaolín, chlorid sodný, škrob, sacharózu, inozitol, sorbitol), viažucich látok (napr. škrob, želatínu, sacharózu, glukózu, dextrózu, melasu, laktózu, prírodné a syntetické živice), mazivá (napr. mastenec, stearát horečnatý, stearát vápenatý, kyselinu stearovú, hydrogénované rastlinné oleje, polyetylénglykoly), dezintegranty (napr. kukuričný škrob, zemiakový škrob, hlinky, celulózu, algináty), farbivá a ochucovadlá. Parenterálny roztok obsahuje zlúčeninu vzorca (U) a farmaceutický prijateľný vodný nosič s vhodnými excipientmi, ako sú kyseliny (kyselina

SK 282145 Β6 chlorovodíková, kyselina mliečna, kyselina octová, kyselina asparágová alebo ich zmesi) alebo zásady (hydroxid sodný) vhodné na dosiahnutie pH 2 až asi 6, a regulátor osmotického tlaku (napr. sorbitol alebo glycerín), aby bol preparát izotonický so sérom. Povrchové a transdermálne preparáty obsahujú zlúčeninu vzorca (II) v kréme, masti alebo v lepivých zmesiach citlivých na tlak. Krém môže obsahovať zmäkčovadlá (napr. cetylalkohol, stearylalkohol, petrolátum, ľahký minerálny olej, acctylovaný lanolín), emulgátory (napr. neiónové povrchovo aktívne látky, ako je polysorbát 60, monostearát sorbitový), zahusťovače (napr. montmorilonitové hlinky alebo alkoholy s dlhým reťazcom, ako sú cetearylalkohol, cetylalkohol a stearylalkohol) a ochranné látky (napr. metylparabén, propylparabén, benzylalkohol) v množstvách, ktoré kvalifikovaná osoba ľahko určí. Masť obsahuje masťový základ (napr. polyetylénglykol, petrolátum) a zmäkčovadlá a zahusťovače.

Množstvo zlúčeniny vzorca (II), ktoré predstavuje terapeuticky účinné množstvo, sa bude meniť podľa konkrétnej použitej zlúčeniny, požadovaného terapeutického účinku, liečeného stavu, režimu dávkovania a spôsobu podávania. Vo všeobecnosti bude zlúčenina vzorca (II) prítomná v parenterálnom preparáte v množstve okolo 0,1 až asi 10 hmotnostných percent vztiahnutých na celkovú hmotnosť preparátu. Podobne orálna tableta alebo kapsula bude vo všeobecnosti obsahovať asi 0,5 až asi 50 hmotnostných percent; transdermálne preparáty a preparáty na vonkajšie použitie budú obsahovať asi 0,1 až asi 10 hmotnostných percent. Výber jednotlivých preparátov je pre kvalifikované osobyjednoduchý.

Testoval sa rad zlúčenín vzorca (II) a zistilo sa, že vyvolávajú biosyntézu interferúnu v ľudských bunkách a v myšiach. Tieto výsledky naznačujú, že aspoň určité zlúčeniny tohto vynálezu by sa mohli využiť v liečbe vírusových ochorení (napr. hepatitída, herpes, bradavice) a chorôb, ako je reumatická artritída, ekzémy, psoriáza, skleróza multiplex, esenciálna trombocytémia, rakovina, ako sú karcinómy bazálnych buniek a iné neoplastické ochorenia.

Uvedené príklady sú uvedené pre ilustráciu vynálezu. Štruktúry boli potvrdené NMR spektroskopiou.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

8,9,10,11 -Tetrahydropyridoj 1'2': 12]imidazo[4,5-c]chinolín-6-amín

Časť A

K suspenzii 3-nitro-2,4-chinolíndiolu (40 g, 0,194 mól) v metylénchloride (1200 ml) sa pridal trietylamín (84 ml, 0,6 mól). Výsledný roztok sa ochladil v ľadovom kúpeli a pridal sa anhydrid kyseliny trifluórmetánsulfónovej (67,2 ml, 0,40 mól). Po skončení pridávania sa reakčná zmes zahrievala 10 minút vo vodnom kúpeli a potom sa opäť ochladila v ľadovom kúpeli. Pridal sa terc-butylamín (42 ml, 0,4 mól) a zmes sa potom zohrievala 15 minút vo vodnom kúpeli. Reakčná zmes sa premyla vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného (500 ml), vysušila sa nad síranom horečnatým a potom sa zakoncentrovala pod vákuom. Zakoncentrovaný produkt sa nechal prejsť vrstvou silikagélu a silikagél sa vymyl metylénchloridom. Roztok v metylénchloride sa odparil pod vákuom, čím sa získalo 54 g [4-(l,l-dimetyletyl)amino-3-nitrochinolín-2-yl]trifluórmetánsulfonátu.

Časť B

K roztoku [4-(l,l-dimetyletyl)amino-3-nitrochinolín-2-yljtrifluórmetánsulfonátu (54 g, 0,137 mól) v toluéne (asi 1 1) sa pridal trietylamín (19,2 ml, 0,137 mól). Pridal sa dibenzylamin (27 ml, 0,137 mól) a reakčná zmes sa zohrievala pod spämým chladičom asi 2 hodiny. Reakčná zmes sa zakoncentrovala pod vákuom. Zvyšok sa zriedil metanolom (900 ml). Pridala sa kyselina chlorovodíková (100 ml 6-normálnej) a reakčná zmes sa zohrievala pod spätným chladičom 1 hodinu. Reakčná zmes sa miešala cez noc pri teplote okolia. Získaná zrazenina sa oddelila filtráciou, premyla metanolom a potom sa vysušila, čim sa získalo 42,1 g N²,N²-bis(fenylmetyl)-3-mtrochmolín-2,4-diamínhydrochloridu vo forme žltej tuhej látky.

Časť C

K roztoku obsahujúcemu hydrát chloridu nikelnatého (11,9 g, 0,05 mól) v metanole (1200 ml) sa opatrne pridal hydridoboritan sodný (5,5 g, 0,147 mmól). N²,N²-bis(fenylmetyl)-3nitrochinolín-2,4-diamínhydrochlorid (42,1 g, 0,1 mól) sa previedol do zmesi metylénchloridu (400 ml) a metanolu (200 ml) a pridal sa k činidlu boritanu nikelnatého. Opatrne sa pridal ďalší hydridoboritan sodný, až kým sa vznikajúca pena nestala bezfarebnou. Reakčná zmes sa prefiltrovala cez vrstvu filtračného činidla Celíte™. Filtrát sa zakoncentroval pod vákuom. Zvyšok sa rozdelil zmesou metylénchloridu a vody. Vrstva metylénchloridu sa vysušila nad síranom horečnatým a potom sa zakoncentrovala pod vákuom. Zvyšok sa previedol do dietyléteru (okolo 1200 ml). Éterový roztok sa prebublával 5 minút chlorovodíkom. Získaná zrazenina sa oddelila a vysušila, čím sa získalo 32 g N²,N²-bis(fenylmetyl)chinolín-2,3,4-triaminhydrochloridu.

Časť D

K suspenzii N2,N2-bis(fenylmetyl)chinolín-2,3,4-triamínhydrochloridu (5 g, 12,8 mmól) v kyseline octovej (120 ml) sa pridal trietylamín (3,6 ml, 25,6 mmól). Pridal sa acetylchlorid (0,91 ml, 12,8 mmól), reakčná zmes sa zohrievala pod spätným chladičom 5 až 6 hodín a potom sa zakoncentrovala pod vákuom. Zvyšok sa rozdelil medzi dietyléter a nasýtený vodný roztok hydrogénuhličitanu sodného. Éterová vrstva sa vysušila a zakoncentrovala sa pod vákuom. Zvyšok sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný metylénchloridom obsahujúcim 1 - 5 % v/v octanu etylového), pričom sa získa okolo 2,4 g N,N-bis(fenylmetyl)-2-metyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť E

Suspenzia hydridu sodného (0,064 g, 2 mmól) v tetrahydrofuráne (15 ml) sa ochladil v ľadovom kúpeli. Pridal sa N,N-bis(fenylmetyl)-2-metyl-1 H-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amín (0,5 g, 1,32 mmól) a reakčná zmes sa nechala 20 minút zohriať na izbovú teplotu. Pridal sa chlórmetyletyléter a reakčná zmes sa 30 minút miešala. Reakčná zmes sa zriedila dietyléterom, premyla dvakrát vodou, vysušila nad síranom horečnatým a potom zakoncentrovala pod vákuom. Zvyšok sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný metylénchloridom), čím sa získalo 0,43 g N,N-bis(fenylmetyl)-1 -etoxymetyl-2-metyl-1 H-imidazo[4,5-cj-chinolín-4-aminu.

Časť F

Roztok N,N-bis(fenylmetyl)-1 -etoxymetyl-2-metyl-1H-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (1,12 g, 2,56 mmól) v tetrahydrofuráne (20 ml) sa ochladil na -78 °C pod dusíkovou atmosférou. Pridalo sa butyllítium (1,03 ml 2,5 M roztoku v hexánoch, 2,56 mmól) a reakčná zmes sa miešala 5 minút. Pridal sa l-bróm-3-chlórpropán (2,7 ml, 25 mmól) a reakčná zmes sa nechala ohriať na teplotu okolia. Keď reakcia skončila, ako sa zistilo chromatografiou na tenkej vrstve (silikagél, 30 % v/v octan etylový v hexánoch), reakčná zmes sa zriedila dietyléterom a vodou. Éterová vrstva sa oddelila, vysušila sa nad síranom horečnatým a zakoncentrovala sa pod vákuom. Výsledný zvyšok sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 10 - 20 % v/v octanom etylovým v hexánoch), čím sa získalo 0,76 g N,N-bis(fenylmetyl)-2-(4-chlórbuty 1)-1 -etoxymetyl-1 H-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť G

K suspenzii N,N-bis(fenylmetyl)-2-(4-chlórbutyl)-l-etoxymetyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (0,76 g, 1,5 mmól) v 3N kyseline chlorovodíkovej (20 ml) sa pridal metanol (niekoľko ml). Reakčná zmes sa zohrievala na vodnom kúpeli 4 hodiny a potom sa rozdelila medzi metylénchlorid a nasýtený vodný roztok hydrogénuhličitanu sodného. Vrstva metylénchloridu sa oddelila, vysušila nad síranom horečnatým a zakoncentrovala sa pod vákuom, čím sa získalo 0,64 g N,N-bis(fenylmetyl)-2-(4-chlórbutyl)-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť H

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-2-(4-chlórbutyl)-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (0,55 g, 1,2 mmól) v acetóne sa pridal jodid sodný (1 g, 6 mmól) a uhličitan draselný (0,8 g, 6 mmól). Reakčná zmes sa zohrievala pod spätným chladičom 4 hodiny, prefiltrovala sa a zakoncentrovala pod vákuom. Zvyšok sa vyčistil flash chromatografiou (silikagél vymývaný 10 -15% v/v octanom etylovým v hexánoch). NMR spektroskopia naznačila možnú prítomnosť jódového medziproduktu; zvyšok sa preto previedol do acetónu, zmiešala sa s jodidom sodným a uhličitanom draselným a zohrieval sa pod spätným chladičom cez noc. Reakcia sa uskutočnila za vzniku 0,38 g N,Nbis(fenylmetyl)-8,9,10,l l-tetrahydropyrido[ľ,2': l,2]imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časťl

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-8,9,10,l 1-tetrahydropyrido[ľ,2':l,2]imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (0,38 g, 0,9 mmól) v kyseline mravčej (okolo 15 mi) sa pridal hydroxid paládnatý na uhlíku (0,35 g). Reakčná zmes sa zohrievala pod spätným chladičom 3 dni, potom sa zriedila metylénchloridom a zalkalizovala sa (pH okolo 9) 10 % hydroxidom sodným. Vrstva metylénchloridu sa oddelila, vysušila sa nad síranom horečnatým a zakoncentrovala sa pod vákuom za vzniku bielej tuhej látky. Materiál sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 4 - 10 % v/v metanolom v metylénehlóride) a získala sa tuhá látka. Táto tuhá látka sa suspendovala v metylénehlóride (20 ml), oddelila sa filtráciou a vysušila sa, čím sa získalo 70 mg 8,9,10,ll-tetrahydropyrido[ľ,2':l,2]imidazo[4,5-c]chmolín-4-amínu ako tuhej látky s teplotou topenia 275 - 278 °C. Vypočítané pre C₁₄H₁₄N₄ + 0,2 CHjCfy 66,81 % C; 5,69 % H; 21,95 % N;

Nájdené: 67,06 % C; 5,60 % H; 22,18 % N.

Príklad 2

10-Metyl-8,9,10,11 -tetrahydropyrido[ 1 ',2': l,2]imidazo[4,5-c]chmolín-6-amín

Časť A

Roztok N,N-bis(fenylmetyl)-l -etoxymetyl-2-metyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (1,8 g, 4,12 mmól, príklad 1, časť E) v tetrahydroíuráne (40 ml) sa ochladil na -78 °C. Pridalo sa butyllítium (1,7 ml 2,5M roztoku v hexánoch, 4,2 mmól) a reakčná zmes sa 20 minút miešala. Pridal sa 1-bróm-3-chlór-2-metylpropán (4,8 ml, 41 mmól) a reakčná zmes sa počas 1 hodiny nechala zohriať na teplotu okolia. Reakčná zmes sa zriedila dietyléterom a vodou. Éterová vrstva sa oddelila, vysušila nad síranom horečnalým a zakoncentrovala pod vákuom. Výsledný zvyšok sa prečistil flash chromatografiou (silikagél vymývaný 5-20 % v/v octanom etylovým v hexánoch), čím sa získalo 0,65 g N,N-bis(fenylmetyl)-2-(4-chlór-3-metylbutyl)-l-etoxymetyl-1 H-imidazo[4,5-c]cltinolín-4-amínu.

Časť B

K suspenzii N,N-bis(fcnylmctyl)-2-(4-chlór-3-metylbutyl)-1 -etoxymetyl-1 H-imidazo[4,5c]chinolín-4-amínu (0,64 g, 1,2 mmól) v metanole (40 ml) sa pridala kyselina chlorovodíková (80 ml 6-normálnej). Reakčná zmes sa zohrievala 2 hodiny pod spätným chladičom (všetok metanol sa za tento čas odstránil), zriedila sa metylénchloridom a zalkalizovala 10 % hydroxidom sodným. Metylénchloridová vrstva sa oddelila, vysušila nad síranom horečnatým a potom sa zakoncentrovala, čím sa získalo asi 0,5 g N,N-bis(fenylmetyl)-2-(4-chlór-3-metylbutyl)-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť C

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-2-(4-chlór-3-metylbutyl)-lH-imidazo[4,5-c]chinolm-4amínu (asi 0,5 g) v acetóne (okolo 75 ml) sa pridal veľký prebytok (asi 10-násobok) jodidu sodného a uhličitanu draselného. Reakčná zmes sa zohrievala pod spätným chladičom cez noc, zriedila sa ďalším prídavkom acetónu, prefiltrovala sa a zakoncentrovala sa pod vákuom. Zvyšok sa premyl metylénchloridom, aby sa oddelil produkt od solí a prečistil sa stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 3 % v/v octanom etylovým v metylénehlóride), čím sa získalo 0,35 g N,N-bis(fenylmetyl)- 8,9,10,11 -tetrahydro-10-metylpyrido[ ľ ,2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť D

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-8,9,10,ll-tetrahydro-10-metylpyrido[ 1 ',2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (0,35 g, 0,809 mmól) v kyseline mravčej (okolo 15 ml) sa pridal hydroxid paládnatý na uhlíku (0,35 g). Reakčná zmes sa zohrievala 3 dni pod spätným chladičom, zriedila sa zmesou metanolu a vody a prefiltrovala sa cez filtračné činidlo CeliteTM. Filtrát sa zakoncentroval pod vákuom a potom zalkalizoval 10 % hydroxidom sodným. Výsledná zrazenina sa oddelila filtráciou a potom prečistila stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 2 - 5 % v/v metanolom v metylénehlóride), čím sa získalo 0,1 g 10-metyl-8,9,10,11 -tetrahydropyrido[ ľ,2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolm-6-amínu vo forme tuhej látky s teplotou topenia 279 - 281 °C.

Vypočítané pre C|₅H₁₆N₄:

71,40 % C; 6,39 % H; 22,20 % N;

Nájdené: 71,10 % C; 6,46 % H; 22,25 %N.

Príklad 3

8H-9,10,11,12-Tetrahydrohexametylénimino[l ',2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-6-amínhydrát

Časť A

Roztok N,N-bis(fenylmetyl)-l-etoxymetyl-2-metyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (1,5 g, 3,43 mmól, príklad 1, časť E) v tetrahydrofuráne (30 ml) sa ochladil na -78 °C. Po kvapkách sa pridalo butyllítium (1,4 ml 2,5M roztoku v hexánoch, 3,5 mmól), za čím nasledovala adícia l-bróm-4-chlórbutánu (4 ml, 34 mmól). Reakčná zmes sa nechala ohriať na teplotu okolia a potom sa reakcia ukončila dietyléterom a vodou. Éterová vrstva sa oddelila, vysušila nad síranom horečnatým a potom zakoncentrovala pod vákuom. Výsledný zvyšok sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 10 % v/v octanom etylovým v hexánoch), čím sa získalo 1,5 g N,N-bis(fenylmetyl)-2-(5-chlórpentyl)-l-etoxymetyl-lH-imidaz»[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť B

Suspenzia N,N-bis(fenylmetyl)-2-(5-chlórpentyl)-1 etoxymetyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (1,5 g, 3 mmól) v 6N kyseline chlorovodíkovej (100 ml) sa zohrievala 1 hodinu pod spätným chladičom. Reakčná zmes sa ochladila, zriedila metylénchloridom, zalkalizovala sa 10 % hydroxidom sodným a potom sa extrahovala metylénchloridom (celkovo 400 ml). Metylénchloridové extrakty sa spojili, vysušili sa nad síranom horečnatým a zakoncentrovali sa pod vákuom, čím sa získalo okolo 1,3 g N,N-bis(fenylmetyl)-2-(5-chlórpentyl)-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť C

Použitím metódy z príkladu 2, časť C sa N,N-bis(fenylmetyl)-2-(5-chlórpentyl)-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amín (1,3 g, 3 mmól) cyklizoval za vzniku 1,1 g N,N-bis(fenylmetyl)-8H-9,10,11,12-tetrahydrohexametylénimino[ľ,2':l,2]imidazo[4,5-c]chinolín-6-amínu ako bielej tuhej látky.

Časť D

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-8H-9,10,11,12-tetrahydrohexametylénimino[ľ,2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-6-aminu (1 g, 2,3 mmól) v kyseline mravčej (okolo 30 ml) sa pridal hydroxid paládnatý na uhlíku (1 g). Reakčná zmes sa zohrievala 4 dni pod spätným chladičom, sfiltrovala sa, premyla metanolom/metylénchloridom a zakoncentrovala sa pod vákuom. Zvyšok sa rozdelil medzi mctylénchlorid a 10 % hydroxid sodný. Metylénchloridová vrstva sa oddelila, vysušila nad síranom horečnatým a potom sa zakoncentrovala pod vákuom. Zvyšok sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 3 - 10 % v/v metanolom v metylénchloride), čím sa získalo 0,4 g 8H-9,10,11,12-tetrahydrohexametylénimino[ľ,2':l,2]imidazo[4,5-c]chinolín-6-amínhydrátu vo forme bielej tuhej látky s teplotou topenia 237 - 240 °C. Vypočítané pre C₁₅H₁₆N₄ + 1/3 H₂O: 69,74 % C; 6,50 % H; 21,69 % N; Nájdené: 69,74 % C; 6,27% H; 21,37% N.

Príklad 4

9,10-Dihydro-8H-pyrolo[l'2':l,2]imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínhydrát

Časť A

Roztok N,N-bis(fenylmetyl)-1 -etoxymetyl-2-metyl-1H-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (1,7 g, 3,9 mmól, príklad 1, časť E) v tetrahydrofuráne (50 ml) sa ochladil na -78 °C. Po kvapkách sa pridalo butyllítium (1,6 ml 2,5M roztoku v hexánoch, 4,1 mmól) a reakčná zmes sa miešala 5 minút. Nad reakčnú zmes sa privádzal etylénoxid. Po 10 minútach sa reakčná zmes nechala zohriať na teplotu okolia. Pridávanie etylénoxidu sa zastavilo, keď reakčná teplota dosiahla 0 °C. Reakcia sa zastavila dietyléterom a vodou. Éterová vrstva sa oddelila, vysušila nad síranom horečnatým a zakoncentrovala sa pod vákuom. Výsledný zvyšok sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 10 % v/v octanom etylovým v metylénchloride), čím sa získalo 1,4 g N,N-bis(fenylmetyl)-2-(3-hydroxypropyl)-1 -etoxymetyllH-imidazo[4,5-c]chinolin-4-amínu.

Časť B

K N,N-bis(fenylmetyl)-2-(3-hydroxypropyl)-1 -etoxymetyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4amínu (1 g, 2,1 mmól) sa pridal tionylchlorid (5 ml, 68 mmól) a reakčná zmes sa rýchlo miešala dovtedy, kým chromatografia na tenkej vrstve (silikagél, 10 % v/v octan etylový v metylénchloride) neukázala, že reakcia je skončená. Reakčná zmes sa zriedila metylénchloridom, potom sa zneutralizovala 10 % hydroxidom sodným a hydrogénuhličitanom sodným. Metylénchloridová vrstva sa oddelila, vysušila nad síranom horečnatým a zakoncentrovala sa pod vákuom. Zvyšok sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 10 - 30 % v/v octanom etylovým v hexánoch), čím sa získal g N,N-bis(fenylmetyl)-2-(3-chlórpropyl)-l-etoxymetyl-1 H-imidazo[4,5c]chinolín-4-amínu.

Časť C

Suspenzia N,N-bis(fenylmetyl)-2-(3-chlórpropyl)-l-etoxymetyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (1 g, 2,0 mmól) v 6N kyseline chlorovodíkovej (80 ml) sa zohrievala hodiny pod spätným chladičom a potom sa miešala pri teplote okolia cez noc. Reakčná zmes sa zneutralizovala 10 % hydroxidom sodným a extrahovala sa metylénchloridom. Extrakt sa vysušil nad síranom horečnatým a zakoncentroval sa pod vákuom, čím sa získalo 0,8 g N,N-bis(fenylmetyl)-2(3-chlórpropyl)-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť D

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-2-(3-chlórpropyl)-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (0,8 g, 1,8 mmól) v acetóne sa pridal uhličitan draselný (10-násobný prebytok) a jodid sodný (5násobný prebytok). Reakčná zmes sa 2 hodiny zohrievala pod spätným chladičom, prefiltrovala sa a zakoncentrovala sa pod vákuom. Zvyšok sa rozdelil medzi metylénchlorid a vodu. Metylénchloridová vrstva sa oddelila, vysušila sa nad síranom horečnatým a potom sa zakoncentrovala pod vákuom. Zvyšok sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 10 - 30 % v/v octanom etylovým v hexánoch), čím sa získalo 0,25 g N,N-bis(fenylmetyl)-9,10-dihydro-8H-pyrolo[ ľ,2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť E

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-9,10-dihydro-8H-pyrolo[ľ,2':l,2]imidazo[4,5-c]chinolín4-amínu (0,25 g, 0,62 mmól) v kyseline mravčej (75 ml) sa pridal hydroxid paládnatý na uhlíku (0,5 g). Reakčná zmes sa zohrievala 4 dni pod spätným chladičom a potom sa zriedila metanolom a prefiltrovala sa. Filtrát sa zakoncentroval pod vákuom a zmiešal sa s vodou a hydrogénuhličitanom sodným. Filtráciou sa izolovala šedá zrazenina. Filtrát sa zakoncentroval. Získaný zvyšok sa suspendoval v zmesi metanolu a metylénchloridu a prefiltroval sa. Filtrát sa zmiešal s predtým oddelenou šedou zrazeninou a prečistil sa stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 3 - 5 % v/v metanolom v metylénchloride), čím sa získalo 80 mg N,N-bis(fenyl metyl)-9,10-dihydro-BH-pyrolo[ ľ,2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu vo forme bielej tuhej látky s teplotou topenia 275 - 277 °C. Vypočítané pre C₁₃H₁₂N₄ + 1/3 H₂O: 67,81 % C; 5,54 % H; 24,33 % N; Nájdené: 67,80 % C; 5,26% H; 24,28% N.

Príklad 5 10,U-dihydro-8H-[l,4]-oxazino[4',3':l,2]limidazo[4,5-c]chinolín-6-amín

Časť A

Suspenzia N²-bis(fenylmetyl)chinolín-2,3,4-triamínhydrochloridu (10 g, 25,6 mmól, príklad 1, časť C) v ortomravčane trietylovom (40 ml) sa zohrievala 30 minút pri asi 120 °C, ochladila sa na teplota okolia a potom sa zriedila dietyléterom. Výsledná zrazenina sa oddelila filtráciou a rozdelila sa medzi hydroxid amónny a metylénchlorid. Metylénchloridová vrstva sa oddelila, premyla dvakrát vodou, vysušila sa nad síranom horečnatým a zakoncentrovala sa pod vákuom, čím sa získalo 8,6 g N,N-bis-(fenylmetyl)lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu vo forme tmavohnedej tuhej látky.

Časť B

Roztok N,N-bis(fenylmetyl)-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (2 g, 5,49 mmól) v tetrahydroíuráne (10 ml) sa pridal k suspenzii hydridu sodného (0,21 g, 6,58 mmól) v tetrahydroíuráne (25 ml). Po 30 minútach sa pridal chlórmetyletyléter (0,61 ml, 6,58 mmól) a reakčná zmes sa 2 hodiny miešala. Reakčná zmes sa zriedila dietyléterom, premyla vodou, vysušila nad síranom horečnatým a potom sa zakoncentrovala pod vákuom za vzniku surového produktu vo forme hnedého oleja. Olej sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 20 - 30 % v/v octanom etylovým v hexánoch), čím sa získalo 1,77 g N,N-bis(fenylmetyl)-l-etoxymetyl-lH-imidazo[4,5-cjchinolín-4-amínu vo forme bielej až svetlohnedej tuhej látky.

Časť C

K chladnému (kúpeľ suchý ľad/acetón) roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-1 -etoxymetyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (1,7 g, 4 mmól) v tetrahydroíuráne sa pridalo butyllítium (1,6 ml 2,5M roztoku v hexánoch, 4 mmól). Žiadna zmena farby sa nepozorovala. Reakčná zmes sa zohriala na -20 °C (zmes suchého ľadu a chloridu uhličitého) a zmenila farbu na červenú. Do reakčnej zmesi sa priviedol plynný formaldehyd v prúde dusíka. Po niekoľkých minútach sa reakčná zmes zmenila na tuhú hmotu a odstránil sa ľadový kúpeľ. Reakčná zmes sa nechala ohriať na teplotu okolia a farba reakčnej zmesi sa zmenila z červenej na žltú. Reakčná zmes sa zriedila dietyléterom a vodou. Éterová vrstva sa oddelila, vysušila sa nad síranom horečnatým a zakoncentrovala sa pod vákuom. Zvyšok sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 10 - 20 % v/v octanom etylovým v hexánoch), pričom sa získal 1 g 4-bis(fenylmetyl)amino-letoxymetyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-2-metanolu.

Časť D

K roztoku 4-bis(fenylmetyl)amino-l-etoxymetyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-2-metanolu (1 g, 2,21 mmól) v N,N-dimetylformamide (15 ml) sa pridal hydrid sodný (0,11 g, 3,3 mmól) a výsledná zmes sa 10 minút miešala. Pridal sa l-bróm-2-(trityloxy)etán a pokračovalo sa v miešaní 3 - 4 hodiny pri teplote okolia. Reakcia sa ukončila prídavkom dietyléteru a vody. Éterová vrstva sa oddelila, premyla sa niekoľkokrát vodou, vysušila sa nad síranom horečnatým a zakoncentrovala sa pod vákuom. Zvyšok sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 10-30 % v/v octanom etylovým v hexánoch), čím sa získalo 1,1 g N,N-bis(fenylmetyl)-l-etoxymetyl-2-[(2-trifenylmetoxy)etoxy]metyl-lH-imidazo[4,5-c]chínolín-4-amínu.

Časť E

Suspenzia N,N-bis(fenylmetyl)-1 -etoxymetyl-2-[(2-trifenylmetoxy)etoxy]metyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4-amínu (1,1 g, 1,5 mmól) v 6N kyseline chlorovodíkovej (25 ml) sa zohrievala 1,5 hodiny na vodnom kúpeli. Reakčná zmes sa zneutralizovala na pH 7 a potom sa extrahovala metylénchloridom. Extrakt sa vysušil a zakoncentroval pod vákuom. Zvyšok sa prečistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný 10-50 % v/v octanom etylovým v hexáne), čím sa získalo 0,5 g N,N-bis(fenylmety 1)-2-(2-hydroxyetoxy)metyl-1 H-imidazo[4,5-c]chinolm-4-amínu.

Časť F

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-2-(2-hydroxyetoxy)metyl-lH-imidazo[4,5-c]chinolín-4amínu (0,5 g, 1,14 mmól) v metylénchloride (20 ml) sa pridal trietylamín (0,17 ml, 1,25 mmól). Pridal sa metánsulfonylchlorid (0,09 ml, 1,14 mmól) a reakčná zmes sa 1 hodinu miešala pri teplote okolia. Reakčná zmes sa rozriedila metylénchloridom, premyla sa vodou, vysušila nad síranom horečnatým a potom sa zakoncentrovala pod vákuom, čím sa získalo 0,6 g N,N-bis(fenylmetyl)-2-(2-metylsulfonyloxyetoxy)metyl-1Himidazo [4,5-c]chinolín-4-amínu.

Časť G

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-2-(2-metylsulfonyloxyetoxy)metyl-lH-imidazo[4,5-c]chmolín-4amínu (0,6 g, 1,14 mmól) v acetóne (200 ml) sa pridal prebytok uhličitanu draselného a prebytok jodidu sodného. Reakčná zmes sa zohrievala pod spätným chladičom cez noc a potom sa zakoncentrovala pod vákuom. Zvyšok sa rozdelil medzi metylénchlorid (150 ml) a vodu (SO ml). Metylénchloridová vrstva sa oddelila, vysušila nad síranom horečnatým a potom sa zakoncentrovala pod vákuom. Zvyšok sa prečistil stlpcovou chromatografiou (silikagél vymývaný zmesou metylénchloridu, octanu etylového a hexánov v objemovom pomere 10 : 10 : 80), čím sa získalo 0,42 g N,N-bis(fenylmetyl)-10,11 -dihydro-8H-[ 1,4]-oxazino[4',3': 1,2]imidazo[4,5-c]chmolín-6-amínu vo forme bielej tuhej látky.

Časť H

K roztoku N,N-bis(fenylmetyl)-10,ll-dihydro-8H-[l,4]oxazino[4',3':l,2]imidazo[4,5c]chinolín-6-amínu (0,4 g, 0,95 mmól) v kyseline mravčej (okolo 40 ml) sa pridal hydroxid paládnatý na uhlíku (0,5 g). Reakčná zmes sa zohrievala 6 dní pod spätným chladičom a potom sa zriedila metanolom a prefiltrovala sa cez vrstvu filtračného činidla Celíte™. Filtrát sa zalkalizoval hydroxidom amónnym a zakoncentroval sa pod vákuom. Zvyšok sa previedol do zmesi metanolu a metylénchloridu. Pridal sa silikagél a výsledná zmes sa skoncentrovala pod vákuom. Tuhá látka sa preniesla na stĺpec a vymyla sa 2 - 5 % roztokom metanolu v metylénchloride, čím sa získala biela tuhá látka. Spektrá jadrovej magnetickej rezonancie odpovedali mravčanovej soli požadovaného produktu. Soľ sa previedla do 5 % kyseliny chlorovodíkovej a zohrievala sa na vodnom kúpeli 30 minút. Zmes sa zalkalizovala 10 % hydroxidom sodným. Výsledná zrazenina sa oddelila filtráciou, premyla sa vodou a vysušila pod vákuom, čím sa získalo 75 mg 10,ll-dihydro-8H[l,4]-oxazino[4',3':l,2]imidazo[4,5-c]chi nolín-6-amínu vo forme tuhej látky s teplotou topenia 258 - 259 °C. Analýza: Vypočítané pre C_I3H|2N₄O: 64,99 % C; 5,03 % H; 23,32 % N; Nájdené: 64,61 % C; 4,88 % H; 23,18% N.

INDUKCIA TVORBY INTERFERÓNU (a)

V ĽUDSKÝCH BUNKÁCH

Na zhodnotenie indukcie interferónu zlúčeninami, podľa tohto vynálezu, sa použila sústava ľudských krvných buniek in vitro. Aktivita sa určuje meraním interferónu vylučovaného do kultivačného prostredia. Interferón sa meria bioskúškou.

Príprava krvných buniek na kultiváciu

Celá krv sa odoberie z prepichnutej žily do hrubostenných skúmaviek EDTA. Mononukleáme bunky periferálnej krvi (PBM) sa oddelia od celej krvi použitím buď skúmaviek na separáciu typových buniek LeucoPREP™ (dodáva Becton Dickinson) alebo roztokom FicollPaque® (dodáva Pharmacia LKB Biotechnology Inc., Piscataway, NJ). PBM sa suspendujú v množstve 1 x 10⁶ na mililiter v prostredí RPMI 1640 (dodáva GIBCO, Grand Island, NY), ktoiý obsahuje 25 mM HEPES (kyselina Ν-2-hydroxyetylpiperazín-N'-2-etánsulfónová) a L-glutamín (s prídavkom 1 % roztoku penicilín-streptomycínu) s prídavkom 10 % tepelne inaktivovaného (30 minút pri 56 °C) autológneho séra. Do 96 jamkových (s plochým dnom) Micro Test III sterilných platní na kultiváciu tkaniva sa prenesú 200 μΐ podiely PBM.

Príprava zlúčenín

Zlúčeniny sa rozpustili v etanole, dimetylsufoxide alebo vo vode tkanivovej kultúiy a následne sa rozriedili vodou tkanivovej kultúry, 0,01 N hydroxidom sodným alebo 0,01 N kyselinou chlorovodíkovou (výber rozpúšťadla závisí od chemických vlastností testovanej zlúčeniny). Koncentrácia etanolu alebo DMSO by nemala presiahnuť konečnú koncentráciu 1 % na pridávanie do kultivačných nádobiek. Zlúčeniny sa na začiatku skúšali v rozmedzí koncentrácií od asi 0,1 pg/ml do asi 5 pg/ml. Zlúčeniny, ktoré vykazujú indukciu pri koncentrácii 5 pg/ml, sa potom skúšali v širšom rozmedzí koncentrácií.

Inkubácia

Do jamiek obsahujúcich 200 μΐ zriedenej celej krvi alebo PBM v prostredí sa pridal roztok testovanej zlúčeniny v určitom objeme (menšom alebo rovnom 50 μΐ). Do kontrolných jamiek (jamky bez testovanej zlúčeniny) sa pridalo rozpúšťadlo a/alebo prostredie a v prípade potreby sa upravil konečný objem v každej jamke na 250 μΐ. Platne sa prikryli plastickými viečkami, jemne sa pomiešali a potom sa nechali inkubovať 48 hodín pri 37 ^QC v atmosfére 5 % oxidu uhličitého.

Separácia

Po inkubácii sa platne prikryli parafilmom a odstreďovali sa 10 až 15 minút pri 4 °C pri 1000 ot./min. v centrifúge Damon IEC Model CRU-5000. Prostredie (okolo 200 μΐ) sa odstránilo zo 4 až 8 misiek a prelialo sa do 2 ml sterilných mraziacich fľaštičiek. Vzorky sa až do analýzy uchovávali pri -70 °C.

Analýza/výpočet koncentrácie interferónu

Interferón sa stanoví bioanalýzou s použitím buniek A549 ľudského karcinómu pľúc infikovaných encefalomyokarditídou. Podrobnosti o metóde bioskúšky opisujú G. L. Brennan a L. H. Kronenberg v „Automatizovaná bioskúška interferónov na miktotestovacích platniach“, Biotechniques, jún/júl, 78, 1983, čo sa tu uvádza ako odkaz. V stručnosti je metóda takáto: roztoky interferónu a bunky A549 sa inkubujú 12 až 24 hodín pri 37 °C. Inkubované bunky sa nainfikujú očkovacou látkou vírusu encefalomyokarditídy. Infikované bunky sa inkubujú ďalej pri 37 °C dovtedy, až sa vykoná kvantitatívna analýza vírusového cytopatického efektu. Vírusový cytopatický efekt sa kvantifikuje vyfarbením a následným meraním spektrofotometrickej absorbancie. Výsledky sa vyjadrujú vo forme referenčných jednotiek alfa/ml vztiahnutých na hodnotu získanú pre štandard NIH HU IF-L. Interferón sa identifikoval ako v zásade celý interferón alfa šachovnicovou neutralizačnou bioskúškou voči králičiemu anti-humánnemu interferónu (beta) a koziemu anti-humánnemu interferónu (alfa) s použitím jednoduchej vrstvy buniek A549 infikovaných vírusom encefalomyokarditídy. Výsledky sú uvedené v tabuľke nižšie, v ktorej neprítomnosť údaja znamená, že zlúčenina sa neskúšala pri uvedenej koncentrácii dávky.

Indukcia ntoftrtau (a) v fudakých bunkách
Zlúčenia* z príkladu	refemtných jednotiek atai
koncentrácia	ávky (nfM)
	0,01	0,05	0.10	0,50	l.o	5.0
1	2	5	320	1000	370	46
2	-	-	4	SO	66	7
3		-	4	100	130	32
4	5	510	1200	160	190	380
5	1	1	SI0	310	170	210

INDUKCIA TVORBY INTERFERÓNU U MYŠÍ

Táto skúšobná metóda sa použila na zhodnotenie schopnosti zlúčenín, podľa tohto vynálezu, indukovať biosyntézu interferónu u myší.

Pre každú testovanú dávku sa trom skupinám (tri myši v každej skupine) myších samcov (nehladujúcich) podala orálne zlúčenina. O hodinu neskôr sa im odobrala krv z retrobulbámeho plexu a zliala sa dohromady. Krv sa odstredila a sérum sa oddelilo a rozdelilo sa na alikvótne časti. Vzorky séra sa uchovávali zmrazené pri -70 °C až do analýzy. Tento postup sa opakoval 2 hodiny po podaní dávky s druhou skupinou myší a štyri hodiny po podaní dávky s treťou skupinou myší.

Vzorky sa analyzovali tak, ako je opísané v súvislosti s analýzou indukcie tvorby interferónu v ľudských bunkách. Výsledky sú vyjadrené v nasledujúcej tabuľke ako α/β referenčné jednotky/ml vztiahnuté na hodnotu získanú pre myší štandard MU-I-IF. Výsledky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke, v ktorej výsledky označené „<“ s určitým číslom znamenajú, že interferón nebol detegovateľný v množstvách vyšších ako bol dolný prah citlivosti analýzy.

ImUcia twrby mtvftrtnu u myli
Ζ1ύδ«ύη· z príkladu	Dávka (mg/kg)	Rcftrenbiýcfe jednctick/ml
		lhod	2M.	♦hod.
1	0,3	<250	<250	<250
1	1.0	480	480	<250
	3.0	480	1300	330
1	10,0	1600	4300	410
3	OJ	<310	<3K	<310
	1.0	<380	<386	<3W
	3.0	1100	>20	<380
3	10.0	1500	2900	660
4	OJ	<520	320	<520
4	l.o	1100	1100	<520
4	3.0	2700	3500	<520
4	10,0	4700	11000	<520
S	OJ	<310	<310	<310
s	1.0	310	<310	<310
5	3.0	1100	1200	310
S	10.0	1700	2100	630

NEPRIAMA ANTIVÍRUSOVÁ AKTIVITA IN-VITRO Opísaná skúšobná metóda ukazuje schopnosť zlúčenín, podľa tohto vynálezu, inhibovať vývoj vírusovej infekcie. Celá krv sa odoberie z prepichnutej žily do hrubostenných skúmaviek EDTA. Mononukleáme bunky periferálnej krvi (PBM) sa oddelia od celej krvi s použitím roztoku FicollPaque® (dodáva Pharmacia LKB Biotechnology Inc., Piscataway, NJ). PBM sa premyjú fosfátovým tlmivým roztokom a rozriedia sa médiom RPMI 1640 (dodáva GIBCO, Grand Island, NY) a 10 % fetálnym hovädzím sérom, aby sa získala konečná koncentrácia 2,5 x 10⁶ buniek/ml. Jednomililitrové podiely PBM v prostredí sa prenesú do 15 ml polypropylénových skúmaviek. Testovaná zlúčenina sa rozpustí v dimetyísulfoxide a zriedi sa prostredím RPMI 1640. Roztok testovanej zlúčeniny sa pridá do skúmaviek obsahujúcich PBM tak, aby výsledná koncentrácia bola v rozsahu od 0,05 pg/ml do 1,0 pg/ml. Do kontrolných skúmaviek sa nepridá žiadna testovaná zlúčenina. Skúmavky sa potom inkubujú 24 hodín pri 37 °C v atmosfére 5 % oxidu uhličitého. Po inkubácii sa skúmavky 5 minút odstredia pri 400 g. Supematant sa odstráni. PBM sa prenesú do 100 μί prostredia RPMI 1640 a infikujú sa 100 μί obsahujúcimi 105 50 % infekčných dávok tkanivovej kultúry vírusu vesikulámej stomatitídy (VSV). Skúmavky sa inkubujú 30 minút pri 37 °C, aby sa umožnila adsorpcia vírusu. Ku každej skúmavke sa pridá 1 ml prostredia RPMI 1640 a skúmavky sa inkubujú 48 hodín pri 37 °C. Skúmavky sa zmrazia a potom nechajú roztopiť, aby bunky popraskali. Skúmavky sa 5 minút odstred’ujú pri 400 g, aby sa odstránilo bunkové tkanivo, a kvapalný podiel sa analyzuje sériovými desaťnásobnými zriedeniami na bunkách Vero v 96 jamkových mikrotitračných platniach. Infikované bunky sa inkubujú 24 hodín pri 37 °C až do stanovenia vírusového cytopatického efektu. Vírusový cytopatický efekt sa stanovuje vyfarbením 0,05 % roztokom kryštálovej violete. Výsledky sa vyjadrujú vo forme inhibície VSV, ktorá je definovaná ako log₁₀(kontrolný výťažok VSV/experimentálny výťažok VSV). Výsledky sú uvedené v tabuľke, v ktorej chýbajúci údaj znamená, že zlúčenina sa pri tejto koncentrácii neskúšala. Kontrolné skúmavky majú hodnotu 0.

Antjvínijová aktivita in vitro
ZlúCenina z príkladu	lnhibicia výťažku VSV
Koncentrácia	dávky ŕucánl)
	0.05	o.l	0.5	1.0
l	8,0	8.0	8.0
2		2>2	4.0	5.0

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Imidazo[4,5-c]chinolínamíny vzorca (II) uhlíka, hydroxy skupinu, OR³, kde R³ je alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka a NR⁴R⁴, kde R⁴ a R⁴ sú nezávisle vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka; a

-(CH₂)_a-(Y)-(CH₂)b-, kde a a b sú celé čísla aa + bje0až3 a Y je O, S alebo -NR⁵-, kde R⁵ je vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka;

a kde q je 0 alebo 1 a R je vybraný zo skupiny obsahujúcej alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxy skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a halogén, a ich farmaceutický prijateľné soli.
2. Imidazo[4,5-c]chinolínamíny, podľa nároku 1, v ktorých Zje -(CH₂)_n- a n je 1 až 3 a ich farmaceutický prijateľné soli.
3. Imidazo[4,5-c]chinolínamíny, podľa nároku 1, v ktorých Z je -(CH^j-CIR'R^ÍCHjX-, v ktorom a a b sú celé čísla a a + b je 0 až 3, R¹ je vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka a R² je vybraný zo skupiny obsahujúcej alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, hydroxy skupinu, OR³, kde R³ je alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, a NR⁴R⁴, kde R⁴ a R⁴ sú nezávisle vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, a ich farmaceutický prijateľné soli.
4. Imidazo[4,5-c]chinolínamíny, podľa nároku 3, v ktorých R¹ je vodík a R² je alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka, a ich farmaceutický prijateľné soli.
5. lmidazo[4,5-c]chinolínamíny, podľa nároku 1, v ktorých Z je -(CH₂)_a-(Y)-(CH₂)_h-, kde a a b sú celé čísla a a + b je 0 až 3, Y je O, S alebo NR⁵, kde R⁵ je vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka a ich farmaceutický prijateľné soli.
6. Imidazo[4,5-c]chinolínamíny, podľa nároku 5, v ktorých Y je O a ich farmaceutický prijateľné soli.
7. Imidazo(4,5-c]chinolínamíny podľa nároku 6, v ktorých a + b je 1 a ich farmaceutický prijateľné soli.
8. Imidazo[4,5-c]chinolínamíny, podľa nároku 1, vybrané zo skupiny zahrnujúcej:

8,9,10,11 -tetrahydropyridoj ľ,2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-6-amín,

10-metyl-8,9,10,11 -tetrahydropyrido[ 1 ',2': 1,2]imidazo[4,5-c] chinol ín-6-amín,

8H-9,10,11,1 2-tetrahydrohexamety lénimino [ ľ, 2': 1,2] imidazo[4,5-c]chinolín-6-amin,
9,10-dihydro-8H-pyrolo[ 1 ',2': 1,2]imidazo[4,5-c]chinolín-4-amín,
10,1 l-dihydro-8H-[l ,4]-oxazino[4',3': l,2]imidazo[4,5-cjchinolín-6-amín, a ich farmaceutický prijateľné soli.

9. Farmaceutický prostriedok na indukciu biosyntézy interferónu u živočícha, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje účinné množstvo imidazo[4,5-c]chinolínamínu, podľa nároku 1, a farmaceutický prijateľný nosič.

Koniec dokumentu v ktorom Z je vybraný zo skupiny zahrnujúcej:

-(CH₂)„-, kde n je 1 až 4;

-(CH₂)_a-C(R‘R²)(CH₂)_b-, kde a a b sú celé čísla a a + b je 0 až 3, R¹ je vodík alebo alkyl s 1 až 4 atómami uhlíka a R² je vybraný zo skupiny obsahujúcej alkyl s 1 až 4 atómami