Bazilej
Bazilej (nem. Basel, franc. Bâle, tal. Basilea) je tretím najväčším mestom Švajčiarska podľa počtu obyvateľov. Tvorí nadnárodné súmestie, kde žije približne 830-tisíc obyvateľov zasahujúcu až za hranice Nemecka a Francúzska[2].
| Bazilej (Basel) | ||
| Bâle, Basilea | ||
| mesto | ||
 Most Mittlere nad riekou Rýn
| ||
|
||
| Štát |  Švajčiarsko
| |
|---|---|---|
| Kantón | Bazilej-mesto | |
| Rieka | Rýn | |
| Nadmorská výška | 260 m n. m. | |
| Súradnice | 47°34′S 7°36′V / 47,567°S 7,600°V | |
| Rozloha | 22,75 km² (2 275 ha) | |
| Obyvateľstvo | 170 004 (august 2010) [1] | |
| Hustota | 7 472,7 obyv./km² | |
| Založenie | 374 | |
| Primátor | Guy Morin | |
| PSČ | 4000 | |
  Poloha mesta na mape Švajčiarska
| ||
| Wikimedia Commons: Basel | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Nachádza sa na severozápade Švajčiarska na rieke Rýn. Bazilej je významným centrom priemyslu v tejto oblasti, hlavne chemický a farmaceutický priemysel. Mesto sa nachádza vedľa hraníc s Francúzskom a Nemeckom. V meste sa nachádza najstaršia švajčiarska univerzita (1460).
Dejiny
Počas obdobia Rímskej ríše bola proti prúdu rieky Rýn založená osada Augusta Raurica (cca 44 pred Kr.). Nachádzala sa iba niekoľko kilometrov od dnešného mesta a na vrchole bol postavený hrad s výhľadom na miesto dnešnej katedrály. Augusta Raurica bola postavená na mieste ešte staršej keltskej osady s keramickým opevnením. Mesto Bazilej bolo nazývané latinsky Basilea alebo Basilia (zo starovekej gréčtiny Vasilèa, Βασιλεια čo znamená kráľovstvo) a tento názov je zdokumentovaný z roku 374[3].
Mesto bolo v roku 917 vyplienené maďarským nájazdom[4]. V roku 1019 začala počas vlády nemeckého cisára Henrich II. výstavba katedrály (známa ako Münster). V roku 1356 bola po zemetrasení zničená veľká časť mesta. Počas rokov 1431 – 1449 sa v meste konal Bazilejský koncil. V roku 1501 sa Bazilej pridal k Starému sprisahanectvu ako 11. kantón[5]. Bazilej bol miestom vydania prvej knihy o ľudskej anatómií De humani corporis fabrica (1543), ktorú vydal Andreas Vesalius (1514–1564)[6] V roku 1874 bola v meste otvorená prvá švajčiarska zoo.
Doprava
Bazilej je významný dopravný uzol. Blízko mesta (vo Francúzsku) sa nachádza medzinárodné letisko Basel-Mulhouse-Freiburg International Airport, ktoré spravuje aj Švajčiarsko. Bazilej má jediný nákladný prístav vo Švajčiarsku, pretože je mesto splavnou časťou rieky Rýn spojené s prístavom v Rotterdame. V meste sa nachádzajú 3 železničné stanice, mestskú dopravu zabezpečujú električky a Rýn preklenuje 5 dopravných mostov.
Osobnosti mesta
- Johann Froben (* cca 1460 – † 1527), kníhtlačiar a nakladateľ
- Erazmus Rotterdamský (* 1469 – † 1536), holandský mysliteľ, predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu
- Hans Holbein mladší (* 1497/1498 – † 1543), nemecký renesančný maliar a grafik
- Matthäus Merian (* 1593 – † 1650), rytec a nakladateľ
- Jakob Bernoulli (* 1655 – † 1705), matematik, fyzik a astronóm
- Johann Bernoulli (* 1667 – † 1748), matematik a lekár
- Daniel Bernoulli (* 1700 – † 1782), matematik, fyzik a medik
- Leonhard Euler (* 1707 – † 1783), matematik a fyzik
- Johann Rudolph Schellenberg (* 1740 – † 1806), botanik, spisovateľ, ilustrátor, rytec a entomológ
- Gustáv IV. Adolf (* 1778 – † 1837), švédsky kráľ
- Jacob Burckhardt (* 1818 – † 1897), filozof a historik umenia
- Johann Jakob Balmer (* 1825 – † 1898), matematik a fyzik
- Arnold Böcklin (* 1827 – † 1901), maliar, grafik a sochár
- Friedrich Nietzsche (* 1844 – † 1900), nemecký filozof, psychológ a filológ
- Carl Spitteler (* 1845 – † 1924), básnik, prozaik, dramatik a esejista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
- Karl Barth (* 1886 – † 1968), nemecko-švajčiarsky teológ
- Hannes Meyer (* 1889 – † 1954), architekt a druhý riaditeľ Bauhausu v Dessau
- Peter Zumthor (* 1943), architekt
- Alexander Frei (* 1979), futbalista
- Roger Federer (* 1981), tenista
Partnerské mestá
Referencie
- ↑ Bevölkerungsbilanz nach Geschlecht, Heimat und Gemeinde im August 2010 [online]. Statistisches Amt Basel-Stadt, [cit. 2010-12-04]. MS Excel. Dostupné online. (nemecky)
- ↑ Eurodistrict Basel [online]. eurodistrictbasel, [cit. 2010-12-04]. Dostupné online. (nemecky)
- ↑ The Encyclopedia Americana, Grolier Incorporated 1999, s. 308
- ↑ HEUSLER, Andreas: Geschichte der Stadt Basel. Bazilej: 6. Aufl. Frobenius, 1969, s. 5-6.
- ↑ STRUPP, Karl: Wörterbuch Des Völkerrechts. De Gruyter 1960, s. 225
- ↑ The Illustrations from the Works of Andreas Vesalius of Brussels, Courier Dover Publications 1973, s.30
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilej
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Basel na anglickej Wikipédii.