Transilvánska kotlina
Transilvánska kotlina (slovenský normovaný názov; iné názvy: Transilvánska panva, Transilvánska plošina, Transilvánska vysočina, Transilvánska zníženina; starším pravopisom: Transylvánska panva, Transylvánska plošina, Transylvánska vysočina,[1] Transylvánska zníženina;[2] zriedkavo: Sedmohradská kotlina, Sedmohradská panva; rumunské názvy pozri nižšie) je územná (napr. geomorfologická) jednotka, presnejšie medzihorská kotlina v Rumunsku, ktorej reliéf má často charakter pahorkatín až vysočín.[3] Tvorí jadro historickej krajiny Sedmohradsko (Transilvánia).
| Transilvánska kotlina | |
| panva | |
 | |
| Štát |  Rumunsko
|
|---|---|
| Rozloha | 25 029 km² (2 502 900 ha) |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
 Transilvánska kotlina v Rumunsku (na severe len po Muntii Meşes a na juhu vrátane Culoarul Orǎstiei)
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rumunské názvy
upraviťRumunské názvy tejto jednotky sú:[4]
- Podișul Transilvaniei – doslova náhorná plošina Transilvánie (J. Kondracki – pozri nižšie – pravidelne prekladá v rumunských názvoch slovo podișul ako wyżyna, čiže vysočina)
- Podișul Transilvan – doslova transilvánska náhorná plošina
- Depresiunea Transilvaniei – doslova Transilvánska zníženina (depresiunea sa dá preložiť aj ako kotlina, ale v rumunčine existuje na kotlinu aj výraz cuveta, ktorý sa – ale len voľne – používa aj v súvislosti Transilvánskou kotlinou[5] a veľmi zriedkavo aj v podobe názvu Cuveta Transilvaniei)
- Depresiunea colinară a Transilvaniei – doslova kopcovitá zníženina Transilvánie
- Bazinul Transilvaniei – doslova panva Transilvánie
- Bazinul Transilvan – doslova transilvánska panva
- Dealurile Transilvaniei – doslova vŕšky/kopce Transilvánie
- Colinele Transilvaniei – doslova pahorky/kopce Transilvánie
Geografické vymedzenie
upraviťTransilvánska kotlina leží medzi Vnútornými Východnými Karpatmi na východe, Južnými Karpatmi na juhu a Západorumunskými Karpatmi na západe.
Na sever(ozápad)e je hranica sporná, lebo v závislosti od autora (pozri nižšie) môže kotlina siahať (a) zhruba až po (nie vrátane) Munții Gutâiului (Gutinské vrchy) a sídlo Marghita, alebo (b) po (nie vrátane) Munţii Meseş a Munții Țibleșului (ostatné územie z bodu a sa potom obyčajne priradí k Západorumunským Karpatom), alebo (c) zriedkavejšie len po rieky Someşul Mic a Someşul Mare (teda bez Podişul Someşan). Na severozápade teda Transilvánska kotlina v závislosti od definície môže hraničiť buď s Veľkou dunajskou kotlinou alebo so Západorumunskými Karpatmi (alebo s Podişul Someşan).
Rumunský výraz Podişul Transilvan(iei) okrem spomenutých troch významov môže u niektorých autorov označovať:
- len samotné "podişuri" (jednotné číslo podiş(ul) = náhorná plošina), čiže len z horizontálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny
- len Câmpia Transilvaniei (v širšom zmysle), t. j. len z vertikálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny, alebo
- (podľa tejto mapy [2] zrejme) len južnú časť širokého chápania kotliny, teda len Podișul Târnavelor (v širšom zmysle)
Zaradenie
upraviťZaraďuje sa ako samostatná jednotka, alebo ako časť Karpát[6] (ako samostatná podjednotka Karpát alebo - podľa J. Kondrackého - ako spoločná podjednotka Karpát spolu so Západorumunskými Karpatmi), alebo ako časť Panónskej panvy.[7][8] Podľa V. Krála je Transilvánska kotlina samostatnou veľkou územnou jednotkou..., ktorú treba na vyššej úrovni považovať za najrozsiahlejšiu vnútrokarpatskú panvu.
Charakteristika
upraviťRozloha je vyše 25 000 km².[9] Nadmorská výška sa pohybuje najčastejšie v rozmedzí 500 – 600 m n. m. Reliéf Transilvánskej kotliny predstavujú plošiny, pahorkatiny, údolné nivy a na úpätí okolitých horstiev zníženiny a menšie panvy. Je tvorená neogénnymi pieskovcami obsahujúcimi vložky sadrovcov a soli, ktoré podliehajú krasovým javom. Kras sa nachádza len na rôznych povrchových zníženinách (rum. crovuri).[10]
Podnebie je mierne a teplé. Najväčšie rieky sú Mureš, Tirnava a Olt (ul). Nachádzajú sa tu významné centrá Rumunska – mestá Kluž, Târgu Mureş, Brašov, Sibiu a iné. Kotlina je bohatá na prírodné zdroje – zemný plyn, hnedé uhlie, železná ruda, mangán, sadrovec, kamenná soľ a minerálne pramene. Na základe týchto zdrojov tu boli vybudované rôzne priemyselné odvetvia. Poľnohospodárstvo (pšenica, kukurica, cukrová repa, zemiaky, tabak, vinič a pod.) sa tu rozvíja vďaka úrodnej pôde a vhodnému podnebiu. Chová sa tu dobytok a vo vyšších polohách ovce.[11]
Delenie
upraviťTransilvánska panva:
- Podişul Someşan – severne od riek Someşul Mic+Someşul Mare
- Podişul Transilvan – medzi riekami Someşul Mic+Someşul Mare a Mureš a severovýchodne od Depresiunea Mureș-Turda
- Podişul Târnavelor – južne od rieky Mureš a severne od rieky Olt a mesta Sibiu
- Depresiunea Mureş-Turda – medzi Carpații Occidentali, riekou Mureš a mestom Turda
- Depresiunea Sibiului – južne a západne od mesta Sibiu
- Depresiunea Făgăraşului – južne od rieky Olt
Poznámky:
- Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Transilvánska plošina (Podişul Transilvaniei)
- Transilvánska panva (konkrétne Podişul Someşan) na severe siaha až po Munții Gutâiului (Gutinské vrchy)
- Podişul Someşan, Podişul Transilvan a Podişul Târnavelor zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei
- To, čo sa inde označuje ako Dealurile Feleacului autor zaraďuje pod Podişul Transilvan
- Culoarul Orǎstiei autor zaraďuje pod Carpații Occidentali
Podľa J. Kondrackého
upraviťTransilvánska vysočina (Wyżyna Transylwańska):
- Podişul Someşan – ako u V. Krála
- Câmpia Transilvaniei – medzi medzi riekami Someşul Mic+Someşul Mare a Dolinou stredného Murešu
- Dolina stredného Murešu – územie pozdĺž celého Murešu cez celú Transilvánsku vysočinu
- Podişul Târnavelor – medzi Dolinou stredného Murešu, mestom Sibiu a riekou Olt
- Depresiunea Sibiului – ako u V. Krála
- Depresiunea Făgăraşului – ako u V. Krála
- Depresiunea Haţegului – zodpovedá najjuhozápadnejšej časti jednotky nazývanej Culoarul Orǎstiei u V. Krála
Poznámky:
- Severná hranica panvy je rovnaká ako u V. Krála
- Podişul Someşan, Podişul Transilvan, Podişul Târnavelor a Dolina stredného Murešu zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei
- Culoarul Orǎstiei autor zaraďuje pod Dolinu stredného Murešu a Depresiunea Haţegului
- A) Delenie 1
Podişul Transilvaniei v širšom zmysle:
- Podişul Someşan
- Podişul Transilvaniei v užšom zmysle:
- Câmpia Transilvaniei
- Podişul Târnavelor
- Depresiunile marginale (Depresiunile subsecvente şi marginale de contact)- t. j. zníženiny po celom južnom a západnom okraji panvy, konkrétne sú to: Almaş-Agriş (pod Meseşom), Huedin, Gilău-Cluj-Iara, Turda-Alba Iulia, Secaş, Sălişte-Sibiu, Făgăraş
- Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy
- B) Delenie 2 (v rámci autorovho podrobného geomorfologického členenia Rumunska z roku 2002)
Depresiunea Transilvaniei:
Poznámky:
- ad A): Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Depresiunea Transilvaniei
- ad A aj B): Podişul Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca, územie na sever od nich je priradené k Dealurile Crișanei (Krišskej pahorkatine)
- ad A aj B): Culoarul Orǎştiei je zaradený pod Carpații Meridionali
- ad B): V tomto delení sú "Depresiunile marginale" zaradené pod Podişul Someşan, Câmpia Transilvaniei a Podişul Târnavelor
Depresiunea Transilvaniei:
- Podișul Transilvaniei – t. j. len samotné náhorné plošiny
- zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými pahorkatinami/kopcami):
- zníženiny: Depresiunea Almasului, Depresiunea Iara, culoarul Turzii, culoarul Alba Iulia – Turda, Depresiunea Sibiului a Depresiunea Fagarasului *
- pahorkatiny/kopce: Dealul Feleacului, Dealul Mahaceni
- Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy:
- zníženiny: Bistrita, Valeni de Mures, Praid, Odorheiu Secuiesc, Homoroadelor, Hoghiz; Dumitra, Voivodeni, Magherani – Atid, Cristuru Secuiesc *
- pahorkatiny/kopce: Magura Rez, Dealul Siclodului, Dealul Bicheci, Firtus, Sinioara, Nadascut;Dealul Homat, Dealul Sieului a.i. *
Poznámky:
- (*) riadok písaný bez diakritiky
- Depresiunea Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca
- Culoarul Orǎştiei je (aspoň jeho severná časť) zaradený pod Depresiunea Transilvaniei
- Podișul Hârtibaciului a Podișul Secașelor sú u iných autorov zaradené pod Podişul Târnavelor
- Na tejto stránke[16] sú posledné dve položky zhora (teda "zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými vŕškami/kopcami)" a "Subcarpaţii Transilvaniei") uvedené pod súhrnným označením Zona marginală
Dealurile Transilvaniei:
- Podişul Someşan
- Câmpia colinară Transilvaniei (Dealurile Mureşano-Someşene)
- Podişul Târnavelor
- Dealurile și depresiunile peritransilvane (alebo... perimontane alebo...circumtransilvane):
Referencie
upraviť- ↑ Transylvánska vysočina. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta : Svetadiely, štáty, mestá, moria, rieky, jazerá, vrchy, nížiny, ostrovy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1976. 558 s.
- ↑ Karpaty. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok III K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s.
- ↑ Transylvánska kotlina. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), marec 1986, roč. XV, čís. 177, s. 5648. ISSN 0231-9047.
- ↑ DEALURILE TRANSILVANIEI (DEPRESIUNEA COLINARĂ A TRANSILVANIEI)
- ↑ pozri napr. Poseove knihy v referenciách
- ↑ pozri napr. členenie Karpát
- ↑ Panónska panva in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, č. 134, str. 4259, 1982
- ↑ Hevesi, A.: A Karpát-medence és a Kárpátok természetföldrajzi tájtagolásáról, 2001 Dostupné online.
- ↑ Posea 2005
- ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast, s. 149. (po česky)
- ↑ Transylvánska kotlina in: Pyramída – encyklopedická časopis moderného človeka, č. 177, str. 5648, 1986
- ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast. (po česky)
- ↑ Posea, G.: GEOGRAFIA FIZICĂ A ROMÂNIEI - Partea I - DATE GENERALE. POZIŢIE GEOGRAFICĂ. RELIEF, 2006, najmä str. 95, 189, 230 a zoznam geomorfologického členenia
- ↑ Posea, G.: GEOMORFOLOGIA ROMÂNIEI RELIEF – TIPURI, GENEZĂ, EVOLUŢIE, REGIONARE, 2005, najmä str. 29, 98, 152, 155, 135, 154, 204 a zoznam geomorfologického členenia vzadu
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online. ([1])
- ↑ podobne tu
Externé odkazy
upraviť- GEO-Instruire si Informare prin Internet-Baze de date si de imagini din geografia Romaniei (opis po rumunsky s podrobnou mapou)
- Iná podrobná mapa
- Podrobný opis (po rumunsky)
| Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |