Jedľa (rod)

Do druhej polovice 19. storočia sa rod jedľa (Abies) často chápal širšie než dnes; konkrétne buď zahŕňal obsah dnešných rodov jedľa (Abies) [v dnešnom ponímaní], smrek (Picea), jedľovec (Tsuga), duglaska (Pseudotsuga) a prípadne aj jedľovček (Keteleeria), alebo zahŕňal celé dnešné podčeľade jedľovaté (Abietoideae) a smrekovcovaté (Laricoideae) (prípadne okrem rodu céder) z čeľade borovicovité.^{[1][2][3][4][5][6]}

O zámene pojmov Abies a Picea vyskytujúcej sa v literatúre do 19. storočia pozri v článku smrek obyčajný.

Vedecký názov rodu Abies pochádza z latinského výrazu pre jedľu - abies. Možno súvisí so starogréckym označením jedle a iných vzhľadovo podobných ihličnanov ako ἄβιν (abin), ale táto súvislosť nie je istá, môže ísť aj o prevzatie z nejakého staršieho neindoeurópskeho jazyka.^[7] Skôr uvádzanými etymologickými možnosťami sú latinské abeo v zmysle „prekračujem, presahujem“ podľa toho, že jedľa patrí k najvzrastnejším európskym drevinám a výškovo často prerastá okolité stromy. Výšku značí aj grécky výraz pre jedľu – ελάτη (elaté).^[8]

Rod je rozšírený na severnej pologuli, prevažne v Severnej Amerike, strednej a juhovýchodnej Európe, v Stredomorí a vo východnej Ázii. V strednej Európe je pôvodným druhom iba jedľa biela (Abies alba).

Ťažisko druhového bohatstva jedlí leží vo východnej Ázii a na západe Severnej Ameriky, kde patria k dôležitým lesotvorným drevinám, tvoriacim zmiešané aj jednodruhové porasty. V južných oblastiach miestami vystupujú až k hornej hranici lesa.

Podľa paleobotanických objavov sú jedle známe už z obdobia eocénu, teda starších treťohôr, rod ako taký vznikol asi na konci druhohôr.^[9]

Jedle dorastajú spravidla výšku 10–60 metrov, niektoré druhy výnimočne aj vyše 80 metrov a dožívajú sa veku aj 700–800 rokov.^[10]

Kmeň má hladkú kôru, meniacu sa v starobe na tenkú rozpukanú borku, pri niektorých druhoch v mladosti so živicovými pľuzgierikmi. Kmeň je hrubý až 0,5 – 4 m. Koruna je kužeľovitá.

Ihlice sú sploštené, typicky na vrchole tupo zaoblené a ľahko vykrojené, na spodnej strane obyčajne s dvoma belavými prúžkami; to však neplatí pre všetky druhy. Na rozdiel od smreka nevyrastajú na listových vankúšikoch a vetvičky sú preto hladké. Sú umiestnené v jednej rovine alebo okolo vrchnej polovice vetvičky. Tvar ihlíc a ich postavenie na vetvičke sú významným druhovo určovacím znakom.

Šišky (na rozdiel od smreka obyčajného) na vetvách nevisia nadol, ale vyrastajú vzpriamene a v zrelosti sa rozpadajú na stromoch. Sú valcovité rozpadavé, dlhé 5 – 25 cm. Po rozpadnutí šišky sa uvoľnia okrídlené semená.

Drevo jedlí patrí medzi mäkké drevá a neobsahuje živicu, v hospodárstve je cenené menej než podobné smrekové drevo. Mnoho druhov má značný sadovnícky význam, využitie majú aj aromatické esenciálne oleje a živica. Jedľa patrí k najobľúbenejším vianočným stromčekom.

Zahŕňa v závislosti od autora 40–50 druhov. Identifikácia druhov je založená na veľkosti, farbe a usporiadaní ihlíc, a habituse.

Najznámejšie druhy sú^[11]:

• jedľa biela (Abies alba)
• jedľa balzamová (Abies balsamea)
• jedľa grécka (Abies cephalonica)
• jedľa srienistá/jedľa kolorádska (Abies concolor)
• Abies forrestii
• jedľa obrovská (Abies grandis)
• jedľa nikkoská/jedľa nikko (Abies homolepis)
• jedľa kórejská (Abies koreana)
• jedľa plstnatoplodá (Abies lasiocarpa)
• jedľa nádherná (Abies magnifica)
• jedľa Nordmannova/jedľa kaukazská^[12] (Abies nordmanniana)
• jedľa alžírska (Abies numidica)
• jedľa španielska (Abies pinsapo)
• jedľa vznešená/jedľa ušľachtilá^[13] (Abies procera)
• jedľa Veitchova (Abies veitchii)

Z týchto druhov na Slovensku je pôvodná iba jedľa biela^[14].

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jedľa (rod)
•   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jedľa (rod)

• Naša príroda. [s.l.] : Reader´s Digest Výběr, 2006. ISBN 8088983037.
• ALLEN J., Coombes. Stromy. Martin : Osveta, 1996. ISBN 80-88824-15-X.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fir na anglickej Wikipédii.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku jedle na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).