Dickinsonia

Dickinsonia je vyhynutý rod z taxónu Dickinsoniomorpha (patriaceho do taxónu Proarticulata). Patrí do tzv. ediakarskej bioty.

Zaradenie v systéme

Presné zaradenie taxónu Dickinsoniomorpha (a teda aj rodu Dickinsonia) v systéme je neisté, ale podľa stavu poznania okolo roku 2020 najpravdepodobnejšie išlo buď o primitívne mnohobunkové živočíchy (Metazoa) alebo o primitívne dvojstranovce (Bilateralia) - porovnaj aj systém uvedený v článku dvojstranovce.

V prospech zaradenia do dvojstranovcov hovorí okrem iného spôsob rastu jedincov^[1].

Podľa niektorých názorov tento rod patrí húb alebo do zaniknutej ríše organizmov.^[2]^[3]^[4] Objav molekúl cholesterolu vo fosíliách podporuje myšlienku, že Dickinsonia je živočích.^[5]

Charakteristika

Výzorom pripomína bilaterálne symetrický rebrový ovál. Našli sa iba odtlačky v pieskovcovom podloží. Nájdené jedince boli dlhé od niekoľko milimetrov až po 1,4 m a hrubé od zlomku milimetra po niekoľko milimetrov.^[6] Prvá fosília sa našla v roku 1947 v pohorí Flinders Ranges v Južnej Austrálii, ďalšie jedince sa našli na Ukrajine (formácia Mogilev) a v Rusku. Tieto náleziská sú staré 567 až 550 miliónov rokov^[7]^[8]^[9].

Predpokladá sa, že boli mobilní a za potravou sa pohybovali.^[10]

Je opísaných približne 9 druhov.

Referencie

↑ Ancestral state reconstruction of ontogeny supports a bilaterian affinity for Dickinsonia. Evolution & Development, 2015, s. 315–397. DOI: 10.1111/ede.12168. PMID 26492825.
↑ Pflug. Zur fauna der Nama-Schichten in Südwest-Afrika. IV. Mikroscopische anatomie der petalo-organisme. Palaeontographica, 1973, s. 166–202.
↑ Seilacher, Adolf. Vendobionta and Psammocorallia: lost constructions of Precambrian evolution. Journal of the Geological Society, London, 1992, s. 607–613. Dostupné online [cit. 2007-06-21]. DOI: 10.1144/gsjgs.149.4.0607.
↑ McMenamin M.. The Garden of Ediacara. New York : Columbia University Press, 1998. ISBN 978-0-231-10559-0. It lived during the late Ediacaran (part of Precambrian). Dinosaurs a visual encyclopedia. New York : DK Publishing, Inc, 2018-04-03. ISBN 9781465469489.
↑ BOBROVSKIY, Ilya; HOPE, Janet M.; IVANTSOV, Andrey. Ancient steroids establish the Ediacaran fossil Dickinsonia as one of the earliest animals. Science, 20 September 2018, s. 1246–1249. DOI: 10.1126/science.aat7228. PMID 30237355.
↑ Fedonkin M. A.; Gehling J. G.; Grey K.. The Rise of Animals. Evolution and Diversification of the Kingdom Animalia. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-8679-9. S. 326.
↑ Grazhdankin, Dima. Patterns of distribution in the Ediacaran biotas: facies versus biogeography and evolution. Paleobiology, 2004, s. 203–221. Dostupné online. DOI: 10.1666/0094-8373(2004)030<0203:PODITE>2.0.CO;2.
↑ Maslov A.V., Podkovyrov V.N., Grazhdankin D.V., Kolesnikov A.V.. Upper Vendian in the east, northeast and north of East European Platform: Depositional processes and biotic evolution. Litosfera, 2018, s. 520–542. Dostupné online. DOI: 10.24930/1681-9004-2018-18-4-520-542.
↑ Kolesnikov A.V., Liu A.G., Danelian T., Grazhdankin D.V.. A reassessment of the problematic Ediacaran genus Orbisiana Sokolov 1976. Precambrian Research, 2018, s. 197–205. DOI: 10.1016/j.precamres.2018.08.011.
↑ Scott D. Evans, James G. Gehling, Mary L. Droser. Slime travelers: Early evidence of animal mobility and feeding in an organic mat world. Geobiology, 2019; https://doi.org/10.1111/gbi.12351

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dickinsonia na anglickej Wikipédii.

[1] Ancestral state reconstruction of ontogeny supports a bilaterian affinity for Dickinsonia. Evolution & Development, 2015, s. 315–397. DOI: 10.1111/ede.12168. PMID 26492825.

[Pflug-2] Pflug. Zur fauna der Nama-Schichten in Südwest-Afrika. IV. Mikroscopische anatomie der petalo-organisme. Palaeontographica, 1973, s. 166–202.

[Seilacher1992-3] Seilacher, Adolf. Vendobionta and Psammocorallia: lost constructions of Precambrian evolution. Journal of the Geological Society, London, 1992, s. 607–613. Dostupné online [cit. 2007-06-21]. DOI: 10.1144/gsjgs.149.4.0607.

[McMenamin1998-4] McMenamin M.. The Garden of Ediacara. New York : Columbia University Press, 1998. ISBN 978-0-231-10559-0. It lived during the late Ediacaran (part of Precambrian). Dinosaurs a visual encyclopedia. New York : DK Publishing, Inc, 2018-04-03. ISBN 9781465469489.

[Bobrovskiy-5] BOBROVSKIY, Ilya; HOPE, Janet M.; IVANTSOV, Andrey. Ancient steroids establish the Ediacaran fossil Dickinsonia as one of the earliest animals. Science, 20 September 2018, s. 1246–1249. DOI: 10.1126/science.aat7228. PMID 30237355.

[Rise-6] Fedonkin M. A.; Gehling J. G.; Grey K.. The Rise of Animals. Evolution and Diversification of the Kingdom Animalia. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-8679-9. S. 326.

[Grazhdankin2004-7] Grazhdankin, Dima. Patterns of distribution in the Ediacaran biotas: facies versus biogeography and evolution. Paleobiology, 2004, s. 203–221. Dostupné online. DOI: 10.1666/0094-8373(2004)030<0203:PODITE>2.0.CO;2.

[Maslov_2018-8] Maslov A.V., Podkovyrov V.N., Grazhdankin D.V., Kolesnikov A.V.. Upper Vendian in the east, northeast and north of East European Platform: Depositional processes and biotic evolution. Litosfera, 2018, s. 520–542. Dostupné online. DOI: 10.24930/1681-9004-2018-18-4-520-542.

[Kolesnikov_2018-9] Kolesnikov A.V., Liu A.G., Danelian T., Grazhdankin D.V.. A reassessment of the problematic Ediacaran genus Orbisiana Sokolov 1976. Precambrian Research, 2018, s. 197–205. DOI: 10.1016/j.precamres.2018.08.011.

[10] Scott D. Evans, James G. Gehling, Mary L. Droser. Slime travelers: Early evidence of animal mobility and feeding in an organic mat world. Geobiology, 2019; https://doi.org/10.1111/gbi.12351

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]