Belehrad

	Belehrad; (Град Београд)
	Grad Beograd
	Hlavné mesto Srbskej republiky
	Belehrad
Vlajka	Erb
Štát	Srbsko
Kraj	Mesto Belehrad
Rieka	Dunaj, Sáva
Nadmorská výška	117 m n. m.
Súradnice	44°49′14″S 20°27′44″V / 44,82056°S 20,46222°V
Rozloha	359,96 km² (35 996 ha)
- Metropolitnej oblasti	3 222,68 km² (322 268 ha)
Obyvateľstvo	1 659 440 (2011)
Hustota	4 610,1 obyv./km²
Založenie	279 pred Kr.
- Mestské práva	150
Primátor	Aleksandar Šapić
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	11000
Tel. predvoľba	(+381) 11
EČV	BG
	Poloha mesta v Srbsku
	Webová stránka: www.beograd.rs
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O iných významoch výrazu Belehrad pozri Belehrad (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 44°49′14″S 20°27′44″V / 44,82056°S 20,46222°V

Belehrad (srbsky Beograd, Београд vypočuť) je hlavné a najväčšie mesto Srbska. Medzi rokmi 1918 až 1941/5 bolo tiež hlavným mestom Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca), neskôr hlavným mestom Juhoslávie. V roku 2011 tu žilo 1 659 440 obyvateľov. Mesto leží na sútoku riek Dunaj (Dunav) a Sáva (Sava).

Dejiny

Belehrad, ktorý sa nachádza na strategickom sútoku dvoch riek, patrí k veľmi starým mestám, kde kontinuálne osídlenie trvá už niekoľko tisíc rokov. V období Keltov tu existovala osada; po tom, čo sa okolia zmocnili Rimania ju pomenovali na Singidunum a následne tu vybudovali prístav pre svoju flotilu. Od 6. storočia mesto patrilo Byzantskej ríši, po sťahovaní národov a jej úpadku sa sem nasťahovali Slovania. V 15. storočí tu bola pohraničná pevnosť Uhorska, ktorú však roku 1521 po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyli Turci. V rokoch 1688 – 1690, 1717 – 1739 a 1789 – 1791 ho mali v moci Rakúšania, od roku 1806 je hlavným mestom Srbska; napriek tomu až do roku 1867 tu bola stále prítomná turecká vojenská posádka. Od roku 1918 bol hlavným mestom Kráľovstva SHS a od roku 1929 Juhoslávie. Počas druhej svetovej vojny bol obsadený Nemeckom, oslobodila ho v októbri 1944 Červená armáda. V roku 1999 bolo mesto ťažko poškodené bombardovaním vojskami NATO. NATO zničilo viaceré úrady, ako napr. budovu RTS - Srbský rozhlas (počas jej bombardovania zomrelo 16 technikov), viaceré nemocnice, Hotel Jugoslavija, najvyššiu budovu Srbska - vežu Ušće, vežu Avala TV a budovu čínskej ambasády.^[3]

Charakter mesta

Ako jediné mesto s počtom obyvateľov nad 1 milión má Belehrad v Srbsku dominantné postavenie. Je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom štátu. Sú tu zastúpené takmer všetky odvetvia priemyslu, nachádza sa tu medzinárodné letisko a prístav na Dunaji. Mesto má mnoho vysokých škôl a dve univerzity (1863, 1975). Z Belehradu vedú diaľnice do Záhrebu, Nového Sadu a do Skopje. V meste je veľa sakrálnych pamiatok srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najväčšie z nich patrí monument mesta Chrám svätého Sávu. Pozoruhodnou je pravoslávna Katedrála svätého Michala z 19. storočia vybudovaná v klasicistickom štýle, Chrám svätého Marka v srbsko-byzantskom štýle, Kostol svätého Alexandra Nevského v srbsko-byzantskom štýle, ale aj Chrám Svätej Trojice, ktorý patrí Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Demografické údaje

Etnické zloženie

Národnosť	Počet^{[chýba zdroj]}	Podiel (%)
Srbi	1 417 187	89,92
Juhoslovania	22 161	1,41
Čiernohorci	21 190	1,34
Rómovia	19 191	1,22
Chorváti	10 381	0,66
Macedónci	8 372	0,53
Gorani	3 340	0,21
Slováci	2 199	0,14
Slovinci	2 084	0,13
iná		4,44%

Náboženské zloženie

Vyznanie	Počet^{[chýba zdroj]}	Podiel (%)
pravoslávni	1 429 170	90,68
moslimovia	20 366	1,29
rímski katolíci	16 305	1,03
protestanti	3 796	0,24
bez vyznania	47 349	3,00
ateisti	23 240	1,47
iné		2,29

Ekonomika

Budova Srbskej národnej banky na Námestí Slavija

Belehrad patrí k ekonomicky najvyspelejšej časti Srbska. Viac než 30 % HDP Srbska je produkovaných v Belehrade. 30 % zamestnanosti celej populácie Srbska spadá na Belehrad.^[4]

Počas 90. rokov 20. storočia bola ekonomika Belehradu ako aj Srbska ovplyvnená medzinárodným obchodným embargom. Hyperinflácia juhoslovanského dinára patrila k najväčším na svete a decimovala ekonómiu mesta. V Belehrade sa nachádza Srbská národná banka. Sídli tu aj viacero významných spoločností ako aerolinky Air Serbia, Telekom Srbija, Telenor Serbia, Delta Holding a iné. Množstvo zahraničných spoločností sa rozhodlo vybudovať svoje ústredie v Belehrade, patria k nim Japan Tobacco, Motorola, Microsoft, Philip Morris International, Société Générale, Coca-Cola Hellenic Bottling Company (CCHBC) a iné.

V septembri 2017 bola priemerná čistá mesačná mzda 47 220 srbských dinárov (t. j. okolo 398 Eur). Priemerná mzda v Belehrade a jeho blízkom okolí je 60 756 dinárov (t.j. cca. 511 Eur), čo je najvyššia vyplácaná mzda spomedzi všetkých okresov Srbska.^[5]

Kultúra

Belehrad hostí viacero každoročných kultúrnych podujatí, festivalov akými sú: FEST – Belehradský filmový festival, BITEF (Belehradský divadelný festival), BELEF (Belehradský letný festival), BEMUS (Belehradský hudobný festival), Belehradský knižný veľtrh a Belehradský pivný festival.^[6] Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Ivo Andrić tu napísal jeho najvýznamnejšie dielo Most na Drine.^[7] K ďalším významným belehradským spisovateľom patria aj Branislav Nušić, Miloš Crnjanski, Borislav Pekić, Milorad Pavić a Meša Selimović.^[8]^[9]^[10] Väčšina srbského filmového priemyslu sa nachádza v Belehrade. Jedným z najznámejších je film ocenený v roku 1995 na cenách Palme d'Or s názvom Underground (Podzemie) od režiséra Emira Kusturicu.

Mesto bolo centrom srbskej hudobnej éry New Wave v 80.rokoch: hudobníci VIS Idoli, Ekatarina Velika a Šarlo Akrobata pochádzali z Belehradu. K ostatným význačným rockovým skupinám patria Riblja Čorba, Bajaga i Instruktori a iné.^[11] Počas 90. rokov bolo mesto hlavným centrom hudobného štýlu nazývaného turbofolk, k jeho najznámejším predstaviteľom patrila Ceca Ražnatovićová. Dnes je Belehrad centrom Srbskej hip-hopovej scény, pôsobia tu umelci ako Beogradski Sindikat, Škabo, Marčelo^[12]^[13]

Nachádza sa tu mnoho divadiel, popredné miesto majú Národné divadlo, Juhoslovanské dramatické divadlo, Belehradské dramatické divadlo, divadlo Zvezdara Teatar a Atelje 212 (Ateliér 212). V Belehrade sídli Srbská akadémia vedy a umenia ako aj Srbská národná knižnica.

V Belehrade sídli mnoho zahraničných kultúrnych inštitúcií: Instituto Cervantes, Goetheho inštitút a Institut Français sa všetky nachádzajú v centre mesta, v pešej zóne na Ulici Knez Mihailova. Ostatné kultúrne strediská v Belehrade sú American Corner, Rakúske kultúrne fórum (Österreichischen Kulturforums), British Council, Confucius Institute, Canadian Cultural Center, Taliansky kultúrny inštitút (Istituto Italiano di Cultura), Kultúrne centrum Islamskej republiky Irán a Ruské centrum vedy a umenia (Российский центр науки и культуры).

Múzeá

Miroslavljevo Jevanđelje, stredoveký manuskript, ktorý sa nachádza v Srbskom národnom múzeu

Najvýznamnejším belehradským múzeum je Národné múzeum, založené v roku 1844. V múzeu sa nachádza vyše 400 000 exponátov, medzi nimi aj viacero mnoho zahraničných majstrovských diel. Známy stredoveký rukopis Miroslavljevo Jevanđelje (Miroslavov Gospel) patrí ku kolekcii v múzeu.^[14] Veľmi populárne je hlavne pre zahraničných turistov Vojenské múzeum. K exponátom v tomto múzeu patrí aj letecká stíhačka F-117 zostrelená juhoslovanskou armádou. Okrem nej sa nachádza v múzeu vyše 25 000 exponátov, ktoré siahajú až do Doby Rímskej ríše.^[15]^[16] Podobné je aj Juhoslovanské múzeum letectva v ktorom sa nachádza vyše 200 lietadiel. Nachádzajú sa tu aj exponáty lietadiel, ktoré nie sú dostupné inde na svete ako napríklad Fiat G.50. V múzeu sú vystavené aj lietadlá NATO a USA zostrelené v občianskej vojne.^[17]

Etnografické múzeum založené v roku 1901 v ktorom sa nachádza vyše 150 000 exponátov, ktoré zobrazujú dedinskú a mestskú kultúru na Balkáne, predovšetkým krajín bývalej Juhoslávie.^[18] Múzeum moderného umenia má kolekciu okolo 8540 diel vytvorených v Juhoslávii od roku 1900.^[19]

Nachádza sa tu múzeum Nikola Teslu. Bolo založené v roku 1952 a hostí osobné predmety vynálezcu. Nachádza sa tu vyše 160 000 originálnych dokumentov a okolo 5700 iných predmetov.^[20] Posledným významným belehradským múzeom je Múzeum Vuk a Dositej, kde sú zobrazené diela Vuka Stefanovića Karadžića a Dositeja Obradovića, reformátora srbskej literatúry a jazyka z 19. storočia a prvého ministra školstva.^[21] Pozoruhodným je aj Múzeum Afrického umenia, založené počas dní socialistickej solidarity s málo rozvinutými krajinami tretieho sveta.

Vzdelanie

V Belehrade sa nachádzajú dve štátne a viacero súkromných vysokých škôl. Belehradská univerzita (Универзитет у Београду) bola založená v roku 1808 ako Hlavná akadémia.^[22] Patrí k najstarším centrám vzdelania v krajine (najstaršia je učiteľská škola v Subotici, od roku 1689). Na Belehradskej univerzite študuje vyše 70 000 študentov.^[23]

Je tu 195 základných škôl a 85 stredných škôl. Spomedzi základných škôl je tu 162 všeobecných, 14 špeciálnych, 15 umeleckých a 4 školy pre dospelých. Spomedzi škôl druhého stupňa je tu 51 odborných škôl, 21 gymnázií, 8 umeleckých a 5 špeciálnych škôl. Študuje tu vyše 230 000 žiakov, ktorých riadi 22 000 zamestnancov vo vyše 500 budov, ktoré kryjú vyše 1 100 000 m².^[24]

Nočný život

Belehrad má povesť mesta, ktoré ponúka veľký výber pre nočný život, nachádza sa tu mnoho podnikov a klubov. Najznámejšie miesto pre nočný život sú loďky (tzv. splavovi) zakotvené na riekach Sáva a Dunaj, pri nábrežiach.^[25]^[26]^[27]

Víkendoví návštevníci, ktorí sem prichádzajú hlavne z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Slovinska považujú Belehrad za väčšie stredisko nočného života ako mestá v ich krajinách, kvôli priateľskej atmosfére, množstve barov a klubov, lacným nápojom, bezproblémovému dorozumievaniu a menšej regulácii.^[28]^[29]