Zemné práce

Zemné práce sú práce na stavenisku, pri ktorých sa rozpája zemina, resp. súvisia s jej pohybom po stavenisku.

Pozostávajú z prípravných, hlavných a dokončovacích prác. Medzi prípravné práce patrí zakladanie staveniska a jeho prieskum. Pred samotným začatím budovania stavby treba poznať podrobné údaje o zložení základovej pôdy. Tieto údaje získame geologickým a hydrogeologickým prieskumom. Tie sa delia na predbežné, podrobné a prevádzkové. Pri podrobnom vyhotovujeme sondy (kopané, vŕtané a jadrové), z ktorých odoberáme vzorky. Pri menších objektoch umiestňujeme sondu mimo budúceho základu. Sondy sa robia ručne, majú malú hĺbku a dno kopanej sondy je 180 x 120 cm a je stupňovité.

Po oplotení staveniska odstránime všetky prekážky a zabezpečíme sociálne zariadenia. Následne prevedieme prieskum staveniska. Odoberieme ornicu (20 – 30 cm) a pripravím stavenisko po stránke dopravnej (príjazdová cesta). Pripravíme inžinierske siete a prevedieme vytýčenie objektu. Po vytýčení nasleduje samotná práca mechanizmov.

Robí sa pomocou nadmorskej výšky. Musíme poznať jeden bod, ktorý má známu nadmorskú výšku a od ktorej počítame výšku prvého nadzemného podlažia (+/− 0,000). Ak sa má rozsiahly terén upraviť do roviny, postupujeme pri výpočte objemov zemných prác najčastejšie pomocou štvorcovej siete. Dĺžka strany štvorca je 20 m, osi sú na seba kolmé a do každého vrchola štvorca zarazíme kôl a zanivelujeme. Rozdiel hodnôt nám udáva výšku násypu alebo hĺbku výkopu. Vytyčovanie stavebných rýh pri inžinierskych sieťach sa robí tak, že sa vyhotovujú nezapažené ryhy (šikmé steny) a ryhy so zvislými stenami sa vyhotovujú tam, kde nie je dostatok voľného priestoru. Pri pozemných stavbách sa realizuje vytyčovanie pomocou dosiek, ktoré sú pribité na zatlačenie kolíkov. Nazývajú sa "lavičky" – horná hrana musí byť v rovnakej výške.

Pri výkopových prácach musíme zabezpečiť stabilitu výkopu pomocou pažiacich stien. Funkcia paženia spočíva v zabezpečení výkopu voči zosuvu pôdy zeminy. Technológie poznáme jednostranné a obojstranné. Zabezpečenie stavby podzemnými stenami: pilótové steny (vyhotovujú sa z pilót, ktoré sa prekrývajú a sú oddelené klenbičkami), štetovnicové steny (nosníky typu Larsen) a celistvé pažiace steny.

Poznáme povrchové a hĺbkové.
Povrchové odvodnenie je najjednoduchšie a najrozšírenejšie. Voda, ktorá vyviera z bokov stavebnej jamy, sa zbiera do obvodových priekov bočnými drénmi a na dne stavebnej jamy sa odvádza pomocou drenážnych rúrok obsypaných štrkom do bočných priekov v 2% spáde a pomocou nich sa voda odvádza do studní. Zo studní sa čerpá potrubím čo najďalej od stavebnej jamy.
Hĺbkové odvodnenie sa zachytáva pod úrovňou dna stavebnej jamy (do veľkého počtu studní, ktoré sú vyhotovené po obvode stavebnej jamy). Hladina spodnej vody sa tým zníži o asi 50 cm pod úroveň stavebnej jamy. Studne sú vzájomne prepojené na spoločné nasávacie potrubie, na konci ktorého je čerpadlo, ktoré vytláča vodu mimo stavebnej jamy. Čerpanie sa nesmie prerušiť. Používajú sa tieto metódy: vŕtané studne a čerpacie ihly.

Záver patrí úprave povrchu výkopu – humusovanie a zatrávňovanie.

• Hájek V. a kol: Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných , Alfa, Bratislava, 1989