Vydrník

Vydrník
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Región	Spiš
Nadmorská výška	610 m n. m.
Súradnice	49°00′05″S 20°24′23″V / 49,0013°S 20,4065°V / 49.0013; 20.4065
Rozloha	4,96 km² (496 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 320 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	266,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1294
Starosta	Maroš Kroščen[3] (PRINCÍP)
PSČ	059 14 (pošta Spišský Štiavnik)
ŠÚJ	524093
EČV (do r. 2022)	PP
Tel. predvoľba	+421-52
Adresa obecného úradu	Vydrník 55
Telefón	778 71 51
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vydrník
Webová stránka: vydrnik.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Vydrník je obec na Slovensku v okrese Poprad, v Prešovskom kraji.

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na južných svahoch Kozích chrbtov.

Betlanovce, Hôrka, Hrabušice, Jánovce, Spišský Štiavnik

Vydrničanka

• 1294 Wydernik
• 1326 Wedrenick
• 1773 Widrnik
• 1920 Vyderník
• 1927 Vydrník

Nemecký názov: Wiedrig
Maďarský názov: Védfalu

1990 – 1992 Ján Tropp (VPN)
1992 – 1993 Ing. Hubert Gallovič (nezávislý)
1993 – 1998 Peter Slobodník (nezávislý)
1999 – 2002 Peter Slobodník (DS + DÚ + KDH)
2002 – 2006 Peter Slobodník (ANO + SDKÚ)
2006 – 2010 Peter Slobodník (SDKÚ-DS)
2010 – 2014 Peter Slobodník (SDKÚ-DS)
2014 – 2018 Peter Slobodník (SDKÚ-DS)
2018 – 2022 Jozef Bizoň (KDH)

1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 12 poslancov (8 KDH, 4 DS)
1998 – 2002 – 12 poslancov (11 DS + DÚ, 1 NEKA)
2002 – 2006 – 7 poslancov (4 ANO + SDKÚ, 2 KDH, 1 HZD)
2006 – 2006 – 7 poslancov (7 SDKÚ-DS)
2010 – 2006 – 7 poslancov (7 SDKÚ-DS)
2014 – 2006 – 7 poslancov (4 SDKÚ-DS, 2 KDH, 1 SMER-SD)
2018 – 2006 – 9 poslancov (6 KDH, 2 DS, 1 OĽaNO)

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania	Počet obyvateľov	Počet domov
1869	294	–
1880	341	–
1890	320	–
1900	321	–
1910	371	–
1921	527	–
1930	472	–
1940	519	–
1948	527	–
1961	696	–
1970	800	–
1980	802	–
1991	767	–
2001	897	–

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

	Počet obyvateľov	%
Rímskokatolícka cirkev	–	99,11
Gréckokatolícka cirkev	–	0,22
Evanjelická cirkev a. v.	–	0,22
Bez vyznania	–	0,22
Ostatné a nezistené	–	0,22

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

	Počet obyvateľov	%
slovenská		45,3
rómska		56,7

Katolícky kostol sv. Šimona a Judu

Klasicistický kostol postavený v rokoch 1799 – 1801 na mieste starého gotického kostola, ktorý bol pôvodne cisterciánsky, založený v 13. stor. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou, zaklenutý pruskými klenbami. Na pravej strane presbytéria je prístavba tiež zaklenutá pruskou klenbou. Výmaľba od J. Adáma je z roku 1921, na klenbách sú figurálne kompozície: Kázanie na hore, Obetovanie Izáka, Kristus s apoštolmi, Búrka na mori a sv. Cecília. Fasády členené pilastrami a lizénovým orámovaním. Hlavný oltár je klasicistický, súčasný so stavbou kostola, je súčasťou uzáveru presbytéria. Má predstavanú menzu a klasicistické tabernákulum a stĺpovú pilastrovú oltárnu architektúru, uprostred s obrazom Martýria sv. Šimona a Júdu od D. Kindermanna. Dva bočné oltáre Nanebevzatia Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, klasicistické pendanty, riešené ako hlavný oltár. Klasicistická kazateľnica je z obdobia okolo roku 1800, vo výplniach parapetu sú reliéfy: Kristus na mori, Kristus s učeníkmi a kázanie. Na baldachýne je socha anjela s atribútmi Viery, Nádeje a Lásky. Klasicistická kazateľnica je z čierneho mramoru. Na vrchnáku je súsošie Krst Krista. Stolík za oltárom s mramorovou doskou je klasicistický. Monštrancia je z roku 1800. Kalich s paténou je z roku 1795 od J. Kolbenhayera. Cibórium z roku 1664, zvon 1755.

Rímskokatolícky – Vydrník 190
Duchovný správca: Mgr. Jaroslav Kaník(* 1974)

Katolícki farári pôsobiaci vo Vydrníku:

1692 – 1711 Matej Miserský
1711 – 1716 Juraj Janovič
1716 – 1719 Gašpar Erdélyi
1719 – 1728 Štefan Koterbakovič
1729 – 1732 Mikuláš Barányi
1732 – 1758 Ján Kegyer
1758 – 1760 Ján Leopold Chilko
1760 – 1766 Matej Klein
1766 – 1768 Štefan Maťašovský
1768 – 1771 Juraj Hiroš
1771 – 1772 Martin Ružbacký
1772 – 1779 Ladislav Okoličáni
1779 – 1786 Martin Argalášy
1786 – 1793 Ján Habovský
1793 – 1799 Ignác Hayn
1799 – 1807 Martin Dolánsky
1807 – 1843 Adam Peterec
1843 – 1847 Anton Desátnik (Tizédy)
1847 – 1879 Pavol Koperdan (1826, Studenec – 1899, Spišské Bystré)
1879 – 1882 Juraj Andreides
1882 – 1883 Otto Janos
1883 – 1892 Pavol Mišaga
1892 – 1908 Michal Majerčák
1910 – 1917 Ján Lipčey (Kapusta)
1917 – 1960 František Ulmánek (* Jablonka, Poľsko)
1960 – 1967 František Žolondek (* 1923, Fridman, Poľsko)
1967 – 1967 František Irha
1967 – 1968 Štefan Kubičár
1968 – 1970 Adolf Hrubec (* 1922, Liptovské Matiašovce)
1970 – 1976 František Šimonovič
1976 – 1982 Michal Kubičár
1982 – 1983 Ján Slivka
1983 – 1984 Štefan Živčák
1985 – 1990 Šimon Hasaj (* 1917, Nemešany)
1991 – 1993 Štefan Živčák (1938, Mníšek nad Popradom – 1993)

Materská škola

Základná škola 1. – 4. ročník

• Dušan Špiner (* 1950), rímskokatolícky duchovný, biskup podzemnej cirkvi