Vedecký časopis

Vedecký časopis je periodikum, ktoré je zamerané na publikovanie výsledkov vedeckého výskumu. Jeho čitatelia sú hlavne vedci, resp. pracovníci vysokých škôl a vedeckého výskumu.^[1] Predstavuje najčastejšie miesto publikácie výsledkov výskumu vo vede, najmä v prírodných vedách a v biomedicíne. V súčasnosti je väčšina kvalitných vedeckých časopisov uverejňovaná aj, alebo výlučne elektronicky na internete.^[2]

Oproti bežnému časopisu sa líši tým, že (vedecké) články musia prechádzať prísnou kontrolou kvality recenzentmi (tzv. peer review proces)^[3]. Autori vedeckých článkov za svoje štúdie nedostávajú honorár. Články vo vedeckom časopise mávajú zvyčajne podobnú štruktúru, aj keď sa môžu medzi jednotlivými odbormi značne líšiť. Vo vedeckom časopise sa môžu objaviť viaceré typy článkov (napr. recenzie, diskusie a komentáre ku článkom, listy redakčnej rade, jubileá alebo oznámenia o úmrtiach významných odborníkov v danom vednom odbore a pod.), ale tieto zvyčajne predstavujú menšiu časť obsahu časopisu.

Vedecký časopis charakterizuje rad požiadaviek. Niektoré z nich sú čisto formálne, avšak mnohé iné sú dôsledkom prísnych kritérií, ktoré vedecká komunita kladie na vedecké časopisy^[4][5]:

• uverejňuje príspevky, ktoré prinášajú nové poznatky, vedomosti a výsledky daného vedného odboru
• má pridelené medzinárodné číslo časopisu ISSN
• je k dispozícii vedeckej komunite v papierovej a/alebo elektronickej forme a je registrovaný v bibliografických databázach
• vychádza pravidelne v týždenných až polročných intervaloch, t. j. aspoň dvakrát ročne, obsahuje príspevky viacerých autorov, má vopred vymedzený program a špecifické zameranie
• má vedeckú (redakčnú) radu, ktorá je tvorená významnými vedeckými odborníkmi v danom vednom odbore. Ich zoznam býva uvedený v tiráži časopisu. Vedecká rada je zodpovedná za recenzovanie článkov (tzv. peer review), vyhodnocovanie recenzných posudkov a schvaľuje publikáciu každého článku.

Prvé vedecké časopisy vznikli v roku 1665, bol to francúzsky Journal des Sçavas a anglický Philosophical Transactions of the Royal Societ of London^[6]. Najstarším stále vychádzajúcim vedeckým periodikom v Českom jazyku je Časopis Národního muzea, ktorého prvé číslo vyšlo v roku 1827. Na Slovensku bol prvý Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Jeho prvé číslo vyšlo roku 1896. V roku 1917 začal vychádzať prvý špecializovaný slovenský vedecký časopis Právny obzor^[7]. V roku 1921 začali vychádzať Bratislavské lekárske listy, ktoré vychádzajú dodnes. Prvým geologickým vedeckým časopisom vydávaným na Slovensku boli Práce Štátneho geologického ústavu - Zošit, vydávané od roku 1940.^[8]

Vedecké časopisy sa líšia svojou úrovňou aj renomé, ktoré sa však výrazne líšia v rámci jednotlivých vedných odborov. Napríklad zatiaľ čo vplyv článkov vydaných v niektorých významných inter- či multidisciplinárnych časopisoch (Nature, Science) alebo užšie zameraných časopisoch (napr. The Lancet) je mimoriadne veľký, publikácie v iných časopisoch sa nikdy nedostanú svetovej vedeckej komunite a prakticky upadnú do zabudnutia. Tento jav mal oveľa väčší význam v minulosti, keď sa vedec mohol dostať len k tým výtlačkom, ktoré mal fyzicky v knižnici. Zaobstarávanie časopisov, resp. samostatných výtlačkov - kópii článku (tzv. separátov) zo zahraničia bolo zložité a často navyše sťažované jazykovou bariérou. Dnes je vďaka ľahkej elektronickej dostupnosti časopisov situácia oveľa jednoduchšia, pretože prakticky ktokoľvek si môže článok stiahnuť z internetu - klasický článok za poplatok, článok publikovaný formou Open Access zadarmo.

V roku 1958 v dôsledku potreby hodnotenia vedeckých článkov pre potreby knižníc a sledovania ich citovanosti, vznikol v USA Institute for Scientific Information (ISI), ktorý postupne vytvoril databázu Current Contents Connect, teda tzv. karentovaných časopisov. Dnes je táto databáza vlastníctvom spoločnosti Clarivate. V roku 2014 táto databáza indexovala asi 12000 vedeckých časopisov rôznych odborov^[9]. K dispozícii sú v internetovej aplikácii, resp. databáze Web of Science. Jej nevýhodou je, že podobne ako iné bibliografické databázy je prístup na ňu spoplatnený.

Pri hodnotení časopisov najmä v prírodných vedách sa používa aj tzv. impakt faktor (IF) alebo faktor dopadu, ktorý sa vypočítavá strojovo ako priemerné množstvo citácií článkov určitého časopisu za posledné dva roky. Impakt faktor je uverejňovaný pre každý časopis registrovaný v ISI Journal of Citation Reports, teda iba pre vybrané časopisy, ktoré sa rozhodne ISI sledovať raz do roka. Jedná sa spravidla iba o periodiká písané v angličtine. Výraznou nevýhodou tohto hodnotenia, že ním možno hodnotiť iba časopisy v rámci jedného vedného odboru, lebo spôsoby a zvyky citovania sa v rámci rôznych vedných odborov rôznia^[10]. Príkladom sú časopisy s najvyšším impakt faktorom v medicíne a lesníctve v roku 2014 - New England Journal of Medicine (IF - 55,873^[11]), Agricultural and Forest Meteorology (IF - 3,762^[12]). Časopisy s vysokým impakt faktorom sú v súčasnosti považované za prestížne.

Až do druhej polovice 20. storočia vychádzali vedecké časopisy v papierovej forme. Ich jednotlivé výtlačky boli distribuované v tlačenej forme medzi knižnice, ktoré platili za jednotlivé výtlačky. Bežne fungovala medziknižničná výpožička. Vedci získavali autorské výtlačky - tzv. separáty, ktoré mohli ďalej poskytnúť záujemcom o ich články v papierovej podobe. Do obdobia vynálezu kopírovacích strojov bolo kopírovanie článkov v knižniciach finančne náročné, a staršie fotokópie boli vždy relatívne drahé. Distribúcia časopisov bola zložitá, pretože len najbohatšie knižnice si mohli dovoliť väčšiu paletu časopisov. Veľmi komplikovaný bol prístup k časopisom publikovaným na opačných stranách železnej opony a problém mohla byť aj jazyková bariéra. Hlavne od obdobia, kedy sa začali publikovať vedecké články v elektronickej podobe začali zárobky veľkých vydavateľstiev významne narastať. Bolo to spôsobené hlavne faktom, že výrazne stúpol záujem o jednoduchú možnosť k prístupu k elektronickým databázam článkov online cez internet. Zatiaľ čo v 70. rokoch bola faktická cena jedného článku približne 0,5 dolára, v súčasnosti je komerčná cena jedného článku okolo 30 dolárov.^[13]

V súčasnosti proti vysokým, či neprimeraným cenám prístupu k týmto databázam protestujú viacerí vedci či knižnice.^[14][15] Väčšina najvýznamnejších časopisov je totiž v súčasnosti publikovaná veľkými vydavateľstvami zameranými na zisk. Online prístup k databázam si knižnice univerzít a výskumných organizácii predplácajú aby umožnili prístup z univerzitných počítačov, či prostredníctvom vzdialeného prístupu aj z domácich počítačov študentov a výskumníkov. V porovnaní s tlačenými verziami časopisov je elektronický prístup väčšinou drahší. Nemalým problémom zostáva fakt, že zatiaľ čo ceny časopisov a prístupu k nim konštantne rastú, finančné zdroje knižníc na ich zaobstaranie už dlhú dobu všade vo svete stagnujú. Príkladom je celoročný elektronický prístup k časopisu The Journal of Comparative Neurology, ktorého cena v roku 2012 sa rovnala cene 300 vedeckých monografií.^[15] Ceny jednotlivých článkov aj vysoké predplatné za prístup k elektronickým verziám časopisov je dlhodobo kritizované odbornou verejnosťou.^[16] V súčasnosti vydávajú vedecké časopisy aj mnohé vedecké spoločnosti, ktoré možno považovať za organizácie neorientované na zisk z publikácií. Tieto vedecké časopisy sú spravidla (avšak nie vždy) poskytované za nižšiu cenu ako vo vydavateľstvách orientovaných na zisk. Ceny sa bežne pohybujú okolo niekoľko tisíc amerických dolárov za rok. Takto získané prostriedky vedecké spoločnosti spravidla využívajú na činnosť redakčných rád časopisov a nákladov spojených s ich vydávaním, ale bežne ich investujú do poskytovania iných informačných zdrojov pre svojich členov, či podobné aktivity, čím umožňujú aby tieto prostriedky zostávali vo vede a vedeckej sfére.

Nespokojnosť vedcov s vysokou cenou časopisov a prístupu k nim viedla k vytvoreniu voľne dostupných vedeckých časopisov, alebo časopisov, ktoré sú vydávané za nízku cenu. Potreba profesionálnych editorov však má za následok vyššie náklady, ktoré sa zvyčajne darí pokrývať z príspevkov vedeckých spoločností, nadácií alebo sponzorov. Hlavne menšie časopisy sa však k týmto zdrojom zvyčajne nedostanú ľahko.

Od autorov jednotlivých článkov sa tradične vyžaduje aby prenechali autorské práva článku na vydavateľa periodika. Vo viacerých prípadoch je takéto jednanie skutočne nutné v záujme ochrany autorských práv, či koordinovania oprávnení pre dotlače a opätovné použitie či napríklad využitie obrázkov. V niektorých prípadoch je však zbytočne zložité. Mnoho autorov, najmä tí, ktorí pôsobia v hnutí za otvorený prístup preto takéto riešenie kritizujú.^[17] S časom si vynútili systém, kedy vydavateľ má oprávnenie upravovať, tlačiť a distribuovať článok komerčne, ale autorovi sú ostatné práva na nakladanie s článkom ponechané.

Štruktúra vedeckého časopisu býva niekedy napodobňovaná na účely publikácie myšlienok, ktoré sú vedeckou komunitou pokladané za vyvrátené alebo nezmyselné. Napr. v prípade rozširovania myšlienkového smeru kreacionuzmu alebo inteligentného diazajnu. Cieľom môže byť jednak vzájomne presviedčanie členov skupiny o vlastnej správnosti a jednak presviedčanie laikov, ktorí nedokážu rozoznať, že nejde o vedecký časopis, a tak prezentovaným tvrdeniam prikladajú oveľa vyššiu váhu. Spoločným rysom zvyčajne je absencia alebo iba formálne recenzné konanie. Takéto časopisy nebývajú indexované v skutočných vedeckých databázach.^[18]

Ďalším častým prípadom napodobňovania štruktúry časopisu je agresívny obchodný model zneužívajúci Open Access, označovaný ako predátorský časopis^[19]. Takýto „vedecký“ časopis často napodobňuje meno už existujúceho časopisu a agresívne láka vedcov všetkých odborov, hlavne začínajúcich a alebo druhoradých, na rýchlu a pomerne lacnú publikáciu napr. rozosielaním e-mailov. Predátorské časopisy však využívajú z rôznych dôvodov aj prestížne inštitúcie a nie sú doménou nízkopríjmových krajín.^[20]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Vědecký časopis na českej Wikipédii a Scientific journal na anglickej Wikipédii.