Valasi (severné Karpaty)
Valasi bol ľud pochádzajúci z Valašska, ktorý v 14. – 17. storočí osídľoval horské časti Slovenska a aj iných krajín (dnes Ukrajina, Poľsko, Sedmohradsko, Srbsko, Morava).[1][2]
Usídľovanie valachov na Slovensku začali v prvej polovici 14. storočia, najprv Užská stolica (najstarší potvrdený výskyt na území Slovenska pochádza obce Koromľa z roku 1337), potom Zemplínska, Šarišská a Spišská stolica. Išlo o obyvateľov rusínskeho (čiastočne poľského), menej balkánsko-rumunského pôvodu. Pôvodne šlo o obyvateľstvo bez stáleho sídla, tie začali tvoriť neskôr.[3]:324 V 15. storočí šlo maximálne o niekoľko tisíc obyvateľov a aj vtedy sa k valachom už pridávali domáci obyvatelia.[3]:427–428 Ich príchod vrchnosť podporovala, pretože hospodárili na vysokopoložených lúkach, ktoré predtým neboli hospodársky využité.[4] Demografický prínos príchodu valachov sa najviac prejavil na Orave (v rokoch 1530 – 1606 vzniklo viac ako 40 osád), inde nebol taký výrazný.[5] V 16. a 17. storočí sa zvyšoval podiel Slovákov, pretože tí utekali pred vykorisťovaním vrchnosti.[1] Vtedy už názov valasi strácal svoj etnický charakter a dostal význam pomenovania horského obyvateľstva, ktoré sa zaoberalo pastierstvom a chovom valaského dobytka.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b valasi. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž Doplnky. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 234.
- ↑ a b valasi. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 2. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 285.
- ↑ a b Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s.
- ↑ FILOVÁ, Božena, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 3 : Ľud – II. časť. Bratislava : Obzor, 1975. 485 s. S. 793.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 80.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- TOMEČEK, Oto: Valasi na Slovensku. In: Historická revue, roč. XXXII, 2021, č. 1, s. 32 – 35.