Wormský konkordát

Wormský konkordát bola dohoda medzi pápežom Kalixtom II. a cisárom Svätej rímskej ríše Henrichom V. z 23. septembra 1122, na základe ktorej získali pápeži právo menovať biskupov za prítomnosti kráľa, ktorý odovzdával zvolenému biskupovi majetky a aj žezlo ako znak jeho moci. Išlo o kompromis:biskupská voľba bola rozdelená na svetskú a cirkevnú časť. Ním sa skončil boj o investitúru.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.