Robert Smith

Robert Smith
Základné informácie
Popis umelca	anglický spevák a gitarista skupiny The Cure
Rodné meno	Robert Smith
Narodenie	21.4.195921. apríl 1959 (65 rokov) Blackpool, Spojené kráľovstvo
Žáner	Alternatívny rock Post-punk Gothic rock New Wave Punk rock
Hrá na nástrojoch	gitara, klávesy, piano, basgitara, husle, flauta, trúbka
Roky pôsob.	1976 – súčasnosť
Hudobný portál  Biografický portál

Robert James Smith (* 21. apríl 1959, Blackpool, Spojené kráľovstvo) je anglický gitarista, spevák a skladateľ. Je vedúcim spevákom a hlavným skladateľom v rockovej kapele The Cure. Je jediným členom skupiny, ktoré v nej hrá od jej založenia v roku 1976. Smith je multiinštrumentalista a hrá na gitare, basgitare, kontrabase, klávesoch, husliach, flaute a trúbke. Je považovaný za priekopníka novej gitarovej vlny. Ovplyvnil viacero umelcov ako Billy Corgan, Marilyn Manson, Trent Reznor, Placebo alebo Radiohead.

Robert je tretím zo štyroch detí, ktoré sa narodili Alexovi a Rite Smithovcom. Jeho súrodenci sú Richard, Margaret a Janet. Sestra Janet sa vydala za gitaristu skupiny The Cure Porla Thompsona. Prvých päť rokov prežil Robert v prímorskom severoanglickom meste Blackpool. Potom sa rodičia presťahovali do Crawley. Kvôli tomu mal severský prízvuk, za ktorý sa mu v škole smiali. Prvú gitaru dostal keď mal šesť rokov. V škole dosahoval podpriemerné výsledky. Intelekt mal, no chýbala mu snaha: „Ja som sa úmyselne chcel naučiť čo najmenej. Robilo mi radosť byť posledný.“ V štrnástich rokoch chcel údajne vyliezť na vysokú horu a umrieť. Keď ho vyhodili zo strednej, nechcel si hľadať prácu: „ Hovoril som tým ľudom na úrade, aby prácu dali tým, čo ju chcú. Ja som chcel zostať doma a počúvať hudbu. Varil som si pivo, aby som zbytočne neutrácal za chľast.“

Rodičia vychovávali Roberta ako kresťana. V jedenástich rokoch sa zmyslom jeho života stala gitara. Medzi jeho vzory patrili The Beatles, Nick Drake, David Bowie, The Stranglers, Syd Barrett a The Ink Spots.

Pri vzniku The Cure hral Robert pôvodne iba na piane. Kapela však nevedela nájsť vhodného speváka a tak dostal príležitosť Smith. „Nikdy som si nemyslel že zo mňa bude spevák. Na začiatku som občas spieval dosť falošne.“

Robert napísal a zložil väčšinu piesní The Cure. Je jediným členom skupiny, ktoré v nej hrá nepretržite od jej založenia. Všeobecne platí, že The Cure je Robert Smith a Robert Smith je The Cure.

Smith pomohol k popularizácii gotického štýlu obliekania. Pre jeho imidž je typický rozmazaný červený rúž, rozstrapatené čierne vlasy a čierne oblečenie. Maľuje sa už od svojich trinástich rokov. Podľa Steva Severina zo skupiny Siouxsie & the Banshees, Smith po prvýkrát použil rúž speváčky Siouxsie Sioux po užití ópia. Robert však hovorí:“ Je smutné, keď ľudia stále označujú The Cure ako gothic rockovú kapelu.“^{[chýba zdroj]}

Jeho piesne sú často plné depresie, melanchólie, pocitu samoty a osobnej izolácie. Robert priznáva, že je často obeťou veľkých návalov depresie. Najviac sa to prejavilo na albumoch Pornography, Disintegration a Bloodflowers. „Píšem o problémoch, ktoré najviac trápia mladého človeka. Väčšina ľudí s tým po čase prestane, pretože nenachádza správne odpovede. Mne sa to akosi nepodarilo.“

S Mary Pooleovou začal Robert chodiť, keď mal štrnásť rokov. V pätnástich rokoch s ňou prišiel o panictvo. Ako sám hovorí, už vtedy bolo jasné, že bude jedinou ženou jeho života. „Mary je vo svojej duši dosť zmätená, možno dokonca bláznivá. To sa mi na nej páči najviac. Človek nikdy nevie, čo urobí“, povedal o svojej budúcej manželke. Dňa 13. augusta v roku 1988 sa zosobášili v kostole Worth Abbey. Práve tento kostol sa dostal na obal albumu The Faith.

S Mary nemajú žiadne deti, iba synovcov a netere, o ktoré sa Robert veľmi rád stará. „Nechcel by som do tohto sveta priviesť dieťa“, tvrdí, no napriek tomu prezradil, že ak by Mary chcela, mohli mať deti.

Na začiatku tvorby The Cure využíva mäkký spev, ktorý sa prejavuje v skladbách „10:15 Saturday Night“ a „Boys Don't Cry“. Frenetický, punkový štýl je počuť v pesničke „I Just Need Myself“. S novým zvukom kapely sa objavil aj nový Robertov spevácky štýl. V dokumente Ten Imaginary Years prezrádza, že na albume The Top sa snažil spievať zle.

Pri skladaní piesní využíva Robert množstvo tém. Skladba Killing An Arab je akousi parafrázou románu Alberta Camusa Cudzinec, pri A Letter to Elise sa nechal inšpirovať dielom Franza Kafku A Letter to Felice. V nasledujúcich rokoch Smith preskúmal viacero poetických nálad.

V rokoch 1982 – 1984 bol Robert členom skupiny Siouxsie & the Banshees, kde hral na gitare. Podieľal s na živom albume Nocture a na radovom albume Hyaena. S basgitarisom tejto skupiny Stevom Severinom vydal pod názvom The Glove experimentálny disko album pod názvom Blue Sunshine. Vznikal pod vplyvom drog a sledovania hororových filmov.

V roku 1979 nahral s basgitaristom Simonom Gallupom pod názvom Cult Hero zábavný singel s názvom „I´m a Cult Hero“.

Smith hosťoval ako spevák na albume Billyho Corgana TheFutureEmbrace, na albume Blink-182, kde zaspieval skladbu „All of This“, taktiež sa objavil na MTV Unplugged od skupiny Korn a na albume To All New Arrivals od Faithless. Naposledy naspieval skladbu „Come to Me“ na albume 65daysofstatic.

Najväčší trapas sa mu stal, keď mal devätnásť rokov. V rádiu robil rozhovor so svojim veľkým idolom Davidom Bowiem. Pred vysielaním sa opil a počas rozhovoru ho celý čas urážal. Ako neskôr Robert priznal bolo mu vtedy zo seba zle.

Smith sa objavil v jednej z epizód kultového seriálu South Park, kde bojoval s Barbarou Streisandovou. Svoju postavu aj sám nadaboval. Na konci epizódy, jedna z hlavných postáv seriálu Kyle povie, že: “Disintegration je najlepší album v histórii“. Robert považuje účinkovanie v South Parku za jeden z vrcholov svojej kariéry.

Na albume The Cure z roku 2004 sa mala objaviť skladba o synovi, ktorého nikdy nemal. Jej názov mal byť „A Boy I Never Knew“.

• Three Imaginary Boys (1979)
• Boys Don't Cry (1980)
• Seventeen Seconds (1980)
• Faith (1981)
• Pornography (1982)
• Japanese Whispers (1983)
• The Top (1984)
• The Head on the Door (1985)
• Kiss Me, Kiss Me, Kiss Me (1987)
• Disintegration (1989)
• Wish (1992)
• Wild Mood Swings (1996)
• Bloodflowers (2000)
• The Cure (2004)
• 4:13 Dream (2008)

• Blue Sunshine (1983)

• Nocturne (1983)
• Hyaena (1984)

• profil na thecure.sk Archivované 2007-05-23 na Wayback Machine