Prievidza

Prievidza
mesto
Námestie slobody a Pomník padlým v SNP
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza
Región	Horná Nitra
Vodné toky	Handlovka, Nitra
Nadmorská výška	280 m n. m.
Súradnice	48°46′17″S 18°37′27″V / 48,771389°S 18,624167°V / 48.771389; 18.624167
Najvyšší bod
- výška	887 m n. m.
Najnižší bod
- výška	232 m n. m.
Rozloha	43,06 km² (4 306 ha) [1]
Obyvateľstvo	42 980 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	998,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Primátor	Katarína Macháčková[3] (SPOLU)
PSČ	971 01
ŠÚJ	513881
EČV (do r. 2022)	PD
Tel. predvoľba	+421-46
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Prievidza Námestie slobody 6 971 01 Prievidza
E-mailová adresa	info@prievidza.sk
Telefón	046 / 517 91 10
Fax	046 / 542 34 74
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Prievidza
Webová stránka: prievidza.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Prievidza (nem. Priwitz, Pritz, maď. Privigye) je okresné mesto ležiace v Trenčianskom kraji vzdialené 48 km od krajského mesta Trenčín.

Počtom obyvateľov je to 11. najväčšie mesto na Slovensku. Je centrom regiónu Horná Nitra.

Mesto sa nachádza na okraji západného Slovenska, na východnom okraji Trenčianskeho kraja. Leží približne v strede Hornonitrianskej kotliny a ohraničuje ho z východu pohorie Vtáčnik a Žiar, zo západu Malá Magura. Prievidzou preteká rieka Handlovka, ktorá za mestom (medzi Košom, Opatovcami a Laskárom) ústi do rieky Nitry. Stred mesta leží v nadmorskej výške 280 m.

Centrom mesta vedie cesta I/64 (Nitra – Žilina), ktorú na južnom okraji križuje I/9 (Trenčín – Zvolen). Od Nitry sem smeruje hlavná železničná trať, na ktorú sa napája trať do Hornej Štubne a Nitrianskeho Pravna. Prievidza je vzdialená 60 km južne od Žiliny, 36 km západne od Žiaru nad Hronom, 30 km severovýchodne od Partizánskeho a 35 km východne od Bánoviec nad Bebravou. Najbližším mestom sú 3 km vzdialené Bojnice.

• Rieky Nitra a Handlovka

Erb mesta Prievidza tvorí v zelenom poli strieborný anjel so zlatou gloriolou, kľačiaci na strieborných oblakoch a držiaci v predpaží obojruč zlatý jednoramenný kríž.

Na pečatidle je zobrazený kľačiaci anjel s krížom v obidvoch rukách a po obvode pečatidla je nápis SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383.

Zástavu tvorí päť pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky vo farbách žltá, biela, zelená, biela, žltá. Mestská zástava je ukončená zástrihom siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.

Predstavuje umelecky spracovaný kľúč z kovu veľkosti 27 centimetrov. Na jeho držadle je z jednej strany plasticky zobrazený kľačiaci anjel s krížom v rukách, na druhej nápis MESTO PRIEVIDZA.

Je vyrobená z bieleho kovu, umelecky tvarovaná a pri jej výrobe boli použité originálne strieborné spony a brošne patriace k prievidzskému kroju, ktorý obyvatelia Prievidze nosili do začiatku 20. storočia. Na prívesku reťaze je medaila so znakom mesta zhotovená podľa návrhu akademického maliara Vladimíra Vestenického z roku 1946. Z pôvodného znaku mesta použil motív kľačiaceho anjela s krížom, ktorý však nekľačí na kameňoch, ale na ozubenom kolese zo stúp, čo má pripomínať niekdajší kvitnúci súkennícky priemysel v Prievidzi. Po obidvoch stranách postavy anjela sú siluety prievidzských kostolných veží.

Je vyrobená ako medaila zo žltého kovu zavesená na trojfarebnej stuhe vo farbách mesta – t. j. v kombinácii žltá, biela, zelená. Medaila je umelecky tvarovaná, v jej strede je vo štvorci zobrazený na oblakoch kľačiaci anjel, ktorý v obidvoch rukách v predpažení drží jednoramenný kríž. Nad hlavou anjela je gloriola. Okolo štvorca sa tiahne nápis SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383.

Hornonitrianska kotlina bola osídlená už v strednom paleolite, čo dokladajú bohaté paleontologické nálezy z Bojníc aj Prievidze. Prvou objavenou lokalitou je Prepoštská jaskyňa v Bojniciach, nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji travertínovej kopy pod farským Kostolom sv. Martina. Našli sa tu početné kostrové pozostatky viacerých druhov vyhynutých zvierat (mamuty, srstnaté nosorožce, medvede atď.), taktiež väčšie množstvá štiepaných kamenných nástrojov. Prvý systematický výskum jaskyne sa uskutočnil už v roku 1927, no presnejšie datovanie bolo vykonané až v 60. rokoch 20. storočia.

Ďalším zdokumentovaným náleziskom paleontologického materiálu, objaveným v roku 1964, je travertínová kopa v severovýchodnej časti hradnej priekopy Bojnického zámku. Tu sa v profile vysokom 10 metrov nachádza až 11 polôh s výrobnými štiepnymi nástrojmi z paleolitu. Táto lokalita bola podľa datovania osídlená už pred približne 100 000 rokmi (v interglaciáli ris-würm).

Poslednou lokalitou s osídlením v paleolite je okolie Mariánskeho vŕška v Prievidzi, ktorý však skôr slúžil neandertálcom ako predsunutá základňa pri love, pričom bojnické lokality boli centrom a zimným sídlom. Tieto tri lokality patria k najstarším pravekým osídleniam v strednej časti Slovenska.

Obdobie neolitu je však v Hornonitrianskej kotline veľmi slabo doložené, čo je zapríčinené hlavne prvotným amatérskym výskumom Prepoštskej jaskyne, keď došlo k premiešaniu nálezov a nemožnosti presnejšieho určenia ich veku. Spoľahlivo datovaný je len nález kamennej sekery pri Hradci.

Prvá písomná zmienka o Prievidzi pochádza z roku 1113 z listiny Zoborského opátstva. Mestské práva mesto dostalo 26. januára 1383 od kráľovnej Márie. Prievidza získala výsady ako platenie dávok, konanie trhov, voľbu farára a richtára, stavanie mlynov, lovenie rýb, slobodný rozvoj remesiel, predaj výrobkov, vyberanie mýta a ochranu kráľovnej. V roku 1666 prichádzajú do mesta piaristi a ich zásluhou tu bol postavený barokový kostol (v súčasnosti známy ako piaristický kostol) a kláštor, ktorý sa stal strediskom kultúry a školstva.

V decembri 2020 mesto oznámilo, že vystúpi zo Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia pre rozvoj regiónu Horná Nitra. Ostane v Únii miest Slovenska, členstvo v ktorej má byť pre mesto prínosnejšie.^[4]

• Piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice. So stavbou sa začalo v r. 1666 podľa návrhu talianskeho architekta Biberelliho. Stavbu kostola dokončil v polovici 18. storočia rehoľný staviteľ H. Hanghe. Dnes je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe.
• Kostol sv. Bartolomeja apoštola – farský kostol. Pôvodne gotická stavba z konca 14. storočia, v 17. storočí bola upravovaná a rozšírená. V 19. a 20. storočí bol kostol niekoľkokrát reštaurovaný.
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie – najstarší kostol v Prievidzi, pôvodne súčasť Prievidzského hradu.
• Rušňové depo. Stavba bola vybudovaná v rokoch 1912 – 1913, v roku 1938 rozšírená. So svojím technologickým vybavením je najzachovalejším objektom svojho druhu na Slovensku. Je významným dokumentom vývoja architektúry železničných stavieb a histórie tohto druhu dopravy na Slovensku.
• Súsošie sv. Cyrila a Metoda. Aktom odhalenia tohto súsošia sa Prievidza stala prvým mestom na Slovensku, kde bola takýmto spôsobom vzdaná úcta solúnskym bratom.
• Trojičný stĺp. Stĺp vyhotovil Dionýz Stanetti v roku 1739. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie. Reštaurovaný bol v rokoch 1992 – 1995.
• Pomník padlým v SNP – postavený začiatkom 50. rokov 20. storočia. Na počesť bojovníkov II. svetovej vojny a účastníkov SNP ho vytvoril architekt Štefan Lukačovič a akad. sochár Rudolf Pribiš. Stojí na Námestí slobody v centrálnej časti mesta.

Prievidza má 4 hlavné mestské časti^[5]:

1. Prievidza I. Staré Mesto
2. Prievidza II. Píly
3. Prievidza III. Necpaly
4. Prievidza IV. Kopanice
5. Prievidza V. Štvrte (Hradec, Malá Lehôtka, Veľká Lehôtka)

• Mestské štvrte: Hradec, Kopanice, Malá Lehôtka, Necpaly, Nové Mesto, Píly, Staré Mesto, Veľká Lehôtka
• Sídliská: Dlhá ulica, Kopanice-Sever, Mládeže, Stred, Zapotôčky, Necpaly, Žabník, Nové Mesto
• Ostatné časti: Kopaničky, Piesky, Priemyselná zóna,
• Osady: Púšť, Vápenica, Vlčie Kúty, Vrchy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam ulíc a námestí v Prievidzi

Počet obyvateľov = 48 866 osôb

Slováci – 96,65 %
Česi – 0,95 %
Maďari – 0,48 %
Rómovia – 0,29 %
Nemci – 0,29 %
Iní – 0,05 %

Rímski katolíci – 61,91 %
bez vyznania – 29,01 %
evanjelici a. v. – 2,29 %
grécki katolíci – 0,34 %
pravoslávni – 0,12 %
a iní

• Regionálne kultúrne centrum Prievidza
• Dom kultúry Prievidza

Pôsobí tu amatérska divadelná skupina „A“ a „Shanti“.

• Kino Baník – Art Point
• Ster Century Cinemas Prievidza v OC Korzo

• Galéria REGIONART
• Galéria Imricha Vysočana (Meštiansky dom)
• Galéria Jabloň – kultúrne a kreatívne centrum Prievidza

V meste pôsobia dve lokálne televízne stanice:

• Regionálna televízia Prievidza
• Televízia AVT Prievidza

• Hornonitrianske múzeum

• Park Skotňa
• Lesný park LESOPARK
• Mestský park
• Park pred ÚPSVaR (súsošie sv. Cyrila a Metoda)

Mestom prechádza európska cesta E572, ktorá kopíruje cestu I. triedy I/9. Ďalej cesta I. triedy I/64 a cesta III. triedy 1775 spájajúca Bojnice a Prievidzu.

V roku 2024 je plánovaný začiatok výstavby prvej etapy obchvatu Prievidze.

Mestskú hromadnú dopravu na základe zmluvného vzťahu s mestom Prievidza prevádzkuje spoločnosť SAD Prievidza, a. s., na štrnástich linkách v charakteristických žltých autobusoch (prípadne bielych so žltými prvkami).

Železničná stanica Prievidza je železničná stanica v Prievidzi.

Tvorí dôležitý regionálny dopravný uzol, ktorý je križovatkou tratí z Ponitria, z Turca a lokálnej trate z Nitrianskeho Pravna. Ponúka priame železničné spojenie s hlavným mestom (Bratislava).

V rokoch 2026 – 2029 je plánovaná komplexná rekonštrukcia železničnej trate Prievidza – Topoľčany, ktorej hlavným prínosom bude zvýšenie maximálnej rýchlosti až do 120 km/h.

Pravidelná osobná doprava na trati Prievidza – Nitrianske Pravno je od 7. decembra 2012 zastavená.

V blízkosti mesta sa nachádza medzinárodné letisko Prievidza (LZPE). Každoročne sa tam koná Deň mestskej polície, ozbrojených a záchranných zložiek. Využívané je najmä na bezmotorové lietanie.

• Brose – automobilový priemysel (subdodávateľ), vývojové centrum (elektronika)
• GeWiS – automobilový priemysel (subdodávateľ)
• Unipharma – distribútor liekov, liečiv a liečebných pomôcok
• Nestlé – slovenské zastúpenie spoločnosti, výroba produktov značiek Carpathia a Maggi. Distribúcia značiek spoločnosti Nestlé pre slovenský trh.

• Hornonitrianske bane Prievidza – prevádzkovateľ komplexu baní v Novákoch, Handlovej a Cígli. Najväčší zamestnávateľ v okrese.

• Základná škola, Ulica P. Dobšinského
• Základná škola, Ulica energetikov
• Základná škola, Ulica Rastislavova
• Základná škola, Malonecpalská ulica
• Základná škola, Mariánska ulica
• Základná škola, Ulica Sama Chalupku
• Piaristická spojená škola Františka Hanáka – základná škola

• Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského
• SOŠ ul. T. Vansovej Prievidza (ZSŠ polytechnická spojená so ZSŠ stavebnou)
• Stredná odborná škola obchodu a služieb (SOŠ poľnohospodárska spojená od roku 2011)
• Obchodná akadémia Prievidza
• Piaristická spojená škola Františka Hanáka – osemročné, štvorročné gymnázium
• Súkromná stredná odborná škola CA&TS
• Stredná zdravotnícka škola

• Žilinská univerzita – detašované pracovisko Fakulty riadenia a informatiky

• Izabela Chylová – keramikárka, hrnčiarka
• Jozef Ertl – medovnikár, voskár
• Bernhard Hubič – kníhtlačiar

• Ibbenbüren, Nemecko
• Jastrzębie-Zdrój, Poľsko
• Luserna San Giovanni,Taliansko
• Šumperk, Česko
• Valjevo, Srbsko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Prievidzi

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prievidza
• Wikislovník ponúka heslo Prievidza.

• Oficiálny web
• Informačný systém samosprávy mesta Prievidza Archivované 2022-01-07 na Wayback Machine

• BÁRTA, Juraj. Pravek Bojníc : od staršej doby kamennej po dobu slovanskú. Bratislava : Obzor, 1972. 37 s.
• Stránky mesta