Počuvadliansky mlyn
Počuvadliansky mlyn je zničená usadlosť počas druhej svetovej vojny. Nachádza sa približne 4 km severne od osady Klastava v katastri obce Počúvadlo. Ide o ruiny bývalého vodného mlyna vedľa Klastavského potoka pri bývalej Ladzianskej železnici. Usadlosť leží na pozemkoch na pravej strane v smere toku potoka. Potok tvorí hranicu medzi katastrálnymi územiami obce Počúvadlo a Klastava. Z obce Počúvadlo je prístup najkratší. Chodník však nie je značený. Po lúkach a lesnej ceste treba z Počúvadla, ktorým prechádza cyklotrasa, prejsť len približne 1,7 km.[1] Usadlosť sa pôvodne skladala z niekoľkých budov a to hlavnej budovy mlyna a priľahlých hospodárskych budov. K mlynu vedie náhon od potoka.
Budova Počuvadlianskeho mlyna stála už v roku 1910. V januári 1931 kúpil od obce Počúvadlo pozemky a mlyn Alojz Bagala z Ladzian. V máji roku 1931 prešla polovica majetku na Máriu Mühlovú (rod. Bagalovú) a Zuzanu Bagalovú. V roku 1934 kúpil diely Zuzany Bagalovej Vojtech Mühl a takto prešiel mlyn do vlastníctva manželov Mühlových, každý v jednej polovici. V roku 1936 sa polovička vlastníctva Vojtecha Mühla vrátila Zuzane Tašalovej rod. Bagalovej z Ladzian. 19. apríla 1941 bola uzatvorená kúpna zmluva a vlastníctvo prešlo na Jozefa Kršiaka a jeho manželku Zuzanu Kohútovú každého v jednej polovici. V roku 1950, keď už mlyn neexistoval, prešlo vlastníctvo polovice zničeného majetku na vtedy maloletého Jozefa Kršiaka ml.
Incident za Druhej svetovej vojny
[upraviť | upraviť zdroj]Po potlačení SNP a príchode nemeckej okupačnej sily na územie bývalého Slovenského štátu sa v okolí usídlila odbojová a partizánska skupina "Sitno" vedená Ladislavom Exnárom. Jozef Jusko, ktorý prevzal velenie po smrti Exnára, sa vrátil s partizánskou jednotkou, ktorá mala asi 70 ľudí, späť do sitnianskych lesov. V okolitých obciach ešte za pôsobenia Exnára nadviazali kontakty so širokou skupinou zásobovačov a informátorov. Základňu si založili na Počuvadlianskom mlyne, odkiaľ podnikali akcie do širšieho okolia.[1][2][3][4] 23. novembra 1944 boli prepadnutí asi 300 členmi protipartizánskej jednotky Edelweiss. Na pamiatku tejto tragédie je tu umiestnený pamätník padlým hrdinom[5][6][7], ktorí pri tomto incidente padli alebo boli odvlečení a neskôr zavraždení nacistami.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b GEOCACHING. Geocaching - The Official Global GPS Cache Hunt Site [online]. www.geocaching.com, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Pavel Slúka: Ako partizána by ma neboli zajali, ale rovno zastrelili [online]. Post Bellum SK, Aktuality.sk, 2016-05-29, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Pavel Slúka (* 1924 †︎ unknown) [online]. pametnaroda.cz. Dostupné online.
- ↑ Pavel Slúka (1924) [online]. www.memoryofnations.eu, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Vojnové hroby, Ministerstvo vnútra SR - Verejná správa [online]. www.minv.sk, [cit. 2021-10-04]. Dostupné online.
- ↑ Pomník Obetiam 2. svetovej vojny - padlým partizánom [online]. vets.cz. Dostupné online.
- ↑ REPUBLIKY, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej. Základná mapa | ZBGIS [online]. zbgis.skgeodesy.sk. Dostupné online.
- ↑ MOJŽIŠOVÁ, Ľubica. Mlyn zničený po útoku Edelweissu znova obmýva potok. Je v ňom deväť kameňov [online]. Petit Press a.s., [cit. 2023-12-08]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Súradnice: 48°21′26″S 18°51′20″V / 48,3571081°S 18,8555817°V