Sapfo
| Sapfo | |
 Busta s nápisom Sapfo z Eresu. Rímska kópia gréckeho originálu asi z 5. stor. pred Kr. | |
| Narodenie | asi 627 pred Kr. Mytiléna |
|---|---|
| Úmrtie | asi 568 pred Kr. Lesbos |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Sapfo (plné texty diel autora) |
| Commons |  Sapfo |
Sapfo alebo Sapfó (starogréc. Σαπφώ - Sapfó, v aiolskom dialekte Ψάπφω, * asi 627 pred Kr., Mytiléna – † asi 568 pred Kr., Lesbos) bola starogrécka lyrická poetka.
O jej živote sa vie len málo. Pochádzala z bohatej rodiny z Lesbosu, hoci mená jej rodičov nie sú isté. Staroveké zdroje hovoria, že mala troch bratov; Charaxos (Χάραξος), Larichos (Λάριχος) a Eurygios (Εὐρύγιος). Dvoch z nich, Charaxos a Larichos, spomína aj vo svojej tzv. Bratovskej básni, objavenej v roku 2014. Okolo roku 600 pred Kristom bola vyhostená na Sicíliu a mohla pokračovať v práci až do roku 570 pred Kristom. Podľa legendy sa zabila skokom z leukadských útesov kvôli láske k prievozníkovi Faónovi.
Sapfo pravdepodobne zložila okolo 10 000 veršov. Jej poézia bola známa a veľmi obdivovaná počas veľkej časti staroveku a patrila medzi deviatich lyrických básnikov, ktorých si učenci z helenistickej Alexandrie najviac vážili. Jej poézia je stále považovaná za mimoriadnu a jej diela naďalej ovplyvňujú iných spisovateľov. Okrem poézie je známa aj ako symbol lásky a túžby medzi ženami, pričom anglické slová sapphic a lesbian sú odvodené z jej vlastného mena a názvu jej rodného ostrova. Zatiaľ čo jej význam ako poetky je potvrdený od najstarších čias, všetky interpretácie jej diela boli ovplyvnené diskusiami o jej sexualite.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v aristokratickej rodine na ostrove Lesbos. Desať rokov prežila so svojou rodinou v emigrácii na Sicílii a na svoj rodný ostrov sa vrátila až približne v roku 580 pred Kr.. Na ostrove si otvorila školu, ktorá sa zaoberala výchovou mladých dievčat z vyššej spoločnosti. Jej nový domov bol v tom období strediskom kultúry, a tak ich vzdelávala v speve, tanci, hudbe a poézii.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Ako námety na jej literárne diela slúžili udalosti z každodenného života (odchody alebo svadby jej žiačok či rodinné zážitky), ale tiež mýty, krásy prírody alebo spomienky. Svoje diela písala v aiolskom nárečí. Jej diela sú preniknuté priateľstvom, láskou a krásou, čo zosilňuje aj jazyk, v ktorom písala, nakoľko mal vyhovujúcu štylistickú a lexikálnu štruktúru. Napísala deväť kníh poézie, ktoré sa spomínajú v gréckych dokumentoch, a Gréci ich aj veľmi radi čítali, no vďaka tomu, že v neskoršom období jej dielo spálili byzantskí spisovatelia, sa zachovala len jediná kompletná óda („Modlitba k Afrodite“) a mnoho zlomkov z jej básní.
Odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci väčšina z jej poézie je dnes stratená, vo svojej dobe mala nesmiernu reputáciu, o čom svedčí i to, že ju sám Platón označil za desiatu múzu. Jej dielo bolo síce zničené, no neprestalo byť napodobňované (napr. v staroveku boli napodobňované jej svadobné piesne, epithalamiá). Bola neprekonateľná svojou hĺbkou citov, ktoré opisovala vo svojich básňach a stala sa múzou i pre rímskych básnikov, ako napr. Gaius Valerius Catullus alebo Quintus Horatius Flaccus. Obľúbeným námetom a múzou sa stala i pre umelcov v období romantizmu.
Ukážka zo Sapfinej tvorby: Vyznanie
[upraviť | upraviť zdroj]| Grécky originál[2] |
Prebásnenie do slovenčiny[3] |
|---|---|
|
φαίνεταί μοι κῆνος ἴσος θέοισιν |
Nesmrteľný ako boh sa mi vidí |
Sapfo považovala lásku za silu prírody, ktorej nič nemôže vzdorovať, a tiež za Afroditin dar, ktorý dokáže úplne precítiť len ženská senzibilita. Takto napríklad Sapfo spomína na milovanú dievčinu:
Niekto má rád pechotu, niekto jazdu,
niekto lode na čiernej zemi najviac
obdivuje; pre mňa je krásne všetko,
po čom kto túži.
Objasním to každému celkom ľahko:
Helena, čo kedysi vídavala
toľko slávnych hrdinov, oddala sa
ľahtikárovi
- veď on zničil kvitnúce mesto Tróju -
od dieťaťa, od milých rodičov sa
odvrátila; na bludnú cestu lásky
zviedla ju Kypris.
Tak vše sklame rozmarné srdce ženy,
ktorá myslí jedine na prítomnosť.
Tak aj mne už odišla milá družka
Anaktoria,
ktorej pružnú chôdzu a rozžiarený
pôvab tváre videla by som radšej
ako lýdske vozy a bojovníkov,
rinčiacich kovom. [4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 283.
- ↑ Poetae lyrici graeci Bibliotheca Teubneriana 1867
- ↑ Sapfó: Piesne. Vojtech Mihálik, Slovenský spisovateľ 1984
- ↑ Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 978-80-8046-328-1. S. 161.
