[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Musée du Louvre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Musée du Louvre

Musée du Louvre (doslova "Múzeum Louvru") je múzeum v Paríži. Zaberá veľkú časť paláca Louvre pozdĺž brehu Seiny. Je najnavštevovanejším[1] a patrí k najslávnejším múzeám na svete. Rozlohou výstavných priestorov je tretím najväčším múzeom na svete.[2]

Múzeum otvorili 10. augusta 1793, základ zbierky vytvoril však už kráľ František I. Zbierku značne rozšíril najmä okolo roku 1800 Napoleon Bonaparte, ktorý dal priniesť rôzne predmety z celého sveta.

Pestrosť zbierok Louvru sa dá pripísať dlhodobému zhromažďovaniu umeleckých diel z celého sveta. Dnes Louvre vlastní obrovské množstvo zbierkových predmetov a vyše 5000 diel maliarskeho umenia. V jeho zbierkach nájdeme obrazy z 13.19. storočia, štýlový nábytok zo 17. – 19. storočia a grafickú zbierku bankára Jamesa de Rothschilda.

Sklenou pyramídou prejdeme do pavilónov ako Richelie, Sully, Denon, paláca, ktorého najstaršie časti sú z roku 1200. Najstaršia časť paláca je Lescotova fasáda – majstrovské renesančné dielo. Samotné múzeum skrýva skvosty ako obraz Mona Lisa od Leonarda da Vinci, sarkofág z Cervetera zo 6. storočia pred Kr., asýrske okrídlené zvery z 8. storočia pred Kr., fragmenty sôch z aténskej Akropoly, Michelangelových Spútaných otrokov, Dürerov Autoportrét, diela Boticelliho, Giotta, Raffaela, Rembrandta, Goyu atď.

Egyptské zbierky

[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeum v Louvri obsahuje viac ako 50 000 predmetov z dejín starovekého Egypta od najstarších čias, cez helenistické a rímske obdobie až po byzantské obdobie. Predmety sú umiestnené v 30 sálach a obsahujú potreby každodenného života, papyrusové zvitky, múmie, sochy, fragmenty maliarskeho umenia.

Zbierky sa začali v rozsiahlejšom rozsahu budovať počas Napoleonovej výpravy do Egypta (1798-1801), pričom významnú úlohu pri ich budovaní zohral Dominique Vivant Denon, ktorý počas výpravy dokumentoval jednotlivé lokality a ich umelecké nálezy. Na základe textu na tzv. Rossettskej doske (dnes v Britskom múzeu) Jean-François Champollion rozlúštil hieroglyfy a otvoril tak cestu k rozsiahlemu výskumu egyptských dejín.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Pravda, Kráľom svetových múzeí je Louvre [1]
  2. Väčšie výstavné priestory má len Metropolitan Museum New York a petrohradská Ermitáž

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]