Mierka mapy

Mierka mapy udáva pomer zmenšenia dĺžky meranej na mape k dĺžke v skutočnosti (na elipsoidu).^[1] Umožňuje tak vytvoriť si približnú predstavu o podrobnosti mapy. Mierka na rôznych miestach mapy sa líši. Zmeny mierky na mape závisí predovšetkým na diaľkovom skreslení príslušného mapového zobrazenia. Mierka bežných máp obvykle platí pre stred mapy (označuje sa ako stredná mierka). Mierka určitého miesta na mape, nezodpovedajúca uvedenej mierke, sa dá označiť za lokálnu mierku.

Existuje niekoľko typov vyjadrenia mierok na mape, medzi najpoužívanejšiu z nich patrí mierka číselná a grafická. Mierku môžeme tiež členiť podľa podrobností zobrazenia na mierky:

• veľké
• stredné
• malé.

Číselná mierka udáva, koľkokrát je dĺžka odmeraná na mape zmenšená. Udáva sa pomerom 1 : M, kde M je mierkové číslo. Platí teda, že mierka je otočená hodnota mierkového čísla a naopak. Pokiaľ vynásobíme dĺžku na mape mierkovým číslom, získame dĺžku v skutočnosti. Pokiaľ vynásobíme dĺžku v skutočnosti mierkou, dostávame dĺžku na mape.

• 1 : 1 500 000

znamená, že 1 cm na mape je 1 500 000 cm v skutočnosti. Pretože nás najčastejšie zaujíma skutočná vzdialenosť v kilometroch, stačí oddeliť päť posledných núl a dostaneme vzdialenosť v kilometroch. 1 cm na mape je 15 km.

Na mape nájdeme veľmi často aj grafické znázornenie mierky. Pokiaľ si prenesieme toto grafické znázornenie na úzky prúžok papiera, môžeme podľa neho jednoduchým nanášaním na mape pomerne presne merať vzdialenosti.

Podľa podrobností zobrazenia sa mapy rozdeľujú do troch skupín:

• mapy malej mierky
• mapy strednej mierky
• mapy veľkej mierky

Toto rozdelenie je ale relatívne a závisí od účelu mapy.^[2] Napríklad:

• mapy veľkej mierky – do mierky 1 : 5 000 vrátane
• mapy strednej mierky – 1 : 10 000 až 1 : 200 000
• mapy malej mierky – mierka menšia než 1 : 200 000

• mapy veľkej mierky – 1:10 000 do 1: 200 000
• mapy strednej mierky – 1 :200 000 do 1:1 000 000
• mapy malej mierky – nad 1:1 000 000
• (mapy veľkej mierky do 1:10 000 sa označujú ako plány)

1. ↑ Lauermann, L. (1975). Technická kartografie. VAAZ Brno, 346 s.
2. ↑ M. Konečný, V. Kaplan, K. Keprtová, Z. Podhrázský, Z. Stachoň, K. Tajovská: Kartografie a geoinformatika, multimediální učebnice, Geografický ústav PřF MU Brno