Modernizmus (náboženstvo)

Modernizmus v náboženstve označuje myšlienkový prúd na prelome 19. a 20. storočia, ktorý sa pokúsil spojiť historické kresťanstvo s modernou vedou a filozofiou.

Pojem modernizmus bol najprv použitý v protestantizme, ale jeho zásady boli prijímané tiež teológmi iných cirkví. Reakciou bol vnútri protestantských cirkví kresťanský fundamentalizmus a evangelikalizmus. Modernizmus však zasiahol aj reformné židovstvo, predovšetkým v USA. Najdôležitejšieho rozšírenie sa však modernizmus dočkal v katolíckej cirkvi, kde tiež došlo k tzv. modernistickej kríze.

Modernizmus prišiel s aplikáciou historicko-kritickej metódy v biblickej exegéze a dejinách dogmy. Dogmatické pravdy nie sú podľa modernistov večné, ale dobovo podmienené.

1. Alfred Loisy
2. George Tyrrell
3. Édouard Le Roy
4. Friedrich von Hügel
5. Ernesto Buonaiuti
6. Giovanni Semeria
7. Antonio Fogazzaro

Pápež Pius X. (1903 – 1914) reagoval na modernizmus tým, že ho odsúdil ako herézu v encyklike Pascendi Dominici gregis (1907) a dekrétu Lamentabili sane exitu. Kňaz Umberto Benigni navyše zorganizoval skupinu katolíckych intelektuálov Sodalitium Pianum (Piánske bratstvo) – integristov – ktorá bojovala proti modernistom. Časť súčasných teológov definuje modernizmus vlastne pozitívne ako zoznam heréz uvedených v encyklike Pascendi Dominici gregis a dekréte Lamentabili sane exitu. Tento zoznam zahŕňa názorové prúdy od protestantských heréz, ateizmu, agnosticizmu až po zástancov historickej metódy exegézy.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Modernismus (teologie) na českej Wikipédii.