Leviatan

O iných významoch výrazu Leviatan pozri Leviatan (rozlišovacia stránka).

Leviatan (hebr. לִוְיָתָן, livjatan) je morský netvor, ktorý sa spomína v Biblii v židovskej náboženskej literatúre. Ako leviatan sa neskôr začal označovať každý morský netvor. V románe Biela veľryba sa pomenovanie leviatan používa pre veľrybu, a to je aj význam tohto slova v modernej hebrejčine.

Slovo leviatan sa v Hebrejskej Biblii vyskytuje šesťkrát:

• Izaiáš 27, 1
• Žalmy 74, 14
• Žalmy 104, 25-26
• Jób 3, 8
• Jób 40, 24-32
• Jób 41, 1-24

Leviatan figuruje aj v Rašiho komentári ku Genezis 1, 21, kde sa píše: “Vtedy stvoril Boh veľké morské zvieratá (taninim) a všetky živé tvory rozličného druhu, čo sa hýbu a ktorými sa víria vody”. K slovu taninim, preloženom ako veľké morské zvieratá, Raši poznamenáva: “Podľa povestí sa vzťahuje na Leviatana a jeho družku. Boh stvoril Leviatana mužského aj ženského rodu, ale potom zabil samicu a jej mäso nasolil pre spravodlivých, pretože ak by sa Leviatan bol rozmnožil, svet by mu nebol stačil.” (Jalkut Šim'oni, Gen. 21).

V talmude sa spomína leviatan tiež na viacerých miestach:

• Avoda zara 3b
• Mo’ed Katan 25b

Sviatok Sukkot (Sviatok stánkov) sa končí modlitbou prednášanou pri vychádzaní zo suky (stánku), ktorej súčasťou je aj zvolanie “... kiež si zasluhujem v budúcom roku prebývať v suke z kože Leviatana”. Komentár k tejto modlitbe v modlitebnej knižke z ortodoxnej židovskej edície Artscroll (p. 725) dodáva: “Leviatan bol obludná ryba stvorená v piaty deň Stvorenia. V úplnosti o ňom hovorí talmudický traktát Bava Batra, 74b, kde sa píše, že Leviatan bude na konci vekov zabitý, jeho mäso podávané na hostine spravodlivých a jeho koža použitá na zakrytie stanu, kde sa bude hodokvas konať.”

Podobne sa v inom speve patriacom k sviatku Šavu’ot (oslava daru Tóry Židom), zvanom Akdamut, uvádza: „... Keď sa do seba zakliesnia [Behemot a Leviatan] a budú bojovať, Behemot so svojimi rohmi bude plný sily, ryba (t. j. Leviatan) so svojimi šupinami vyskočí, aby sa s ním stretla v sile. Ich stvoriteľ k nim pristúpi so svojim mocným mečom [a oboch ich zahubí]“. A tak „z prekrásnej kože Leviatana Boh urobí baldachýn, pod ktorým sa ukryjú spravodliví, ktorí budú jesť mäso Behemota a Leviatana za veľkej radosti a veselenia na veľkej hostine, ktorá bude pre nich pripravená“. Podľa povestí má byť na hostine spravodlivých podávané mäso Leviatana, Behemota aj vtáka Ziz. Predobrazom hostiny je šábesove jedlo, ktoré pozostáva tradične z ryby^[1].

Podľa niektorých rabínskych výkladov ide o alegóriu symbolizujúcu koniec všetkých konfliktov.

V povesti zachytenej v midraši, v Pirkej de-rabi Eli’ezer, sa uvádza, že veľryba, ktorá zhltla Jonáša, len tak-tak unikla tomu, aby bola zhltnutá Leviatanom, ktorý zvykne zjesť jednu veľrybu každý deň. V básni Eleazara Kalira, významného tvorcu židovskej náboženskej poézie, je Leviatan hadom, ktorý obvíja zem a má v ústach svoj chvost, podobne ako grécky Ouroboros alebo severský Midgårdsormen.

Talmudická kniha Bava Batra podáva niekoľko príbehov o Leviatanovi. V jednom rabi bar Hanna spomína stretnutie s rybou, ktorá „mala rohy a na nich napísané: ‘Som jeden z najstrašlivejších tvorov obývajúcich more. Meriam tristo míľ na dĺžku a tohoto dňa vstúpim do čeľustí leviatana.’“ (Bava Batra, 1c). Podľa rabi Dimiho, hovoriaceho v mene bar Hannu, keď je Leviatan hladný, vydá z úst také veľké teplo, že vody v hlbinách vrú (porov. Jób 41, 23; „Do varu privádza hlbinu ako v hrnci“). Keď je smädný, vypije toľko vody, že morské vody nezískajú svoju silu nazad ani po sedemdesiatich rokoch. Ak by Leviatan nezvykol strčiť hlavu do raja, žiadna živá bytosť by nezniesla jeho zápach (tamže).

Netvor žije v Stredozemnom mori a vody Jordánu tečú do jeho úst (tamže). V inej verzii povesti celé Stredozemné more spočíva na chrbte Leviatana a jeho sedem (alebo deväť) hláv sa nachádza v siedmich (deviatich) riekach (porov. Žalmy 74, 13; "Ty si rozdelil more svojou silou, roztrieskal hlavy drakom na vodách.").

Leviatanovo telo, a obzvlášť jeho oči, žiaria s veľkou intenzitou. Toho názoru bol aspoň rabi Eliezer, ktorý vysvetľoval svojmu spoločníkovi, rabi Jošuovi, ktorého vystrašilo náhle zjavenie sa jasného svetla, že pravdepodobne vychádza z Leviatanovho zraku. Uviedol pri tom slová z knihy Jób, kde sa píše: „Jeho kýchanie vyžaruje svetlo, jeho oči sú ako riasy rannej zory.“ (Jób 41, 10). Avšak napriek svojej ohromnej sile sa aj Leviatan obáva malého červíčka nazvaného „kilbit," ktorý sa prisaje na žiabre veľkých rýb a zabije ich (Šabat, 77b).

V kresťanskom výklade je Leviatan často považovaný za démona alebo obludu spojenú so Satanom a niekedy stotožňovaný s morským netvorom Rahab v Izaiášovi. Niektorí biblickí odborníci považujú Leviatana za symbol prvotného chaosu (Žalmy 74, 13-14). Iní vidia v Leviatanovi symbol ľudského vzdoru voči Bohu tvrdiac, že má byť, spolu s netvormi v knihe Daniel a v Apokalypse, vykladaný symbolicky. Slovo Leviatan bolo pre starých Izraelcov spojené s národmi, ktoré proti ním bojovali, obzvlášť s Asýrčanmi a Egypťanmi ^[2].

Leviatan sa objavuje aj v apokryfickej knihe Enoch a je popisovaný takto: „A v ten deň budú dva netvory oddelené, jeden ženského rodu, menom Leviatan, aby prebýval v priepastiach oceánu pri prameňoch vôd; a (druhý) mužského rodu, nazvaný Behemot, ktorý má svoju hruď v neviditeľnej púšti menom Dundajin, na východ od záhrady Eden.“ (1 Enoch 60, 7-8)

Ako Leviatan je niekedy označovaný jeden zo serafov. Podľa otca Sebastiena Michaelisa démon Balberith, ktorý údajne posadol sestru Magdalénu v Aix-en-Provence, ochotne prezradil kňazovi nielen mená ostatných démonov, ktorí posadli mníšku, ale pridal aj svätcov, ktorých úlohou je týmto démonom odporovať. Leviatan bol medzi vymenovanými démonmi a jeho úlohou bolo, vraj, pokúšať ľudí k svätokrádeži. Jeho protivníkom bol Sv. Peter.

Podľa Sv. Tomáša Akvinského je Leviatan démon závisti, ktorý ako prvý trestá previnilých týmto smrteľným hriechom.

Leviatan je niekedy interpretovaný ako zosobnenie samotného mora, pričom Behemot predstavuje zem a Ziz vzduch. Niektorí považujú Leviatana za metaforu pre pirátov, ktorí sužovali izraelské kráľovstvo, alebo ho pripodobňujú Tiamat a ďalším morským bohom-netvorom, protivníkom božského panteónu, ktorí sa objavujú v mytológii blízkovýchodných civilizácii. Ako sa zdá, predstava o Leviatanovi sa vyvinula z kanaánskeho mýtického cyklu o bohovi Baalovi, v ktorom sa objavuje súboj Hadada (Baala) a morského netvora nazvaného Lotan. Lotan je ugaritský ekvivalent pre hebrejský zápis slova Leviatan. Existuje tu tiež istá podobnosť s babylonským eposom Enuma Eliš, v ktorom boh búrok Marduk zabije bohyňu-matku Tiamat a z jej rozpoleného tela stvorí nebo a zem.

V knihe Jób sa Leviatan spolu s Behemotom spomína popri bežných zvieratách, ako napríklad kozy, orly alebo sokoly, čo viedlo mnohých k predpokladu, že aj v prípade Leviatana by mohlo ísť o skutočné, živé zviera. Týmto tvorom by mohol byť krokodíl nílsky. Podobne ako Leviatan, krokodíl je vodný živočích s telom pokrytým šupinami a mocnými zubami. Podľa knihy Jób sú Leviatanove oči „ako riasy rannej zory“ (Jób 41, 18), čo by mohlo pripomínať oko krokodíla, ktoré je na jeho hlave umiestnené tak, že sa vynára z vody ako prvé, pripomínajúc východ slnka. Predstava krokodíla sa však nezhoduje so zvyškom popisu Leviatana, ktorý má mať viacero hláv a chrliť oheň ako drak.

Podľa iných by v prípade Leviatana mohlo ísť o prehnaný popis veľryby, ale tento názor naráža na niektoré komplikácie, keďže veľryba sa v oblasti Blízkeho východu nevyskytuje.

Schwartz, H. Tree of souls: The mythology of Judaism. Oxford University Press, 2004.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leviatan