[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Laodamas (syn Eteokla)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bratov Eteokla a Polyneika odnášajú mŕtvych z bojiska, autor: Alfred John Church (1829 – 1912)

Laodamas alebo aj Láodamás (starogr. ΛαοδάμαςLaodamas, lat. Laodamas) je v gréckej mytológii syn tébskeho kráľa Eteokla,[1] nástupca tébskeho kráľa Kreóna.[2]

Jeho otec Eteokles vládol spolu s Kreónom potom ako vyhnal svojho brata Polyneika z Téb po sporoch o následníctvo. Polyneikes si však našiel spojencov v Argu a následne prišiel s veľkým vojskom pred Téby bojovať o následníctvo v tzv. vojne „siedmich proti Tébam“. Eteokles útočníkov odrazil, ale potom zahynul spolu s bratom Polyneikom pred hradbami mesta pri vzájomnom súboji. Vzhľadom na to, že Laodamas bol v tej dobe ešte len dieťa, nemohol ešte prevziať kráľovské žezlo a preto vládol v Tébach zatiaľ Kreón.[2]

Keď sa Laodamas po smrti Kreóna stal kráľom, epigoni, potomkovia vodcov nevydarenej výpravy "siedmich proti Tébam" vystrojili proti Tébam ďalšiu vojenskú výpravu, aby pomstili smrť svojich otcov.[1] Laodamas potom pri obrane svojho mesta zabil Aigialea, syna Adrasta, ale následne padol v súboji s argejským hrdinom Alkmaiónom.[3] Útočníci tentoraz už Téby dobyli a zničené mesto mnohí obyvatelia opustili. Na trón v Tébach potom zasadol Polyneikov syn Thersandros.[4][5]

Podľa inej legendy, Laodamas po prehratej bitke utiekol k Encheleom do Ilýrie.[2][6] Encheleovia boli ilýrskym kmeňom, ktorí svoj pôvod odvodzovali od Kadma, ktorý vraj z Téb odišiel do Ilýrie, kde potom kraľoval až do svojej smrti.[7]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 264.
  2. a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,5,13.
  3. Apollodoros, Bibliotheca, 3,7,3.
  4. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 447.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,5,14.
  6. Herodotos História, 5,61.
  7. Herodotovy dějiny. Bibliotéka klassiků řeckých a římských. Praha : [s.n.], 1863. S. 165. [1]