Označenie planétok

Označenie planétok je jednoznačná identifikácia, prideľovaná každému objektu, pohybujúcemu sa Slnečnou sústavou, ktorý nejaví známky kometárnej aktivity a o ktorom sa s odôvodnením možno domnievať, že ide o planétku. Tieto označenia sú dvojakého druhu:

• predbežné označenie;
• definitívne označenie.

Po objave dostane každá planétka predbežné (provizórne) označenie, ktoré v zásade prideľuje Stredisko pre planétky (Minor Planet Center, skrátene MPC), prevádzkuje svoju činnosť na Smithsonovom astrofyzikálnom observatóriu (Smithsonian Astrophysical Observatory, skrátene SAO), a to z poverenia III. oddelenia pri Medzinárodnej astronomickej únii (International Astronomical Union, skrátene IAU). Výnimku tvoria špeciálne časovo obmedzené projekty, ktoré produkovali veľké množstvo objavov v krátkej dobe, ktorými by bolo stredisko MPC zahltené.

Predbežné označenie prideľované strediskom MPC existuje v dvoch základných variantoch, ktoré sú navzájom jednoznačne prevoditeľné.

Štandardné predbežné označenie sa skladá zo štvorciferného čísla, označujúceho rok objavu, respektíve ohlásenia objavu k registrácii v stredisku MPC, ktoré je nasledované medzerou (odklepom). Za touto medzerou nasleduje veľké písmeno anglickej abecedy, určujúce polovicu mesiaca, v ktorom bol objav resp. nahlásenie vykonané a to podľa nasledujúcej tabuľky:

Ako je vidieť z 26 písmen anglickej abecedy nie je použité písmeno "I" (aby sa neplietlo s číslovkou "1") a písmeno "Z".

Za toto písmeno sa pripojí ďalšie písmeno anglickej abecedy (opäť s vypustením písmena "I", písmeno "Z" je však tentoraz použité) pre označenie prvých 25 objektov objavených (ohlásených) v danom časovom rozpätí príslušnej polovice mesiaca. Ak je v danom časovom intervale objavených viac objektov, pripojí sa za túto dvojicu písmen číslo ako dolný index, pričom číslo 1 je vyhradené pre 26. až 50. objav, číslo 2 potom pre 51. až 75. objav, atď. Ak by z technických dôvodov (napr. pri počítačovom spracovaní) zápis čísla vo forme dolného indexu robil problémy, je možné písať tieto čísla v základnom riadku.

Je si treba uvedomiť, že často býva jeden objekt spozorovaný rôznymi observatóriami alebo v rôznych obdobiach, a že nie vždy je ihneď zrejmé, že ide o tú istú planétku. Preto nie je výnimkou, že jedna planétka dostane viac než jedno predbežné označenie. Po identifikácii sa z nich zachováva len jedno, obvykle to najstaršie, alebo to, ktoré viedlo k stanoveniu aspoň predbežných elementov dráhy.

Komprimované predbežné označenie bolo navrhnuté z niekoľkých dôvodov. Prvým bola požiadavka, aby toto označenie bolo vždy rovnako dlhé (to štandardné predbežné označenie evidentne celkom nespĺňa) a druhým, aby jednoduchým triedením bolo možné získať poradie, v ktorom boli telesá objavené (nahlásené). Poslednou požiadavkou (významnou najmä v nedávnej minulosti) bolo, aby toto označenie bolo čo najkratšie.

Toto označenie má štandardnú dĺžku 7 alfanumerických znakov (byte). Prvý znak je veľké písmeno, ktoré reprezentuje prvú dvojicu čísel v letopočte roku objavu a to tak, že písmeno "I" zodpovedá číslu "18", písmeno "J" číslu "19" a písmeno "K" číslu "20" atď. Za ním dve nasledujúce číslovky zodpovedajú tretej a štvrtej číslovke letopočtu (teda napr. letopočet "1995" sa nahradí reťazcom znakov "J95"). Ako štvrtý znak komprimovaného označenia nasleduje prvé písmeno zo štandardného označenia. Nasledujúce dva znaky zodpovedajú číselnému indexu, umiestňovanému na konci štandardného označenia, a to podľa nasledujúceho algoritmu: Ak index chýba úplne, vloží sa reťaz "00" (dve nuly); ak je index v rozmedzí hodnôt od 1 do 99, vloží sa priamo toto číslo, ale prípadne doplnené na dĺžku dvoch znakov číslovkou "0" (nula) zľava, teda "01" (namiesto 1) až "99"; ak je hodnota indexu väčšia než 99, potom sa prvá dvojica čísloviek v trojcifernom čísle nahradí tak, že namiesto "10" sa zapíše písmeno "A", namiesto "11" sa zapíše písmeno "B", atď. (písmeno "I" je v tomto rade použité). To umožňuje zapísať vo forme "Z9" najvyššiu možnú hodnotu indexu "359" (teda celkom 9000 planétok objavených v priebehu jednej polovice mesiaca). Ako posledný znak komprimovaného označenia sa zapíše druhé písmeno zo štandardného predbežného označenia.

V ďalšej tabuľke sú uvedené niektoré príklady:

V priebehu 2. polovice 20. storočia prebehlo niekoľko systematických prehliadok oblohy s cieľom odhaliť čo najviac nových planétok. V rámci každej z nich bolo prideľované zvláštne predbežné označenie, pozostávajúce z poradového čísla objaveného objektu, nasledovaného medzerou a označením príslušnej prehliadky oblohy podľa pripojenej tabuľky.

Komprimované predbežné označenie v tomto prípade vyzerá tak, že jeho prvé tri znaky zodpovedajú druhému stĺpcu v nasledujúcej tabuľke a zostávajúce štyri znaky sú poradovými číslami objektu objaveného v danej prehliadke, prípadne je doplnené na požadovanú dĺžku nulami zľava.

Potom, čo je známa dráha novoobjavenej planétky tak dobre, že je možné spočítať jej efemeridu tak, aby ju bolo možné sledovať i v budúcnosti, je jej pridelené strediskom MPC ako definitívne označenie katalógové (poradové) číslo. Od tejto chvíle je plným definitívnym označením planétky toto katalógové číslo (odporúča sa uvádzať, je v okrúhlych zátvorkách) nasledované po medzere platným štandardným alebo špeciálnym predbežným označením.

Po pridelení katalógového čísla má objaviteľ počas nasledujúcich 10 rokov právo navrhnúť pre túto planétku meno, ktoré musí následne schváliť Komisia pre nomenklatúru malých telies (Committee for Small Body Nomenclature, skrátene CSBN) pri III. oddelení organizácie IAU. Toto meno však musí spĺňať niektoré pravidlá:

• meno by nemalo byť dlhšie ako 16 znakov;
• mená by mali byť pokiaľ možno jednoslovné;
• meno musí byť vysloviteľné v nejakom jazyku;
• nesmie byť urážlivé;
• nesmie byť príliš podobné menu inej planétky;
• mená osôb alebo udalostí známych z politického alebo vojenského hľadiska sú prípustné najskôr po 100 rokoch (od úmrtia týchto osôb či od týchto udalostí);
• mená po zvieracích miláčikoch sa neodporúčajú.

Pre planétky pohybujúce sa po určitých dráhach je obmedzenie na mená prísnejšie. Napr. planétky pohybujúce sa v blízkosti libračných bodov sústavy Slnko-Jupiter, tzv. Trójania, musia byť pomenúvané po hrdinoch Trójskej vojny, planétkam križujúcim dráhu Zeme musia byť prideľované mená z mytológie atď.

V minulosti sa z technických dôvodov v menách nepoužívala diakritika; toto obmedzenie už padlo.

Po schválení mena napokon definitívne označenie planétky pozostáva z katalógového čísla (v zátvorke) nasledované schváleným menom.

Komisia CSBN si vyhradila právo sama pomenúvať niektoré významné planétky a planétky s katalógovými číslami deliteľnými 1000. Tým sú prideľované mená známych osobností či organizácií alebo inak významné, napr. (1000) Piazzi, (2000) Herschel, (3000) Leonardo da Vinci, (4000) Hipparchos, (5000) IAU, (6000) United Nations, (7000) Maria Curieová-Skłodowská, (8000) Isaac Newton, (9000) Hal (počítač Hal9000 z románu 2001: Vesmírna odysea Arthura C. Clarka a rovnomenného filmu Stanleyho Kubricka).

V Slnečnej sústave sa nachádzajú aj planétky so slovenskými menami – napríklad (1989) Tatry, (3393) Stur, (3571) Milanstefanik (názov planétky musel byť v skoršej dobe jednoslovný, preto tento tvar) a veľa ďalších.

Pôvodne sa planétkam priraďovali grafické symboly, podobne ako majú svoje jednoduché grafické symboly historicky i planéty a Slnko s Mesiacom, zvlášť, keď sa spočiatku súdilo, že novoobjavené telesá sú ďalšie planéty Slnečnej sústavy. Pretože sa však symboly stávali čím ďalej zložitejšie a vyžadovali od užívateľov určité kresliarske schopnosti, ktoré nie každý mal, a rýchlo pribúdajúci počet planétok v 50. rokoch 19. stor. jednak planétky zosadil z pozície planét, navrhol v roku 1851 nemecký astronóm J. F. Encke v ním vydanej astronomickej ročenke na rok 1854 (Berliner Astronomisches Jahrbuch für Jahr 1854) nahradiť tieto symboly číslom v krúžku. Vtedy rozhodol ponechať pôvodný grafický symbol prvým štyrom planétkam (Ceres, Pallas, Juno a Vesta) a piatej objavenej planétke Astraea pridelil symbol (číslo jedna v krúžku). Zatiaľ teda ponechal štyrom prvým planétkam výnimočný status (to sa prejavilo aj tým, že v uvedenej ročenke boli ich efemeridy zaradené medzi planéty, kým pre ostatné telesá počínajúc Astraeou a končiac Eunomiou, boli zaradené až na koniec ročenky). O rok neskôr, 1852, odporučil americký astronóm B. A. Gould, aby týmto spôsobom boli označené všetky planétky. Číslo v krúžku malo byť priraďované v postupnosti, zodpovedajúcej chronologickému poradiu ich objavu. V súladu s týmto návrhom Encke už v ďalšom vydaní astronomickej ročenky na rok 1855 planétke Astraea pridelil číslo 5 v krúžku, ale stále ešte ponechal prvým štyrom grafický symbol. Až v ročenke na rok 1867 (vydanej v roku 1864) boli prvé štyri planétky už uvádzané s číslami, odpovedajúcimi poradiu ich objavu.

K ďalšej zmene prišlo v roku 1858 v USA, keď časopis Astronomical Journal začal používať pre novoobjavené planétky číslo v okrúhlych zátvorkách. Do krúžku sa čísla zapisovali až potom, čo boli príslušné planétky definitívne zaradené do zoznamu (čo približne zodpovedá dnešnej „katalogizácii“). V roku 1888 začal tento významný časopis používať zápis pozostávajúci z poradového čísla, oddeleného čiarkou od mena, ale v roku 1895 sa vrátil k používaniu zátvoriek, tentoraz však pre všetky planétky bez rozdielu. Podobný úzus začal používať aj nemecký časopis Astronomische Nachrichten v roku 1872, ale v roku 1911 prešiel na zápis čísla bez zátvorky nasledovaného po medzere názvom planétky.

V súčasnosti sa používajú obidva spôsoby zápisu, teda napr. (1) Ceres alebo 1 Ceres. V slovenskej Wikipédii sme zvolili zápis podľa Encyklopédie astronómie z roku 1987 a to bez zátvorky.

Astronomický portál Portál slnečná sústava

• Names of Minor Planets Archivované 2009-01-29 na Wayback Machine. IAU Division III. Committee on Small Body Nomenclature, 2000. (angl.)
• MPC Documentation. Minor Planet Center. (angl.)
• HILTON J. When Did the Asteroids Become Minor Planets? Archivované 2006-05-20 na Wayback Machine Washington: USNO, 2001. (angl.)