Jean-Baptiste Lully

Jean-Baptiste Lully
Portrait de Jean-Baptiste Lully, Paul Mignard, Musée Condé
Narodenie	28. november 1632 Florencia, Taliansko
Úmrtie	22. marec 1687 (54 rokov) Paríž, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Commons	Jean-Baptiste Lully
Francúzsky portál  Taliansky portál  Hudobný portál  Biografický portál

Jean-Baptiste Lully (* 28. november 1632, Florencia, Taliansko – † 22. marec 1687, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky hudobný skladateľ talianskeho pôvodu. Patril k významným francúzskym skladateľom obdobia baroka a je faktickým tvorcom francúzskej národnej opery, francúzskeho typu opernej ouvertúry. Rozvinul aj recitatív vo francúzskom jazyku. Bol najvplyvnejším a najúspešnejším skladateľom obdobia vlády Ľudovíta XIV. vo Francúzsku.

Narodil sa v rodine florentského mlynára Lorenza di Maldo Lulliho a jeho manželky Kataríny Del Sera. Od detstva prejavoval veľké hudobné nadanie, a tak sa mu v tomto smere dostalo aj patričné vzdelanie u františkánov. Naučil sa hrať na gitaru, husle a čembalo. V roku 1646 si nadaného štrnásťročného chlapca všimol Roger Lotrinský, rytier de Guise, ktorý navštívil Florenciu počas svojich ciest. Jean-Baptiste Lully bol na jeho osobný príhovor prijatý do služieb Anny Márie Lujzy Orleánskej a odcestoval do Francúzska. Mária Lujza Orleánska bola dcéra Gastona Orleánskeho a sesternica Ľudovíta XIV. a mladý Jean-Baptiste sa tak dostal rovno do spoločnosti vznešeného kráľovského dvora. Spočiatku robil spoločnosť svojej pani v jej paláci Tuileries, staral sa o hudbu, viedol s ňou konverzácie v taliančine, vystupoval ako herec a tanečník v divadelných predstaveniach. Musel sa starať aj o jej oblečenie. Zároveň sa stále zdokonaľoval v hre na hudobné nástroje a začal komponovať. Bolo len otázkou času, kedy si jeho mimoriadny talent všimne samotný kráľ Ľudovít XIV.

Najprv sa stal členom dvornej kapely (Vingt-quatre violons). Krátko nato už zastával miesto kapelníka novej kapely (Petits violons), pre ktorú zložil mnoho baletov a tancov, kde sa niektorých jeho hier zúčastnil ako tanečník aj Ľudovít XIV.. V týchto rokoch si získal kráľovu dôveru a stal sa jeho tajomníkom. Hudbu pre kráľa skladal Lully od roku 1650 a na prelome rokov 1652 a 1653 prešiel do služieb Ľudovíta XIV. taktiež ako baletný tanečník. V roku 1653 bol Lully vymenovaný za dvorného skladateľa. V roku 1661 sa stal v Academii Frances učiteľom baletného tanca. V roku 1672 získal od kráľa privilégium k prevádzke Kráľovskej akadémie hudby a tanca. Pre kráľa stále skladal opery, ouvertúry a baletnú hudbu. Stal sa priateľom a spolupracovníkom Molièra a spoločne vytvorili pre kráľa celý rad veľmi úspešných divadelných predstavení. V roku 1680 mu bol priznaný šľachtický titul.

Jean-Baptiste Lully bol známy svojou prudkou a temperamentnou povahou. Mal aj veľmi osobitý zmysel pre humor a k okoliu sa často choval posmešne a povýšene, čo mu na dvore zaistilo veľa nepriateľov. Na popularite mu nepridala ani jeho obľuba u kráľa a obrovský majetok, ktorý časom získal. V roku 1662 sa oženil s Madeleine Lambertovou, s ktorou mal niekoľko detí. V roku 1685 skoro prišiel o všetko, čo sa mu na dvore podarilo dosiahnuť. Jean-Baptiste Lully sa po celý život v intímnej sfére prejavoval ako bisexuál a v roku 1685 vyšiel najavo jeho milenecký pomer s mladíkom s menom Brunet, ktorý bol na kráľovskom dvore pážaťom. Kráľ bol týmto homosexuálnym škandálom veľmi pobúrený. V tom období bola homosexualita trestaná vo Francúzsku smrťou, ale tak drastické opatrenie nemohol kráľ nikdy schváliť už preto, že Filip I. Orleánsky, kráľov brat, bol taktiež homosexuál. Lullymu sa ale kráľ pomstil inak. Nenavštívil ani jedno predstavenie jeho Armidy, čo márnomyseľného Lullyho zdrvilo.

8. januára 1687 sa pri dirigovaní svojho diela Te Deum, skomponovaného na oslavu uzdravenia Ľudovíta XIV., prudko uderil bodcom ťažkej taktovky do palca nohy. Podľa Ladislava Kačica si taktovkou prepichol celú nohu, nie palec^[1] . 22. marca 1687 zomrel na následky gangrény, ktorú mu toto zranenie spôsobilo.

Jeho diela, predovšetkým opery, boli veľmi populárne a niektoré z nich sa v parížskej opere hrali 120 rokov. Jeho diela vychádzajú z antickej tragédie, ako prvý úplne využíval kostýmy a tanec. Niektoré jeho diela otextoval Molière.

• Cadmus et Hermione (1673)
• Alceste ou le Triomphe d'Alcide (1674)
• Thésée (1675)
• Atys (1676)
• Isis (1677)
• Psyché (1678)
• Bellérophon (1679)
• Proserpine (1680)
• Persée (1682)
• Phaëton (1683)
• Amadis de Gaule (1684)
• Roland (1685)
• Armide & Renaud (1686)
• Achille & Polyxène (1687) (dokončil Pascal Colasse)

• Pastorale Comique (1657)
• Les Fêtes de l'Amour et de Bacchus (1672)
• Acis et Galatée (1686)

• Alcidiane (1658)
• La Raillerie (1659)
• La Revente des habits du ballet et comédie (1661)
• L'Impatience (1661)
• Les Saisons (1661)
• Les Arts (1663)
• Les Noces de village (1663)
• Les Amours desguisés (1664)
• Palais d'Alcine (1664)
• Le Naissance de Vénus (1665)
• Les Gardes (1665)
• Mascarade du Capitaine (1665)
• Petit Ballet de Fontainebleau (1665)
• Les Muses (1666)
• Le Carnaval (1668)
• Flore (1669)
• La Jeunesse (1669)
• Les Jeux pythiens (1670)
• Ballet des Nations (1670) v Le Bourgeois Gentilhomme
• Le Temple de la paix (1685)

• Mascarade de la Foire de St-Germain (1652)
• La Nuit (1653)
• Les Proverbes (1654)
• Le Temps (1654)
• Les Plaisirs (1655)
• Les Bienvenus (1655)
• Psyché ou la Puissance de l'Amour (1656)
• Les Galanteries du temps (1657)
• Les Plaisirs troublés (1657)
• Le Triomphe de Bacchus dans les Indes (1666)

• Les Plaisirs de l'île enchantée (1664)
• La Princesse d'Elide (1664)
• Le Bourgeois Gentilhomme (Měšťák šlechticem) (1670)

• L'Impromptu de Versailles (1663)
• Le Mariage forcé (1664)
• L'Amour médecin (1665)
• Le Sicilien (1667)
• Georges Dandin (1668)
• Monsieur de Pourceaugnac (1669)
• Les Amants Magnifiques (1670)
• La Comtesse d'Escarbagnas (1671)

• Psyché (1671)

• Le Grand Divertissement de Versailles (1668) v Georges Dandin
• Le Divertissement de Chambord (1669) v Monsieur de Pourceaugnac
• Le Divertissement Royal (1670) v Les Amants Magnifiques
• Idylle sur le Paix (1685)

• La Grotte de Versailles (1668)

• Les Noces de Pélée et de Thétis (1654)
• Xerxes (1660)
• Hercule amoureux (1662)
• Oedipe (1664)

• Jubilate Deo (1660)
• O Lachrymae Fideles (1664)
• Miserere (1664)
• Plaude Laetare Gallia (1668)
• Te Deum (1677)
• De Profundis (1683)
• Dies Irae (1683)
• Exaudiat te Dominus (1683)
• Quae Fremuerunt (1685)
• Benedictus (1685)
• Notus in Judaea Deus

• Anima Christi
• Ave Coeli
• Dixit Dominus
• Domine Salvum Regem
• Exaudi Deus
• Laudate Pueri
• O Dulcissime
• Omnes Gentes
• O Sapientia
• Regina Coeli
• Salve Regina

• Dialogue de la Guerre avec la Paix (1655)
• Première marche des mousquetaires (1658)
• Courage, Amour, la Paix est faite (1661)
• Douce et Charmante Paix (1661)
• Ingrate Bergère (1664)
• Qui les saura, mes secrètes amours (1664)
• Branles (1665)
• Trios pour le coucher du roi (1665)
• Belle inhumaine, soulagez la peine (1665)
• Savez-vous bien, la belle (1665)
• La langueur des beaux yeux (1666)
• Que vous connaissez peu trop aimable Climène (1666)
• Si je n'ai parlé de ma flamme (1666)
• En ces lieux, je ne vois que des promenades (1668)
• Ah, qu'il est doux de se rendre à l'empire de l'Amour (1668)
• Le printemps ramène la verdure (1668)
• Depuis que l'on soupire sous l'amoureux empire (1668)
• Marches et batteries de tambour (1670)
• Sans mentir on est bien misérable (1671)
• Marche (1672)
• Marches pour le régiment de Savoie (1685)
• Pièces de symphonies, Airs pour Mme la Dauphine (1683)
• Airs pour le Carrousel de Monseigneur (1686)
• Il faut mourir, pécheur (1687)
• Gigue
• Marches dont la Marche des Dragons du Roi, la Marche du Prince d'Orange
• Aunque prodigoas
• Soca per tutti
• A la fin petit Desfarges
• D'un beau pêcheur, la pêche malheureuse
• Un tendre coeur
• Non vi è più bel piacer
• Le printemps, aimable Sylvie
• Tous les jours cent bergères
• Viens, mon aimable bergère
• Où êtes-vous allées, mes belles amourettes
• Nous mêlons toute notre gloire
• Pendant que ces flambeaux
• J'ai perdu l'appétit
• Venerabilis barba capucinorum

Chœur des divinités de la terre et des eaux, from Psyché (1687) - Midi file

• Vzťah medzi kráľom Ľudovítom XIV. a Lullym bol stvárnený vo francúzskom filme Le Roi danse (Kráľ tancuje), v roku 2000.

• SCOTT, R.H.F.. Jean-Baptiste Lully. London : Peter Owen Limited, 1973. ISBN 072060432X.
• STANLEY, Sadie, Rosow, Lois The New Grove Dictionary of Opera. London : Macmillan, 1992. ISBN 0333734327. Lully, Jean-Baptiste.
• GREEN, Robert A.. Lully, Jean-Baptiste [online]. glbtq.com, 2002, [cit. 2007-08-16]. Dostupné online.
• HEYER, John Hajdu, ed.. Lully Studies. Cambridge, UK : Cambridge University Press, 2000. ISBN 0521621836.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean-Baptiste Lully

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jean-Baptiste Lully na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a neznámeho mena na neurčenej Wikipédii.