Hercýnske vrásnenie

Hercýnske alebo variské vrásnenie (niekedy tiež armorické, prípadne v Severnej Amerike alleghenské vrásnenie) je orogenéza, ktorá prebiehala v mladších prvohorách od devónu do permu. Orogenéza bola spôsobená zrážkou Eurameriky a Gondwany a mala za následok vznik rozľahlých pásmových pohorí, ktoré sa ťahali naprieč novovzniknutou Pangeou. Väčšina týchto pohorí však počas nasledujúceho permu podľahla intenzívnej erózii a bola zarovnaná.

Prvý názov pochádza z nemeckého pohoria Harz, kde boli stopy orogenézy prvýkrát študované. Synonymum variské vrásnenenie zaviedol rakúsky geológ Eduard Suess, podľa germánskeho kmeňa Variskov, obývajúcich kedysi Vogtland, západne od Krušných hôr. Suess zaviedol v roku 1880 pojem variský smer, ktorý používal pre akékoľvek pohoria tiahnúce sa zo severozápadu na juhovýchod a hercynský smer pre pohoria orientované z juhozápadu na severovýchod. Väčšina pohorí, ktoré dnes priraďujeme k hercýnskej orogenéze má variský smer, a preto tak boli aj dlhú dobu označované.

V širšom zmysle sa niekedy (ale nie celkom presne) používa označenie hercýnske (variské) pre pre všetky horotvorné procesy v mladších prvohorách (devón až perm). To je pomerne presné pre južnú časť Apalačských horách v Severnej Amerike, ktoré vznikli pri zrážke Gondwany a Eurameriky, ale boli neskôr od ostatných hercýnskych pohorí oddelené, po vzniku Atlantiku v jure. Pre severoamerickú oblasť sa však používa, regionálny pojem alleghenské vrásnenie. Za hercýnske už však nie je správne označovať pohorie Ural, ktoré vzniklo síce v tomto období, ale viazalo sa na zrážkou sibírskej platne a Pangey.

V priebehu ordoviku až devónu počas kaledónskej orogenézy vznikol zrážkou Baltiky a Laurentie nový kontinent Euramerika (často tiež takzvaný kontinent old red), ktorý sa nachádzal v okolí rovníka^[1]. Kontinenty sa dotýkali v oblasti dnešnej Škandinávie, Škótska a Grónska. V tej istej dobe sa Gondwana tvorená rozľahlými oblasťami súše juhoamerickej, africkej, arabskej, indickej, austrálskej a antarktickej platne nachádzala na južnej pologuli. Medzi kontinentami sa nachádzal Rheický oceán, ktorého oceánska kôra však ich vzájomným priblížením začala zanikať. Z hercýnskej geosynklinály, ktorá sa vytvorila počas devónu sa začiatkom karbónu v dôsledku prvej kolízie Eurameriky a Gondwany vyvrásnili Apalačské vrchy (v dnešnej Alabame, Georgii a Severnej Karolíne) a Meseta (dnes v Severnej Afrike), viac na juhu neskôr vzniklo pohorie Ouachita (v dnešnej Oklahome a Arkansase). V oblasti dnešnej Európy viedla orogenéza k výzdvihu dvoch vetiev pásmových pohorí. Prvou bola armorická vetva, ktorá viedla severozápadným smerom cez Armorický masív (Bretónsko a Normandia) na Britské ostrovy a do Írska (Cornwall, Devon, Pembrokeshire, polostrov Gower a údolie Glamorgan). Variská vetva sa tiahla severovýchodným a východným smerom cez Sardíniu, Korziku, Francúzske stredohorie, Vogézy, Ardeny, Schwarzwald, Hunsrück, Harz, Český masív až do poľských Svätokrížskych hôr.^[2] Variská orogenéza zasiahla aj oblasť budúcich Karpát. Bola sprevádzaná rozsiahlou granitizáciou, ktorá pravdepodobne trvala počas celých mladších prvohôr, v oblasti Západných Karpát táto perióda trvala až 60 miliónov rokov. Intrúzie granitov a regionálnou metamorfózou poznačené kryštalické bridlice tvorili podložie vyzdvihnutých krýh, ktoré spôsobili výzdvih megaantiklinálnych štruktúr a určili tak základy rozloženia morí a pevnín v nasledujúcom období^[3].

• ranobretónska fáza: stredný devón
• bretónska fáza: rozhranie devón – karbón
• sudetská fáza: hranica spodného (serpuchov/dinant) a vrchného karbónu (baškir/siles)
• krušnohorská fáza: vrchný karbón
• astúrska fáza: rozhranie karbón (gžel/vestfál) – perm (assel/stefan)
• sálska fáza: spodný perm
• falcká fáza: rozhranie perm – trias

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hercynské vrásnění na českej Wikipédii.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Portál vied o Zemi Astronomický portál Portál slnečná sústava