[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Kydippé (Argos)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rímsky náhrobný kameň zobrazujúci Kydippu a jej synov, Rím, Museo Nazionale Romano

Kydippé alebo Kydippa (starogr. ΚυδίππηKydippé, lat. Cydippe) je v gréckej mytológii kňažka bohyne Héry v Argu, matka Kleobia a Bitóna.[1]

Antický historik Hérodotos zaznamenal legendu o Kydippe a jej synoch, ktorú podľa neho rozprával aténsky politik Solón lýdskemu kráľovi Kroisovi.[2]

Bratia Kleobis a Bitón ťahajú svoju matku Kydippu, autor:Nicolas-Pierre Loir (1624–1679)

Kydippé, kňažka bohyne Héry v Argu mala dvoch synov Kleobia a Bitóna. Keď sa raz mala zúčastniť na slávnosti v chráme bohyne Héry, vzdialenom 45 stádií od Argu, neboli jej včas privedené býky, ktoré ju tam mali odviesť.[2]Aby slávnosť nezmeškala, do voza sa zapriahli jej synovia, ktorí ju tak na slávnosť včas dopravili. Keď sa na mieste objavili, ľudia zhromaždení okolo chrámu boli udivení ich obetavosťou a všetci ich velebili. Kydippu to tak dojalo, že požiadala bohyňu Héru, aby jej synov odmenila tým najkrajším darom, akým môže boh smrteľníka obdarovať.[2] Kleobis a Bitón nato upadli do sladkého a nekonečného spánku.

Podľa úsudku bohov bolo najväčším šťastím a najväčším darom s akým sa človek mohol stretnúť, nečakaná a sladká smrť v mladosti.[1]Hérodotos na vysvetlenie uvádza antické porekadlo „Nenazývajte nikoho šťastným, pokiaľ nezomrel“.[3][4]

Argejci neskôr dali na počesť jej synov postaviť sochy, ktoré umiestnili v chráme v Delfách[2] a uctievali ich ako héroov.[1] Sochy jej detí videl v Delfách v piatom storočí pred Kr. aj Hérodotos.

Sochy Kleóbia a Bitóna sa v Delfách našli. Vytesal ich argejský sochár Polymédes z Argu okolo roku 590 pred Kr., sú nadživotnej veľkosti a svojou archaickou meravosťou predstavujú typ kúrosov (mladíkov) toho obdobia. Umiestnili ich v osobitnej miestnosti Delfského múzea.[1]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 259.
  2. a b c d Hérodotos, Historia, 1,31.
  3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 330-331.
  4. Hérodotos, Historia, 1,32.