Kleomenes III.

Kleomenes III.
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Agiovci
Panovanie	235 pred Kr. – 221 pred Kr.
Predchodca	Leónidas II.
Nástupca	Agésipolis III.
Rodina
Manželka	Agiatis
Otec	Leónidas II.
Matka	Kratesikleia
Odkazy
	Kleomenes III. (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Kleomenes III. (starogr. Κλεομένης Γ – Kleomenes III., iný prepis: Kleomenés III.) bol kráľ Sparty z kráľovskej línie rodu Agiovcov. Vládol od roku 235 pred Kr. do roku 221 pred Kr. Jeho spolukráľmi z rodu Eurypontovcov boli Eudamidas III. (241 – 228 pred Kr.), Archidamos V. (228 – 227 pred Kr.) a Eukleidas (227 – 221 pred Kr.).

Kleomenes bol synom a nástupcom Leónida II., známeho odporcu reforiem zavádzaných jeho spolukráľom Agidom. Po smrti Agida, ktorého popravili, sa Kleomenes oženil (z donútenia) s jeho vdovou Agiatis. Podľa Plutarcha sa manželia zblížili a jej oddanosť k popravenému manželovi na neho tak zapôsobila, že sa začal zaujímať o jeho úmysly a ciele a po oboznámení s nimi sa ich rozhodol uskutočniť. Pritom sa poučil z jeho chýb a postupoval ináč. Počkal na vhodnú chvíľu, kým nevypukne nejaká vojna a efori mu zveria velenie nad vojskom. Tá chvíľa prišla onedlho, keď na spartské územie vpadli vojská Achájskeho spolku vedeného Arátom.

Arátos v roku 243 pred Kr. dobyl od Makedónčanov Akrokorint a priviedol Korinťanov do Achájskeho spolku a postupne ďalšími výpravami oslobodil rad miest od tyranských vlád a makedónskych posádok. Jeho úmysel zjednotiť celý Peloponéz sa však stretol s odporom. Neverili, že mu ide o oslobodenie, ale že ho k tomu vedú mocenské ciele. Rozpútala sa vojna, v ktorej Sparťania so svojimi spojencami pod vedením kráľa Kleomena, hoci bol nepriateľ v početnej prevahe, zvíťazili.

Po víťaznom návrate Kleomenes s vojskom obsadil eforát a gerúziu a obidve tieto inštitúcie zrušil. Eforov a najhorlivejších odporcov reformy dal popraviť a ostatných poslal do vyhnanstva. Keď si upevnil moc, zvolal ľudový snem, od ktorého si svoje opatrenia schválil a už mu nič nestálo v ceste k zavedeniu reforiem. Na začiatku zrušil všetky dlhy a skonfiškoval pôdu, ktorú rozdelil rovnakým dielom medzi bezzemkov. Potom do zoznamu nových občanov zapísal niekoľko tisíc perioikov a tiež im pridelil pôdu. Týmito opatreniami chcel obnoviť počet plnoprávnych spartských občanov a tým aj bojaschopnosť Sparty. Ďalšie reformy mali za cieľ obnovu starého poriadku v Sparte podľa Lykurgovej ústavy. K tomu sa však už nedostal. Arátos sa spojil s Makedóniou a Antigonos III. na čele štyridsaťtisícového vojska vtrhol po viacerých bitkách proti Kleomenovi do Sparty. Tu pri Sellasii v roku 221 pred Kr. utrpeli Sparťania drvivú porážku. Antigonos a Arátos boli prví víťazi v dejinách, ktorí vstúpili do Sparty.

Kleomenovi sa podarilo utiecť do Egypta, kde našiel útočisko u Ptolemaia III., ktorý ho počas vojny ako nepriateľ Makedóne finančne podporoval. V tom istom roku Ptolemaios III. zomrel a jeho následníkom sa stal jeho syn Ptolemaios IV. známy svojou krutosťou a nerestným životom. Ten podozrieval Kleomena, že proti nemu chystá sprisahanie a uväznil ho. Kleomenovi sa z väzenia podarilo utiecť a z pomsty zorganizoval v Alexandrii povstanie, ktoré však bolo rýchlo potlačené a Kleomenes v bezvýchodiskovej situácii spáchal samovraždu.

• Kleomenés III. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-29]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

• Plutarchos, Plutarchovy Životopisy, Melantrich, Praha 1940
• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-103-1. (slovenský jazyk)