Kersti Kaljulaidová

Kersti Kaljulaidová
estónska politička
5. prezidentka Estónska
V úrade 10. októbra 2016 – 11. októbra 2021
Premiér	Taavi Rõivas Jüri Ratas Kaja Kallasová
Toomas Hendrik Ilves Alar Karis
Biografické údaje
Narodenie	30.12.196930. december 1969 (54 rokov) Tartu, Estónsko
Politická strana	Erakond Isamaaliit (2001 - 2004)
Alma mater	Tallinna Mustamäe Gümnaasium (od 1987) Tartuská univerzita (do 1992)
Profesia	úradníčka, konzultantka, riaditeľka, podnikateľka a politička
Rodina
Súrodenci	Raimond Kaljulaid
Manžel	Georgi-Rene Maksimovski
Odkazy
Kersti Kaljulaidová na president.ee
	Kersti Kaljulaidová (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Kersti Kaljulaidová (estón. Kersti Kaljulaid; * 30. december 1969, Tartu, Estónsko) je estónska politička, v období od októbra 2016 do októbra 2021 prezidentka Estónska, ktorá vo funkcii vystriedala Toomasa Hendrika Ilvesa. Stala sa tak prvou ženou v prezidentskom úrade a v 46 rokoch zároveň najmladšou osobou s najvyššou ústavnou funkciou krajiny.^[1][2]

Kersti Kaljulaidová v roku 1992 vyštudovala biológiu na univerzite v Tartu a v roku 2001 tu získala aj titul MBA v odbore manažment.^[1] Vo svojom prvom obore nenašla uplatnenie a tak v 90. rokoch 20. storočia už ako mladá matka pôsobila ako manažérka pre telekomunikačnú spoločnosť a potom pre investičnú banku.^[1][2] V roku 1999 sa dostala k politike.^[2]

Medzi rokmi 1999 a 2002 bola ekonomickou poradkyňou premiéra Marta Laara a v roku 2002 sa stala ako prvá žena riaditeľom elektrárne.^[1][2] Pri tom sa venovala aj publicistike a ako analytička písala o sociálnych a ekonomických témach a témach Európskej únie. Medzi rokmi 2004 a 2016 pôsobila v Európskom dvore audítorov ako estónska zástupkyňa.^[1]

Predtým bola členkou pravicovej konzervatívnej strany Vlasť.^[1][2]

Na konci augusta 2016 prebehla tri hlasovania parlamentu o novej hlave štátu, ale žiadne nebolo úspešné. V septembri tak prebehlo zvláštne voličské grémium, ale ani to neuspelo a proces sa tak vrátil do rúk parlamentu, ktorý na začiatku októbra hlasoval znova.^[1]

Hoci pri tejto voľbe mala Kaljulaidová protikandidáta, napr. nezávislého právnika Allare Joksa, bývalého eurokomisára Siima Kallasa z vládnucej Reformnej strany, či bývalú ministerku Mailis Repsovovú z opozičnej Estónskej strany stredu, na jej podpore sa vopred dohodla väčšina parlamentných strán. Pri voľbe tak nemala reálneho súpera. Zo 101 poslancov hlasovalo 81 za a 17 konzervatívcov proti, pričom minimum pre zvolenie bolo 68 hlasov.^[1] Pri registrácii kandidátov získala dokonca 90 hlasov, vrátane všetkých členov vládnej koalície a 23 opozičných poslancov.^[2]

Kaljulaidová sa oficiálne ujala funkcie 9. októbra 2016 a slávnostnú prísahu v parlamente zložila 10. októbra. Na inaugurácii prišla s dosluhujúcim prezidentom Toomasom Hendrikom Ilvesom.^[3]

Z dvoch manželstiev Kaljulaidovej vzišli štyri deti a stala sa tiež babičkou.^[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kersti Kaljulaidová

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kersti Kaljulaidová na českej Wikipédii.