Kamčatka

Kamčatka je 1 250 km dlhý polostrov na ruskom Ďalekom východe, s rozlohou 472 300 km². Najsevernejší bod dosahuje 65° severnej šírky, najjužnejší je mys Lopatka (50°59'). Pobrežná čiara má približne 5 500 km. Nachádza sa medzi Tichým oceánom a Ochotským morom. Pacifickú pobrežnú líniu lemuje Kurilská priekopa. Kamčatka patrí do kamčatskej oblasti, vrátane Komandorských ostrovov, Karaginského ostrova a časti kontinentálneho Ruska.

Polostrov má pretiahnutý tvar (dĺžka približne 1 700 km, šírka 470 km). Najvyšší bod je Kľučevskaja (4 835 m), stredom polostrova sa od severu k juhu tiahne po celej dĺžke horský chrbát. Tento sa v spodnej časti rozdeľuje na dva chrbáty – Východný chrbát a Stredný chrbát. Medzi nimi sa nachádza veľké údolie, ktorým preteká rieka s rovnakým názvom Kamčatka. Prakticky všetky vrcholy Stredného chrbta sú sopky, niektoré aktívne, no oveľa viac ich je už vyhasnutých. Pre tak veľký výskyt vulkanizmu na relatívne malej ploche sú kamčatské vulkány zaradené do svetového dedičstva UNESCO. Kamčatka je taktiež jediná lokalita v Eurázii (ak nerátame Island), kde sa vyskytujú gejzíry – Dolina gejzerov.

Riečna sieť polostrova je veľmi hustá. Zo západnej časti polostrova stekajú mnohé pomerne krátke rieky patriace úmoriu Ochotského mora. Na východnej strane Kamčatky pramenia rieky, ktoré majú úmorie v Beringovom mori alebo bezprostredne vtekajú do Tichého oceánu.

Do Tichého oceánu sa vlieva aj najdlhšia rieka polostrova Kamčatka.

Rieky polostrova sa delia do troch skupín:

• chrbtové rieky: Majú horský charakter a ich hlavným zdrojom vody je topiaci sa sneh a ľad v zime. Sú veľmi vodnaté.
• čisté rieky: Nachádzajú sa v menšom počte a sú charakterizované malými výkyvmi úrovne vody. Teplota vody je stála, preto v zime rieky tohto typu nezamŕzajú.
• rieky tundry: Typické rovinaté rieky pretekajúce blatistými nížinami.

Pre všetky rieky polostrova je charakteristický ich pomalý proces samočistenia.

Kamčatka, vďaka svojej rozľahlosti, je miestom viacerých klimatických pásiem. Od miernej klímy európskeho vnútrozemia na juhu po subarktické podnebie na severe. Z východu je podnebie silno ovplyvňované oceánom. Letné mesiace sú pomerne teplé, zima je dlhá s veľkými snehovými nádielkami. Priemerná hodnota ročných zrážok je 2 700 mm na m², čo je jedna z najvyšších hodnôt v Rusku. Centrálna časť Kamčatky má klasické vnútrozemské podnebie s malými zrážkami a omnoho väčšími výkyvmi teplôt.

Kamčatka je domovom viacerých druhov zvierat. Vďaka riedkemu osídleniu sa tu dobre darí medveďom (približne 4 kusy na sto štvorcových kilometrov).

Celkovo na polostrove žije viac ako 400 000 ľudí, väčšina Rusov. Významná menšina sú Koriaci (približne 13 000), ktorí žijú v severnej časti polostrova v Koriackom autonómnom okruhu. Najväčším a zároveň aj správnym mestom oblasti je Petropavlovsk-Kamčatskij.

• Kamčatská oblasť
• Kamčatské sopky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamčatka

• Kašuba, V., Gippenreuter, V. (1986): Objavili sme Kamčatku? Osveta, Martin, 182 s.
• Rieky polostrova Kamčatka (po rusky)

Súradnice: 56°29′34″S 159°19′25″V / 56,492827°S 159,32373°V / 56.492827; 159.32373