Kornel Divald

Kornel Divald
slovenský spisovateľ, historik umenia a fotograf
Narodenie	21. máj 1872 Prešov
Úmrtie	24. marec 1921 (48 rokov) Budapešť
Odkazy
Commons	Kornel Divald
Biografický portál

Kornel Divald (* 21. máj 1872, Prešov - † 24. marec 1921, Budapešť) bol uhorský^[1] spisovateľ, historik umenia a fotograf.

Pseudonym: Tarczai György, Cornelius.

• otec Karol Divald (* 1830 - † 1897), fotograf a vydavateľ
• matka Rozália rod. Steinhüblová
• nevlastní bratia: Karol Divald ml., Ľudovít Divald, Adolf Divald

Kornel Divald sa narodil 21. mája 1872 v Prešove, kde bol 9. júna pokrstený. Rodina Divaldovcov patrila k najslávnejším rodinám fotografov v Uhorsku, Kornel bol jej najmladším členom. V rodine získal základy z histórie aj vzťah k umeniu. Otec Karol Divald (1830 – 1897) bol fotograf, vydavateľ, lekárnik a svetlotlačiar. Fotografoval Tatry, Pieniny, jaskyne a dnešné východné Slovensko. Vlastnil jednu z prvých svetlotlačiarní v Uhorsku, so sídlom v Prešove. Oženil sa s dcérou prešovského mešťana Ľudovíta Steinhübela, Barborou Steinhübelovou. Manželia mali spolu štyroch synov: Karola ml., Ľudovíta, Adolfa a nami spomínaného Kornela

Po maturite v Prešove študoval na Lekárskej, potom na Filozofickej fakulte (dejiny umenia) univerzity v Budapešti. Pôsobil na Hlavnom pamiatkovom úrade, potom ako inšpektor múzeí a knižníc, neskoršie ako kustód a napokon riaditeľ Národného múzea v Budapešti. Od roku 1911 člen korešpondent Maďarskej Akadémie Vied.

Scenárista a realizátor prvej muzeálnej expozície Mestského múzea v Banskej Bystrici

Kornel Divald zohral významnú úlohu pri zakladaní a formovaní budúceho Mestského múzea v Banskej Bystrici. Vytvorením prvej múzejnej expozície bol na návrh Viliama Fraknoia (1843 – 1924), rímskokatolíckeho kňaza, veľkovaradínskeho kanonika, biskupa arbeského a uhorského historika, poverený Kornel Divald, pričom mu bol určený termín 15. september 1909. Divald sa stal scenáristom a aj realizátorom prvej muzeálnej expozície. S prácou začal 1. júna 1909, opísal viac ako dva a pol tisíc predmetov, teda všetky, ktoré sa v tom čase v múzeu nachádzali. Mineralogické a numizmatické predmety popísal Dr. Samuel Bothár. Prvá muzeálna expozícia v Matejovom dome bola slávnostne otvorená 17. októbra 1909.

Expozíciu tematicky rozčlenil Kornel Divald na štyri poschodia:

1. poschodie – národopisná a mineralogická zbierka;
2. poschodie – historická a umelecká zbierka;
3. poschodie – kultúrno‑historická zbierka;
4. poschodie – pamiatky cirkevného umenia.

Kornel Divald bol aj autorom prvého sprievodcu po Banskobystrickom múzeu: A Beszterczebányai múzeum kalauza, vydaného v roku 1909. Vytvoril 1. katalogizačný systém, kde každý predmet opísal na katalogizačnom lístku v maďarskom jazyku. Väčšina lístkov sa zachovala v múzeu dodnes a pre výskum vývoja zbierok je neoceniteľným historickým prameňom.

Divald hodnotí progres Mestského múzea nasledovne: „Neuplynuli ani štyri roky od veľkolepého otvorenia múzea v slobodnom kráľovskom a banskom meste Banská Bystrica situovanom v mestskom hrade, v novoupravenom objekte tzv. Matejovom dome a môžeme potvrdiť, že radosť a nadšenie predstaviteľov, občanov mesta a Zvolenskej župy, ktorého boli svedkami prítomní členovia Štátneho inšpektorátu múzeí a knižníc nebolo prázdne nadšenie alebo akási zdvorilosť, ale vážny a úprimný úmysel, ktorého stálosť ku múzeu je v nebývalom náraste zbierok z nevysychajúceho prameňa. Múzeum bolo sprístupnené verejnosti 17. októbra 1909. Počet zbierok vzrástol v roku 1910 o 278, v roku 1911 o 381 a v roku 1912 o 620 kusov. Do otvorenia múzea mestský archív viedol súpis zbierok, v ktorom, okrem mineralogickej a zvlášť ošetrovanej numizmatickej zbierky Dr. Bothára, bola spracovaná evidencia 2711 ks predmetov. Za tri roky múzeum získalo 1270 zbierok, čo je temer polovica toho, čo vlastnilo pri otvorení, ktoré získavalo od roku 1889 pred znovuzriadením. Tomuto nárastu môže múzeum čiastočne ďakovať účinnej podpore inšpektorátu, ktorý okrem ročnej dotácie odkúpil zbierky od miestnych zberateľov a obchodníkov...“

Agilný pamiatkar, historik výtvarného umenia, autor próz zväčša s historicko-umeleckou tematikou. Autor knižných prác, článkov v odborných časopisoch o uhorskom stredoveku, o dejinách renesančnej architektúry na Slovensku, dejín umeleckých remesiel a umeleckého priemyslu, najmä keramiky, zlatníctva a textilu.

V rokoch 1900 až 1919, chodiac po župách Spiš (1903-1906), Šariš (1903-1905), Hont (1909-1910), Tekov (1909-1910), Liptov (1907), Orava (1907), Zvolen (1908), Turiec (1912), Trenčín (1912), Gemer (1913) a znovu Šariš (1915-1918), systematicky spracovával a na fotografiách zaznamenával historické stavby a ich interiéry, oltáre, liturgické predmety a textílie, ale aj ľud v krojoch; mnohé z nich prvýkrát, niektoré jedinýkrát. Svoje spomienky z týchto ciest opísal v knihe Felvidéki séták, ktorá vyšla roku 1925, ale jeho rukopisné záznamy a fotografie, rozšírené o publikované články, vyšli tlačou až roku 1999 pod názvom A „szentek fuvarosa“. Divald Kornél felső-magyarországi topográfiája és fényképei, 1900 – 1919 (Povozník svätých. Topografia a fotografie Kornela Divalda z Horného Uhorska, 1909 – 1919).

V roku 1931 vyšla vo vydavateľstve Oxford University Press London jeho kniha Old Hungarian Art, ktorá sa venuje výtvarnej kultúre na území Uhorska od prehistorických čias do 19. storočia.

• 1905-1907 – Divald, Kornél: Szepesvármegye művészeti emlékei. 1. – 3. köt. Budapest 1905–1907.
• 1905-1907 – Divald, Kornél, Vajdovsky, János: Szepeszvármegye művészeti emlékei. I.–III. Budapest 1905–1907.
• 1907 – Divald, Kornél: Liptómegyei kutatások. In: Muzeumi és Könyvtári értesitő, 1907, s. 173-179, 177-178.
• 1909 – Divald, Kornél: A besztercebányai múzeum. In: Múzeumi és Könyvtári Értesítő, 3, 1909, s. 210-223.
• 1911 – Divald, Kornél: Magyarország csúcsíves szárnyasoltárai. Budapest 1911. (= Művészettörténeti tanulmányok, 2)
• 1913 – Divald, Kornél: A bogoszlói kápolna. In: Művészet, 12, 1913, s. 64.
• 1913 – Divald, Kornél: A Héthársi Sz. Márton templom. Budapest 1913.
• 1914 – Divald, Kornél: Gömörvármegyei kutatások. In: Múzeumi és Könyvtári Értesítő, 8, 1914.
• 1915 – Divald, Kornél: A bártfai Szent-Egyed templom. In: Archeológiai Értesítő, 35, 1915, s. 105-114, 310-335.
• 1916 – Divald, Kornél: A bártfai Szent-Egyed templom. In: Archeológiai Értesítő, 36, 1916, s. 147-189.
• 1917 – Divald, Kornél: A bártfai Szent-Egyed templom. In: Archeológiai Értesítő, 37, 37, 1917, s. 100-149.
• 1924-1926 – Divald, Kornél, Iványi, Béla: Az eperjesi Szent Miklós templom. In: Az Országos Magyar Szépművészeti Múzeum Évkönyvei, 4, 1924–1926, s. 30-73.
• 1925 – Divald, Kornél: Felvidéki séták. Budapest (bez uvedenia roku vydania). Druhé vydanie: Miskolc 1999.
• 1927-1928 – Divald, Kornél: A kassai dóm mesterei. In: Az Országos Magyar Szépművészeti Múzeum Évkönyvei, 5, 1927–1928, s. 19-58.
• 1927 – Divald, Kornél: Magyarország művészeti emlékei. Budapest 1927.
• 1928 – Divald, Kornél: A Szépművészeti Múzeum kisszebeni szárnyasoltára. In: Magyar Művészet, 4, 1928, s. 683-696.
• 1931 – Divald, Kornel: Old Hungarian Art. London 1931.
• 1999 – A „szentek fuvarosa“. Divald Kornél felső-magyarországi topográfiája és fényképei, 1900–1919. Ed. István Bardoly, Ibolya Plank. Országos Műemlékvédelmi Hivatal, Budapest 1999.

• Slovenský biografický slovník
• GLOCKO, Filip: Kornel Divald. In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XIII., číslo 2., február 2019, s. 12.

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 160; pokrstený ako Kornél Constantin Divald