[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Gánok (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gánok
vrch
Ganek so svojou povestnou Galériou.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 461,8[1] m n. m.
Súradnice 49°10′29″S 20°06′09″V / 49,1748°S 20,1026°V / 49.1748; 20.1026
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Klemens Bachleda
J. Gąsienica
W. Kleczyński
 - dátum 1895
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ganek
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gánok[2] alebo Ganek[3] (2 461,8 m n. m.[4]; poľ. Ganek) je štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží v závere Rumanovej dolinky nad Vyšnými Hágmi, približne 16 km severozápadne od Popradu.[5]

Gang alebo „gánok“ znamená ľudový zastaraný slovenský pojem pre verandu, v regionálnom dialekte sa vyslovuje „ganek“. Vzťahuje sa na typickú terasu, sutinovú rampu, ktorá pozdĺžne pretína severozápadnú stenu Malého Ganku vo výške takmer 300 metrov nad Ťažkou dolinou. Nazývame ju Galériou Ganku. Názov prešiel do literatúry a kartografie vo svojej miestnej nárečovej forme. Nakoľko známejšia a správnejšia forma názvu „gánok“ je už archaická, rešpektuje sa všeobecne ľudový názov „ganek“ aj v ustálenej tatranskej zemepisnej nomenklatúre.[3][6]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[7] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie obce Tatranská Javorina a čiastočne i mesta Vysoké Tatry.[2] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[8][4] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[5]

Gánok sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.). Týči sa nad tromi dolinami – Rumanovou (nadväzuje na Zlomiskovú dolinu), Ťažkou (predtým Česká) a Kačacou dolinou, pričom do posledných dvoch spadá mimoriadne strmými a pôsobivými stenami. Vrch sa preto stal pojmom v tatranskom horolezectve, hoci dnes jeho popularita – nezaslúžene - trochu opadla. Od Rumanovho štítu ho oddeľuje Gankova štrbina, od Vysokej vodorovný hrebeň s tromi Rumanovými sedlami. Severozápadne od hlavného vrcholu ležia dva vedľajšie, Prostredný Ganek a Malý Ganek (2 419 m n. m.). Na severovýchod spadá 800 metrovou stenou do Kačacej doliny a na severozápad takmer 500 metrovou, ktorej spodnú časť, legendárnu Galériu Ganku, tvorí okolo 300 metrov kolmej až previsnutej skaly.[6]

Severným smerom sa nachádza Ťažká veža (2 254 m n. m.), Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.), východným Hrubá veža (2 086 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), južným Zlobivá (2 426 m n. m.), Rumanov štít (2 389 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.) a Zlomisková veža (2 133 m n. m.) a západným Satan (2 422 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.) a Rysy (2 503 m n. m.).[4] Severovýchodne sa nachádza Kačacia dolina, severozápadne Ťažká dolina, z ktorých voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, južne sa nachádza Rumanova dolinka, z ktorej vodu odvádza Ľadový potok, smerujúci do Batizovského potoka a rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež časť Nízkych Tatier, Oravských Beskýd a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[9]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[5], preto je dostupný len s horským vodcom. Normálny výstup vedie zo Zlomísk na Rumanovu terasu, Gankovu štrbinu a hrebeňom na vrchol.

Horolezectvo

[upraviť | upraviť zdroj]

O stenu za začali zaujímať horolezci v sedemdesiatych rokoch 19. storočia, no dlho im vzdorovala. O prvý výstup sa pokúsil poľský literát, pedagóg Leopold Świerz, ktorý spolu s horským vodcom Jęndrzejom Walom ml. 7. júla 1877 vystúpili žľabom z Rumanovej dolinky na Gankovú štrbinu. Ďalší útok podnikol poľský inžinier Ludwik Chałubiński s horskými vodcami Bartłomiejom Obrochtom a Wojciechom Rojom koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia. Výstup začali v Rumanovej dolinke na Rumanovo sedlo a na juhozápadný hrebeň Ganku. Z Galérie Ganku sa však vrátili. Po nimi vytýčenej, ale nedokončenej ceste sa Karol Potkański a horskí vodcovia Jan Bachleda Tajber a Jęndzej Wala ml. dostali 25. augusta 1892 až na Malý Ganek. Až 11. augusta 1895 krakovský právnik Władysław Kłeczyński a Klimek Bachleda s nosičom, hutníckym majstrom v Kuźniciach, Jozefom Gąsienicom z Lasa juhovýchodným hrebeňom z Gankovej štrbiny vystúpili na najvyšší končiar Ganku. Dnes je to túra I. stupňa obťažnosti. Používa sa na zostup.[6] V auguste 2001 na Ganku zahynul skúsený horolezec Vladimír Tatarka.

Viacero dlhých ciest je v severovýchodnej stene („Delová rúra“). História športového lezenia v Tatrách sa však písala v Galérii Ganku. Prvou bola „Stará“ či „Klasická cesta“ ešte z roku 1911 (I. Król, W. Kulczyński a I. Lesiecki), IV. Pri pokuse o zimný výstup zahynul známy Poliak Wincenty Birkenmajer. Mnohí významní horolezci medzivojnového a povojnového obdobia tu urobili prvovýstup – Stanislawského cesta, Puškášov pilier, Orlowského cesta, Studničkova cesta, Lapińského komín, Kuchařova cesta, svoj prvovýstup má aj I. Gálfy, P. Pochylý ich (spolu) vytvoril päť a tri prvé zimné priestupy.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
  2. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-05]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  3. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  4. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-05]. Dostupné online.
  6. a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  7. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-05]. Dostupné online.
  8. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-03]. Dostupné online.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-05]. Dostupné online.
  10. KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]