Elektrický rušeň 181

Elektrický rušeň radu 181
Elektrický rušeň radu 181 v Českej Třebovej
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť	90 km/h
Trvalý výkon	2 610 kW (stroje 001-079) 2 790 kW (stroje 080-150)
Napájacie sústavy	3 kV js
Regulácia výkonu	odporová
Trakčný motor	AD 4346 gT (stroje 001-079) 1 AD 4346 gT (stroje 080-150)
Výkon trakčného motora	435 kW (stroje 001-079) 465 kW (stroje 080-150)
Prenos krútiaceho momentu	priamý
Usporiadanie pojazdu	Co´Co´
Trvalá ťažná sila	213 kN
Maximálna ťažná sila	345 kN
Rozchod	1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov	125 m
Hmotnosť	120 t
Adhézna hmotnosť	120 t
Dĺžka cez nárazníky	18 800 mm
Šírka	2 950 mm
Výška	4 650 mm
Priemer kolies	1 250 mm
Výrobné údaje
Výrobca	Škoda Plzeň
Prevádzkovateľ	(ČSD, ČD), ČD Cargo, Advanced World Transport
Rok výroby	1961-1962
Počet vyrobených kusov	150
V prevádzke v období	1961 - súčasnosť
Staré označenie ČSD	E 669.1
Továrenské označenie	Škoda 31E

Elektrický rušeň 181 (predtým E 669.1, továrenské označenie Škoda 31E) je rušeň určený pre nákladnú dopravu na jednosmernej napájaciej sústave 3 kV. Vyrábala ho firma Škoda Plzeň, vtedy nazývaná Závody V. I. Lenina, v dvoch sériách v rokoch 1961 a 1962. Patrí k česko-slovenským rušňom tzv. I. generácie.

Rušne radu 181 vychádzajú z dvoch prototypových strojov radu 180, ktoré boli vyrobené v rokoch 1958 a 1959 a boli pôvodne určené pre ťažké rýchliky. Výrobca je neskôr prestaval kvôli ich vyskúšaniu v nákladnej doprave. Po týchto úspešných testoch boli už bez prototypov vyrobené dve série nových rušňov radu 181. Dôvodom objednávky zo strany ČSD bola potreba nahradenia parnej trakcie na tzv. I. hlavnom ťahu z Prahy do Čiernej nad Tisou, pretože doterajšie elektrické rušne nemohli na často sklonovo náročných tratiach tohto ťahu konkurovať výkonnejším parným rušňom 556.0, ktoré v dobe vrcholiaceho a neslávne presláveného tažkotonážneho hnutia nezriedka samotné ťahali vlaky s hmotnosťou až 4 000 t.

U rady 181 je použitá oceľová skriňa so šiestimi bočnými oknami na každej strane s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča. Rušeň má dva trojnápravové podvozky so značnou dĺžkou, preto sú u druhej a piatej nápravy použité stenčené okolky na kolesách pre ľahšie prechádzanie oblúkov. Napriek tomu však tieto podvozky spôsobujú značné obrusovanie koľajníc v oblúkoch a rušeň dokonca musí prudšom oblúku prechádzať zníženou rýchlosťou. V ráme každého podvozku sú pevne uložené tri tlapové trakčné motory, ktoré boli u strojov 001-079 typu AD 4346 gT s trvalým výkonom 435 kW a u novších strojov potom modernejšieho typu 1 AD 4346 gT o trvalom výkone 465 kW. Ide o jednosmerné sériové šestipólové nekompenzované elektromotory s pomocnými pólmi a s cudzou ventiláciou. Z trakčných motorov je krútiaci moment prenášaný na nápravy cez obojstranné nápravové prevody so šikmými zubami orientovanými proti sebe (hodnota prevodu je 1: 4,238). Oproti predtým vyrobeným radám 121, 140, 141 a 180 sú čelá osadené novším typom svetlometov a svetiel.

Rušne I. série boli prevažne dodávané na Slovensko, do dep Košice, Spišská Nová Ves a Žilina, druhá séria potom smerovala prevažne do českých dep. Na Slovensku boli po pár rokoch nahradené novšími strojmi radu 182 a postupne sa presúvali predovšetkým do depa Česká Třebová. Toto depo sa potom stalo až do deväťdesiatych rokov doménou tejto rady, kedy najvyšší stav predstavoval v 80. rokoch až 128 strojov, ktoré toto depo vystavovalo na výkony v širokej oblasti od Benešova, Berouna a Prahy až po Staré Město u Uherského Hradišťa alebo Přerov. Z ich pozície nosnej rady v nákladnej doprave ich neohrozila ani dodávka rušňov radu 130 v roku 1977, ktoré pôvodne mali znížiť potrebu radu 181, ale pre nedostatok iných vhodných strojov boli prevedené prevažne do osobnej dopravy. Až dodávka strojov radu 163, vďaka ktorým sa mohol rad 130 vrátiť do nákladnej dopravy, pre ktorú bol pôvodne určený, spôsobil postupné odstavovanie radu 181. K tomu sa pridal značný pokles výkonov v 90. rokoch, kedy boli rušne radu 181 ďalej odstavované v prospech štvornápravových strojov, ktoré nemajú také problémy s prechádzaním oblúkov. Rad 181 bol neskôr sústredený do Ostravy spolu s radom 182.

Postupne sa potom rušne tohto radu dostali tiež k iným dopravcom. Už od roku 1998 prevádzkuje spoločnosť OKD, Doprava (teraz Advanced World Transport) dva stroje tejto rady, ktoré boli predtým Českými dráhami zrušené.^[1] Od roku 2005 potom bolo postupne niekoľko desiatok týchto strojov prenajaté Českými dráhami,^[2] resp. neskôr ČD Cargom poľským dopravcom. Od roku 2010 je tak možno tieto stroje nájsť v čele vlakov poľských dopravcov DB Schenker Rail Polska,^[3] LOTOS Kolej,^[4] Transoda,^[5] STK^[6] alebo Koleje Czeskie.^[6]

V roku 1963 bolo deväť rušňov radu 181 vybavené menej výkonnými motormi z iných rušňov určených pre povrchové bane. Výkon motorov bol iba 370kW. Dôvodom takejto prestavby bol nedostatok pôvodných motorov, ktoré boli často poškodzované kvôli skratom pri preťažovaní v rámci vyššie spomínaného tažkotonážneho hnutia. Týchto deväť strojov bolo preznačených na rad E 659.0 a boli nasadzované predovšetkým na postrk na česko-slovenskom pomedzí v okolí Horného Lidča a Mostov u Jablunkova. V roku 1965 sa situácia s motormi stabilizovala a boli teda späť vybavené tými pôvodnými a preznačeniu späť na rad E 669.1 (181).^[7]

Nutné dodať, že podobné lokomotívy boli vo veľkých počtoch vyvážané do ZSSR.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 181

• Rušeň radu 181 na stránkach zameraných na prototypové a unikátne stroje, podrobnejší popis a fotogalérie
• Informácie o rade E 659.0
• Rušeň radu 181 v atlase lokomotív
• Článok o prevádzke lokomotív 181 v depe Česká Třebová

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 181 na českej Wikipédii.