Enola Gay
Enola Gay je prezývka amerického bombardéra Boeing B-29 Superfortress (model B-29-45-MO, výrobné číslo 44-86292, trupové číslo 82[1]) v špeciálnej úprave Silverplate, pomenovaného po Enole Gay Tibbetsovej, matke pilota a veliteľa lietadla, plukovníka Paula W. Tibbetsa. Lietadlo vyrobili v továrni firmy Glenn L. Martin Company na vojenskom letisku Offutt Field v Bellevue v Nebraske.[2][3][4] Ešte na montážnej linke si ho 9. mája 1945 osobne vybral plukovník Tibbets, veliteľ 509. zmiešanej skupiny. Dňa 18. mája bolo odovzdané Armádnym vzdušným silám Spojených štátov a pridelené 393. bombardovacej letke 509. zmiešanej skupiny. Bombardér prevzala posádka, ktorej velil kapitán Robert A. Lewis, a 14. júna s ním odletela z Omahy na základňu 509. skupiny, ktorou bolo armádne vojenské letisko Wendover v Utahu.[5] Dňa 6. augusta 1945, počas záverečnej fázy druhej svetovej vojny, sa bombardér Enola Gay stal prvým lietadlom, ktoré zhodilo atómovú bombu v boji. Bomba s krycím názvom „Little Boy“ bola zvrhnutá na mesto Hirošima v Japonsku a zničila približne tri štvrtiny mesta. Enola Gay letela aj 9. augusta na druhý jadrový útok na Japonsko v úlohe prieskumného lietadla pre primárny cieľ Kokura. Mraky a dym nad primárnym cieľom však spôsobili, že namiesto neho bol bombardovaný sekundárny cieľ, mesto Nagasaki.
Po vojne sa bombardér vrátil do Spojených štátov, kde lietal z armádneho vojenského letiska Roswell v Novom Mexiku. V máji 1946 priletel na ostrov Kwajalein k jadrovým testom v Tichomorí v rámci operácie Crossroads, ale na skúšobné zhodenie bomby na atol Bikini ho nakoniec nevybrali. Neskôr v tom istom roku ho previezli do Smithsonian Institution a mnoho rokov strávil na leteckých základniach, kde bol vystavený poveternostným vplyvom a lovcom suvenírov, než ho v roku 1961 rozobrali a uskladnili v Smithsonovom zariadení v Suitlande v štáte Maryland.
V 80. rokoch 20. storočia sa skupiny veteránov zapojili do výzvy, aby Smithsonian lietadlo vystavil, čo viedlo k ostrej diskusii o vystavovaní bombardéra bez náležitého historického kontextu. Kokpit a predná časť lietadla boli v roku 1995 pri príležitosti 50. výročia bombardovania Hirošimy a Nagasaki vystavené v National Air and Space Museum v parku National Mall blízko centra Washingtonu, D. C. a vyvolali kontroverziu. Od roku 2003 je celý zreštaurovaný B-29 Enola Gay vystavený v Steven F. Udvar-Hazy Center, ktoré je pobočkou National Air and Space Museum. Posledný preživší člen posádky z náletu na Hirošimu, Theodore Van Kirk, zomrel 28. júla 2014 vo veku 93 rokov.
Posádky
[upraviť | upraviť zdroj]Bombardovanie Hirošimy
[upraviť | upraviť zdroj]Posádku lietadla Enola Gay tvorilo pri nálete na Hirošimu 6. augusta 1945 12 mužov.[6][7] Posádku tvorili:[8]
- Col. Paul W. Tibbets, Jr. – pilot a veliteľ lietadla
- Cpt. Robert A. Lewis – kopilot; regulárny veliteľ lietadla*
- Maj. Thomas Ferebee – bombometčík
- Cpt. Theodore „Dutch“ Van Kirk – navigátor
- Cpt. William S. „Deak“ Parsons – námorný expert na výbušniny a veliteľ misie
- 1st Lt. Jacob Beser – obsluha rušičky radaru (bol tiež jediným mužom, ktorý letel na oboch atómových bombardovacích lietadlách)
- 2nd Lt. Morris R. Jeppson – kontrolór elektronických obvodov bomby
- S/Sgt. Robert „Bob“ Caron – zadný strelec*
- S/Sgt. Wyatt E. Duzenbury – letový inžinier*
- Sgt. Joe S. Stiborik – obsluha radaru*
- Sgt. Robert H. Shumard – pomocník letového inžiniera*
- Pfc. Richard H. Nelson – obsluha rádia VHF*
Hviezdičky označujú regulárnych členov posádky lietadla Enola Gay.
O veliteľovi misie Parsonsovi sa hovorilo: „Nikto nie je viac zodpovedný za to, aby sa táto bomba dostala z laboratória do podoby použiteľnej pre bojové operácie, ako kapitán Parsons, vďaka svojej genialite v oblasti munície.“
Bombardovanie Nagasaki
[upraviť | upraviť zdroj]K náletu na Nagasaki 9. augusta 1945 letela Enola Gay s posádkou B-10, ktorá bola zvyčajne pridelená lietadlu Up An’ Atom:
- Cpt. George W. Marquardt – veliteľ lietadla
- 2nd Lt. James M. Anderson – kopilot
- 2nd Lt. Russell Gackenbach – navigátor
- Cpt. James W. Strudwick – bombometčík
- T/Sgt. James R. Corliss – letový inžinier
- Sgt. Warren L. Coble – obsluha rádia
- Sgt. Joseph M. DiJulio – obsluha radaru
- Sgt. Melvin H. Bierman – zadný strelec
- Sgt. Anthony D. Capua, Jr. – pomocník letového inžiniera/strelec
Zdroj: Campbell, 2005, s. 134, 191 – 192.
Enola Gay v Steven F. Udvar-Hazy Center
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Mann 2004, s. 100.
- ↑ Campbell 2005, s. 14 – 15.
- ↑ March, Peter R. „Enola Gay Restored“. Aircraft Illustrated, október 2003.
- ↑ EXPLORER, Aviation. BOEING B-29 ENOLA GAY SUPERFORTRESS BOMBER AIRCRAFT HISTORY, FACTS AND PICTURES (THE AIRCRAFT THAT DROPPED THE FIRST NUKE ON JAPAN) [online]. aviationexplorer.com, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online. Archivované 2021-04-22 z originálu.
- ↑ Campbell 2005, s. 191 – 192.
- ↑ Photo - 509th - Enola Gay Crew - Air & Ground [online]. mphpa.org, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online. Archivované 2011-03-22 z originálu.
- ↑ Atom Bomber Crew From Eight States [online]. newspapers.com, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online. Archivované 2017-09-24 z originálu.
- ↑ Campbell, 2005, s. 30.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- CAMPBELL, Richard H. The Silverplate Bombers (A History and Registry of the Enola Gay and Other B-29s Configured to Carry Atomic Bombs). Jefferson, Severná Karolína : McFarland, Incorporated, 2005. 235 s. ISBN 978-0-7864-2139-8.
- MANN, Robert A. The B-29 Superfortress (A Comprehensive Registry of the Planes and Their Missions). Jefferson, Severná Karolína : McFarland, 2004. 276 s. ISBN 978-0-7864-1787-2.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Enola Gay