[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Diaľnica D3 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diaľnica D3 (Slovensko)
Diaľnica D3 (Slovensko)

Diaľnica D3
D 3
D 3
 ■ v prevádzke   ■ vo výstavbe   ■ v pláne 
Základné údaje
Správca Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba 1996 - 2029 
Celková dĺžka 59,1 km 
v prevádzke 37,1 km 
vo výstavbe 11,2 km 
v pláne 13 (+ 20,2 dostavba plného profilu) km
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj 
Výjazdy 7 v prevádzke + 1 dočasný 
Tunely 3 (v prevádzke) 
D3 pred západným portálom tunela Poľana
D3 pred západným portálom tunela Poľana
D3 pred západným portálom tunela Poľana 
Objekty na trase

Diaľnica D3 (D3) sa po dokončení stane treťou najdlhšou slovenskou diaľnicou a vytvorí najzápadnejšie z celkom troch plánovaných diaľničných spojení (D3, R3 a R4) s Poľskom. Trasa diaľnice D3 je dlhá 59,1 kilometra a začína v križovatke s diaľnicou D1 (Križovatka Žilina), umiestnenej neďaleko Hričovského Podhradia. V križovatke diaľnic D1 a D3 je umiestnený aj nultý kilometer tejto diaľnice. Trasa diaľnice ďalej pokračuje zhruba severným smerom cez Žilinu, Kysucké Nové Mesto, Čadcu, Svrčinovec a Skalité až po štátnu hranicu s Poľskom, kde sa plynule napája na poľskú rýchlostnú cestu S1. V strednom horizonte je plánovaná aj výstavba rýchlostnej cesty R5, ktorá má začínať v križovatke s diaľnicou D3 v Svrčinovci a ďalej pokračovať v koridore súčasnej cesty I. triedy č. I/11 až po štátnu hranicu s Českom. Diaľnica D3 tak po úplnom dokončení bude napojená na poľskú diaľničnú sieť a prostredníctvom rýchlostnej cesty R5 na českú cestnú sieť. Diaľnica D3 je súčasťou hlavnej trasy 6. paneurópskeho koridoru, ktorý začína v Gdansku a pokračuje cez Varšavu a Katovice do Žiliny. Po výjazd Svrčinovec je trasa diaľnice taktiež súčasťou európskej cesty E75[1][2], v úseku Hričovské Podhradie - Žilina-západ aj E50 a E442.

Výstavba diaľnice D3 je mimoriadne technicky náročná, keďže prebieha v hornatom teréne severného Slovenska. Na diaľnici D3 sa nachádzajú celkom štyri tunely s celkovou dĺžkou mierne presahujúcou 4 kilometre. V súčasnosti sú z týchto štyroch tunelov tri v prevádzke v polovičnom profile, tunel Horelica (605 m), tunel Poľana (898 m), tunel Svrčinovec (420 m) a jeden tunel v plnom profile, ide o tunel Považský Chlmec (2 249 m) Okrem tunelov sú na diaľnici D3 postavené a ďalej sa stavajú mnohé mosty, viadukty a estakády, nájdeme tu taktiež najvyšší diaľničný most na Slovensku, most Valy.[2][3]

Výstavba diaľnice D3 započala v roku 1997 a stále prebieha. Sprejazdnenie diaľnice v celej dĺžke trasy, ale s polovičným profilom v úseku Svrčinovec až štátna hranica s Poľskom nastane v zmysle Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry z apríla 2021 najskôr v roku 2028, sprejazdnenie diaľnice v celej dĺžke trasy v plnom profile nemožno očakávať pred rokom 2040.

Prehľad úsekov diaľnice D3

[upraviť | upraviť zdroj]
Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Začatie výstavby

úseku

Uvedenie úseku do

prevádzky

Výjazdy a križovatky
1. Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov 6,9 2005 2008 1. Križovatka D3xD1, Hričovské Podhradie

2. Žilina, Strážov

2. Žilina, Strážov – Žilina, Brodno 4,3 2014 2017 3. Žilina, Brodno
3. ŽIlina, Brodno – Kysucké Nové Mesto 11,2 2025 2029 4. Kysucké Nové Mesto
4. Kysucké Nové Mesto – Oščadnica 10,8 2025 2029 5. Krásno nad Kysucou
5. Oščadnica – Čadca, Bukov 4,8 Ľavá polovica, 1996 Ľavá polovica, 2004 901. Provizórne napojenie na cestu I/11
5. Oščadnica – Čadca, Bukov 4,8 Pravá polovica

3/2025

Pravá polovica

10/2029

úsek bez výjazdov
6. Čadca, Bukov – Svrčinovec 5,7 2016 2020 6. Čadca, Bukov

7. Čadca, Podzávoz

7. Svrčinovec – Skalité 12,3 Pravá polovica, 2013 Pravá polovica, 2017 8. Svrčinovec
7. Svrčinovec – Skalité 12,3 Ľavá polovica,po roku 2040 Ľavá polovica, po roku 2040 8. Výstavba križovatky D3xR5, Svrčinovec namiesto výjazdu Svrčinovec
8. Skalité – štátna hranica SK/PL 3,1 Pravá polovica, 1997 Pravá polovica, 2017 9. Skalité
8. Skalité – štátna hranica SK/PL 3,1 Ľavá polovica,po roku 2040 Ľavá polovica,po roku 2040 9. Skalité

Priebeh výstavby diaľnice D3

[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Do roku 1989

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bola zhruba v koridore súčasnej diaľnice D3 plánovaná výstavba diaľnice D18. Po celkovom prehodnotení trás diaľnic a rýchlostných ciest a ich rekategorizácií v roku 1999, bola výstavba diaľnice D18 z plánov vypustená a následne nahradená diaľnicou D3. Hlavné odlišnosti v trasách diaľnic D3 a D18 nachádzame v okolí Žiliny, kde diaľnica D18 mala vytvárať východný obchvat mesta, diaľnica D3 v pozmenej trase ale vytvára obchvat mesta na jeho západe. Začiatok niekdajšej diaľnice D18 bol umiestnený v plánovanej križovatke s diaľnicou D1, ktorá mala byť postavená neďaleko obce Strečno. Plány výstavby diaľnic pred rokom 1989 totiž predpokladali, že diaľnica D1 povedie od Sverepca ďalej na sever práve Rajeckou dolinou, cez Rajec a Rajecké Teplice. Tieto plány napokon neboli realizované ani pokiaľ ide diaľnicu D18 ani pokiaľ ide o diaľnicu D1. Trasa niekdajšej diaľnice D18 vychádzala ešte z plánov bývalého Československa, kde táto diaľnica bola zaradená do doplnkovej siete diaľnic s predpokladom dokončenia po roku 2000. Do roku 1989 nebol realizovaný žiadny z úsekov tejto diaľnice, realizované ale boli preložky a úpravy súčasnej cesty I. triedy I/11 vo vybraných úsekoch z Brodna pri Žiline až po Čadcu, kde tieto boli postavené ako polovičný profil budúcej diaľnice s úrovňovými križovaniami. Po roku 1989 sa ale s využitím týchto úsekov ako polovice budúcej diaľnice prestalo ďalej počítať.

od roku 1989 do roku 1996

[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto období pokračovala príprava výstavby diaľnice predovšetkým v okolí Čadce a ďalej z Čadce na sever až po hranice s Poľskom. Diaľnica bola ešte stále formálne označená ako diaľnica D18. V tomto období sa súčasne rozhoduje o vedení trasy diaľnice D1 popri Váhu namiesto v minulosti plánovaného trasovania cez Rajeckú dolinu. Zmena koncepcie diaľnice D1 mala vplyv aj na trasu diaľnice D3 resp. D18,keďže plány spred roku 1989 predpokladali začiatok diaľnice D18 v blízkosti obce Strečno, na východnom okraji Žiliny. Diskusia o trasovaní diaľnice D1 je tak príčinou nerozpracovania trasy diaľnice medzi Žilinou a Čadcou v tomto období.

od roku 1996 do roku 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Faktická výstavba diaľnice začala v priebehu 90. rokov, kedy došlo v roku 1996 k rozostavaniu obchvatu Čadce v polovičnom profile, a v roku 1997 k rozostavaniu prihraničného úseku pri Skalitom.Oba tieto úseky boli ešte rozostavané ako úseky diaľnice D18 a až v roku 1999 boli administratívne prevedené do trasy diaľnice D3. V roku 1999 súčasne dochádza k definitívnemu určeniu trasy diaľnice a odklonu od v minulosti plánovanej trasy. Diaľnica D3 tak po novom začína v križovatke s diaľnicou D1 v Hričovskom Podhradí, približuje sa k Žiline z juhu a obchádza Žilinu na jej západnom okraji. Nedostatok finančných prostriedkov a malý záujem štátu na výstavbe tejto diaľnice vyvolali po roku 1998 pozastavenie výstavby oboch rozostavaných úsekov. Obchvat Čadce bol sprejazdnený v polovičnom profile až v roku 2004. Prihraničný úsek pri Skalitom bol sprejazdnený v polovičnom profile až v roku 2017 a s ohľadom na takmer 20 rokov dlhú dobu výstavby, sa stal celkovo najdlhšie rozostavaným úsekom diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Výstavba diaľnice D3 bola dlhodobo plánovaná iba v polovičnom profile v celej dĺžke trasy. Výstavba v polovičnom profile znamená realizáciu iba jednej polovice diaľnice, teda realizáciu iba jedného jazdného pruhu pre každý smer premávky, namiesto aspoň dvoch pruhov pre každý smer premávky. Dlhodobo jedinou výnimkou z tejto koncepcie bol úsek z Hričovského Podhradia do Žiliny-Strážova, kde diaľnica D3 vytvára diaľničné prepojenie Žiliny a diaľnice D1 v smere z a do Bratislavy. Tento úsek bol postavený medzi rokmi 2005 až 2007. Po roku 2014 dochádza k čiastočnému odklonu od danej koncepcie a diaľnica D3 má byť v plnom profile realizovaná od výjazdu Žilina-Strážov až po výjazd Svrčinovec. Dostavba druhého profilu diaľnice na obchvate Čadce, ktorý leží v tomto úseku je ale predbežne realisticky možní až okolo 2030 a to napriek oficiálne deklarovaným skorším termínom. V tomto mieste tak vznikne úzke hrdlo, pretože úseky pred a za obchvatom Čadce budú realizované v plnom profile. Úsek medzi Čadcou a Svrčinovcom bol vo výstavbe od roku 2016, sprejazdnený bol v 21.decembra 2020.

Súčasnosť

Dostavba druhého profilu diaľnice na obchvate Čadce, je síce plánovaná okolo roku 2023, realistický možná ale bude až okolo roku 2030. Predpoklad výstavby druhého profilu v úseku od výjazdu Svrčinovec, až po štátne hranice s Poľskom je po roku 2040. Tieto termíny ale ovplyvňuje aj dopravná situácia v Poľsku. Poľská rýchostná cesta S1, ktorá sa napája na diaľnicu D3 na hranici, nie je úplne dokončená a taktiež zatiaľ nie je prepojená so zvyškom poľskej diaľničnej siete. Po dokončení tohto prepojenia v Poľsku možno predpokladať zvýšenie intenzít dopravy, keďže tak nastane vytvorenie medzinárodného, severojužného diaľničného koridoru. Tento koridor bude súčasne pravdepodobne dokončený ako druhý z viacerých plánovaných obdobných koridorov v regióne strednej Európy, prvý už dokončený koridor prepája poľskú a rakúsku diaľničnú sieť prostredníctvom českej diaľničnej siete. Ďalším faktorom je skapacitnenie cesty I/11 v Česku. Táto cesta prepája českú diaľnicu D48 s česko-slovenskou hranicou pri Svrčinovci. V rámci skapacitnenia sú na českej strane realizované obchvaty, preložky a v časti dĺžky cesty aj prestavba na štvorpruh v parametroch rýchlostnej cesty. Na hranici sa má na túto cestu napojiť slovenská rýchlostná cesta R5, ktorá má byť ukončená napojením na diaľnicu D3 v križovatke Svrčinovec. Výstavba rýchlostnej cesty R5 je však otázna a nie je vylúčené ani jej úplné vyradenie z plánov výstavby. K dokončeniu základnej trasy diaľnice bez dostavby chýbajúcich druhých profilov je nutná realizácia dvoch úsekov v celkovej dĺžke zhruba 22 kilometrov medzi Žilinou-Brodnom a Oščadnicou. Dostavbu základnej trasy diaľnice D3, bez realizácie chýbajúcich druhých profilov očakáva NDS a.s. v roku 2027, tento termín je však už na hrane realistických možností. Realistický termín sa s ohľadom na pomaly postupujúcu prípravu odsúva až na rok 2030. Úplné dokončenie diaľnice, vrátane dnes chýbajúcich druhých profilov nemožno očakávať pred rokom 2040. [1][3] [4]

Vláda v máji 2021 schválila priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry a všetky nedostavané úseky diaľnice D3 sa dostali medzi najpotrebnejšie.

Priority výstavby cestnej infraštruktúry (schválené vládou SR v 5/2021)[5]
Poradie úsek cesty/diaľnice
1 I/51 Levice, obchvat
2 I/66 Huncovce - Kežmarok, preložka (I/66 Poprad - Kežmarok II. etapa, 2.úsek I/66 Huncovce - Kežmarok)
3 D3 Žilina Brodno - Kysucké Nové Mesto
4 D3 Oščadnica - Čadca Bukov, 2. profil
5 R4 Lipníky - Kapušany
6 I/66 Poprad - Kežmarok II. etapa, 1.úsek I/66 Veľká Lomnica - Huncovce
7 D1 Turany - Hubová
8 D3 Kysucké Nové Mesto - Oščadnica
9 R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča
10 D1 Blatné - Trnava
11 R3 (I/66) Šahy - obchvat
12 I/18 Nižný Hrabovec - Petrovce nad Laborcom, preložka, I.etapa I/18 a I/74 Strážske - Petrovce nad Laborcom

Budúcnosť výstavby

[upraviť | upraviť zdroj]

Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto

[upraviť | upraviť zdroj]
Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 11,2 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania 6/2024
Predpoklad začiatku výstavby 7/2024
Predpoklad uvedenia do prevádzky 7/2027
Komentár:

Tento úsek D3 má prevziať podobnú dopravnú záťaž ako úseky D1 pri Žiline, dokonca ešte viac ťažkých vozidiel nad 12 ton. Ďalší posun prípravy a možného dokončenia tohto naliehavo potrebného úseku až na rok 2027 je dôsledkom faktu, že vedenia ministerstva dopravy ani NDS tu nekonali ako pri najvyššej priorite spomedzi doteraz nezačatých úsekov. Minister Érsek meškanie stavby ďalej zväčšoval, no jeho príspevok k meškaniu je menší v porovnaní so stratenými rokmi 2012 až 2016, keď sa príprava tejto stavby takmer nepohla z miesta. Vtedy boli za riadenie rozvoja dopravnej infraštruktúry zodpovední minister Ján Počiatek a štátny tajomník Viktor Stromček.


V roku 2018 dobehol vyše dvojročný proces EIA a namiesto výstavby sa v roku 2019 diaľnica pri Kysuckom Novom Meste iba začala znovu projektovať. Nové vedenie rezortu dopravy a NDS by mali urobiť maximum pre to, aby aspoň privádzač z existujúcej cesty na juh Kysuckého Nového Mesta postavili čo najskôr.

V minulosti NDS a.s. prezentovala termíny výstavby v rokoch 2022 až 2025, no tie boli veľmi optimistické a dnes sú nereálne. V zmysle Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry z apríla 2021 je výstavba tohto akútne potrebného úseku odsunutá na roky 2025 až 2028. V súčasnosti sa spracúva štúdia realizovateľnosti všetkých troch nedostavaných úsekov, ako podklad pre čerpanie EU zdrojov. Podľa stanoviska ministra z septembra 2023, došlo k ďalšiemu posunu a výstavba začne až v roku 2026.[6] [5][7]

V súčasnosti sa spracúva štúdia realizovateľnosti všetkých troch nedostavaných úsekov, ako podklad pre čerpanie EU zdrojov.

Ministerstvo ŽP stanovilo rozsah hodnotení vplyvu D3 na životné prostredie a nové hodnotenie EIA bude vyhotovené až zo záverov štúdie realizovateľnosti v 10/2022.

Kysucké Nové Mesto – Oščadnica

[upraviť | upraviť zdroj]
Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 10,8 km začiatok verejného obstarávania 30/10/2024
Predpoklad začiatku výstavby 3/2025
Predpoklad uvedenia do prevádzky 9/ 2029
Komentár:

Príprava tejto stavby sa od roku 2012 do roku 2018 takmer nepohla z miesta. Meškanie bolo z veľkej časti spôsobené aj polemikou o zachovaní terajšej cesty I.triedy. Zo záverov skúmania alternatív, v štúdii Výskumného ústavu dopravného v roku 2019 vyplynula potreba zachovania cesty I.triedy, ako tepny regionálnej dopravy. Cesty nižších kategórii vedú centrami obcí a nie sú schopné pojať budúcu dopravnú záťaž. Od roku 2019 NDS pracuje na projektoch, ktoré rátajú so zachovaním cesty I.triedy a v súčasnosti, z časového hľadiska už ani nie je priestor na ďalšiu polemiku ohľadom alternatív projektov. Už teraz je harmonogram veľmi napätý a každé ďalšie meškanie výstavby by znemožnilo čerpanie financií zo štrukturálnych fondov. Každé meškanie by tiež znamenalo riziko veľkých korekcií(pokút) zo strany EÚ , nakoľko diaľnica D3 je súčasťou európskeho koridoru TEN-T Baltica-Adria, ktorý podľa záväzkov musí byť dokončený najneskôr v roku 2030.


V minulosti NDS a.s. prezentovala termíny výstavby v rokoch 2022 až 2025, no tie boli veľmi optimistické a dnes sú nereálne. V zmysle Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry z apríla 2021 je výstavba tohto akútne potrebného úseku odsunutá na roky 2024 až 2027. V súčasnosti sa spracúva štúdia realizovateľnosti všetkých troch nedostavaných úsekov, ako podklad pre čerpanie EU zdrojov. Podľa stanoviska ministra z septembra 2023, došlo k ďalšiemu posunu a výstavba začne až v roku 2026.[8] [5][7][9]

V súčasnosti sa spracúva štúdia realizovateľnosti všetkých troch nedostavaných úsekov, ako podklad pre čerpanie EU zdrojov.

Ministerstvo ŽP stanovilo rozsah hodnotení vplyvu D3 na životné prostredie a nové hodnotenie EIA bude vyhotovené až zo záverov štúdie realizovateľnosti v 10/2022.

Oščadnica – Čadca, Bukov, pravá polovica

[upraviť | upraviť zdroj]
Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 4,0 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania 2024
Predpoklad začiatku výstavby 1/2025
Predpoklad uvedenia do prevádzky 1/2028
Komentár:

Nateraz deklarované termíny zahájenia verejného obstarávania (2022!), začiatku a konca výstavby sú nereálne. NDS a.s. síce tieto termíny deklaruje dlhodobo, lenže úsek stále nie je dobre pripravený na relatívne skoré deklarované zahájenie výstavby a predovšetkým príprava tohto úseku sa medzi rokmi 2014 až 2019 zastavila.

V zmysle Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry z apríla 2021 je výstavba tohto úseku naplánovaná na roky 2024 až 2027. [5][7].[2]

V súčasnosti sa spracúva štúdia realizovateľnosti všetkých troch nedostavaných úsekov, ako podklad pre čerpanie EU zdrojov. Podľa stanoviska ministra z septembra 2023, došlo k ďalšiemu posunu a výstavba začne až v roku 2026.[10]

Ministerstvo ŽP stanovilo rozsah hodnotení vplyvu D3 na životné prostredie a nové hodnotenie EIA bude vyhotovené až zo záverov štúdie realizovateľnosti v 10/2022.

Svrčinovec – Skalité – Štátna hranica SK/PL Skalité/Zwardoń, ľavá polovica

[upraviť | upraviť zdroj]
Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 12,3 km (Svrčinovec - Skalité)

3,1km (Skalité - štátna hranica)

Predpoklad začiatku verejného obstarávania po roku 2040
Predpoklad začiatku výstavby po roku 2040
Predpoklad uvedenia do prevádzky po roku 2040
Komentár:

Úsek je aktuálne nepotrebný a tomu aj zodpovedá plán dokončenia. Viacero odborníkov na dopravu spochybňuje význam rozšírenia tejto diaľnice na 4-pruh. Podľa INEKO bude polovičný profil na tomto úseku postačovať niekoľko desaťročí.[11]

Úseky diaľnice

[upraviť | upraviť zdroj]

Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov

[upraviť | upraviť zdroj]

Trasa úseku Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov sa začína v diaľničnej križovatke Hričovské Podhradie, kde sa diaľnica D3 napája na diaľnicu D1. Diaľnica odtiaľ vedie severovýchodným smerom a na 2. kilometri sa nachádza výjazd na žilinské letisko. Cesta ďalej prechádza okolo obce Dolný Hričov a estakádou okolo Horného Hričova sa dostáva do bezprostrednej blízkosti rieky Váh a cesty I/18. Po 7,53 km sa úsek končí v napojení na I/18 západne od centra Žiliny[12].

Úsek Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov bol vo výstavbe od 7. októbra 2005[13]. Jeho kategorizácia je podľa STN 736101 D26,5/100, teda šírka telesa cesty je 26,5 metra a návrhová rýchlosť 100 km za hodinu[12]. Výnimku tvorí len 200 metrov dlhý úsek na km 6,650 až 6,850, kde je teleso diaľnice užšie o dva metre (kategória D24,5/100)[12]. Súčasťou stavby je spolu 21 mostných objektov v celkovej dĺžke 4786,8 metra, z toho 9 leží priamo na diaľnici a tieto dosahujú spoločnú dĺžku 2601 metrov[12].

Úsek bol daný do prevádzky čiastočne v polovičnom profile v dĺžke 4 km dňa 12. januára 2007.[12] Zvyšok cesty, ako aj druhý profil skôr vybudovanej časti otvorili 6. júna 2008.[14]. Stavebné náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 6 miliárd slovenských korún[14]

Žilina, Strážov – Žilina, Brodno

[upraviť | upraviť zdroj]
Výstavba tunela Považský Chlmec v apríli 2015

Úsek Žilina, Strážov – Žilina, Brodno je 4,25 km dlhý a technicky mimoriadne náročný úsek, ktorý tvorí západný diaľničný obchvat mesta Žilina. Začína sa v križovatke Žilina, Strážov, západne od centra mesta, odkiaľ sa trasa diaľnice stáča na sever a 1,4 km dlhou estakádou premosťuje plochu Vodného diela Hričov. Za ním nasleduje Tunel Považský Chlmec a následne výjazd Žilina, Brodno na cestu I/11, kde sa úsek končí.

Úsek Žilina, Strážov – Žilina, Brodno bol vybudovaný podľa STN 736101 v kategórii D24,5/80 s telesom cesty širokým 24,5 metra. Na úseku sa nachádza dvojrúrový Tunel Považský Chlmec a celkovo štyri mostné objekty, z toho dva v dĺžke 2089 metrov priamo na trase diaľnice a ďalšie dva mimo diaľnice so spoločnou dĺžkou 229 metrov.

Tento úsek bol postavený za necelých 255 miliónov €, Národná diaľničná spoločnosť pôvodne odhadla stavebné náklady na sumu 257,9 milióna €. Zmluva na výstavbu bola podpísaná 26. mája 2014, samotná výstavba sa oficiálne začala 17. júna 2014 a celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 2. decembra 2017. Pri optimálnej premávke motoristom ušetrí 4 minúty cesty voči trase cez Žilinu,[15] reálne však vyhnutím dlhým kolónam najmä v Budatíne vodičom ušetrí desiatky minút.

Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto

[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto bude 11,200 km dlhý úsek, ktorý povedie paralelne s trasou cesty I/11. Začínať sa bude v križovatke Žilina, Brodno, od ktorej bude pokračovať smerom na severovýchod obchádzajúc mestskú časť Brodno. Po dosiahnutí Kysuckej brány diaľnica mostom prekríži železničnú trať Žilina – Čadca a povedie paralelne s riekou Kysuca, ktorú bude križovať až pri mestskej časti Oškerda. Južne od Kysuckého Nového Mesta je navrhnutý rovnomenný výjazd a za ním sa cesta dostane na most v dĺžke viac ako 1,5 km. Za Budatínskou Lehotou sa diaľnica opätovne dostane na pravý breh Kysuce, po ktorom bude pokračovať až do konca úseku južne od obce Kysucký Lieskovec kde sa dočasne napojí na cestu I/11.

Úsek Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto je navrhnutý podľa STN 736101 v kategórii D24,5/100 s telesom cesty širokým 24,5 metra a návrhovou rýchlosťou 100 km za hodinu.. V súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2025.[16] Výstavba sa pravdepodobne začne v roku 2023.

Kysucké Nové Mesto – Oščadnica

[upraviť | upraviť zdroj]

Kysucké Nové Mesto – Oščadnica je plánovaný úsek s dĺžkou 10,790 km, ktorý povedie paralelne s cestou I/11. Začínať sa bude na pravom brehu Kysuce v km 21,18 podľa staničenia diaľnice D3, v nadväznosti na predchádzajúce úseky navrhnutý ako štvorpruhový, v kategórii D24,5/100(80) podľa STN 736101[17]. Trasa diaľnice začne v ľavostrannom súbehu s I/11 severne od Kysuckého Nového Mesta až pod Ochodnicu. Odtiaľ bude pokračovať po pravej strane cesty I/11 cez katastrálne územia Kysuckého Lieskovca, Dunajova a Krásna nad Kysucou, kde je navrhnutá rovnomenná MÚK. Úsek bude ukončený neďaleko odbočky od Oščadnice, kde sa naň napojí v súčasnosti už čiastočne postavený úsek Oščadnica – Čadca, Bukov[17]

Súčasťou stavby bude aj veľké ľavostranné odpočívadlo Krásno nad Kysucou, veľké pravostranné odpočívadlo Oščadnica a Stredisko správy a údržby diaľnic Oščadnica. Okrem toho bude potrebné vybudovať 18 mostných objektov v celkovej dĺžke 1543,9 metra. V súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2025.[18]

Oščadnica – Čadca, Bukov

[upraviť | upraviť zdroj]
východný portál tunela Horelica

Úsek Oščadnica – Čadca, Bukov, resp. Obchvat Čadce je 5,971 km dlhý úsek diaľnice D3, ktorý Slovenská správa ciest eviduje ako cestu I/11a.[19] Je navrhnutý v kategórii D26,5/100(80), no vybudovaný je zatiaľ len jeho polovičný profil so šírkou telesa cesty 11,5 metra. Súčasťou stavby je Tunel Horelica s dĺžkou 605 metrov, 15 mostných objektov, MÚK Oščadnica a dve úrovňové križovatky, ktoré úsek dočasne napájajú na cestu I/11.

Výstavba obchvatu Čadce sa začala 25. apríla 1996[20] položením základného kameňa a cesta bola dokončená v roku 1998. Výstavba Tunela Horelica, ktorý je súčasťou úseku, sa však výrazne oneskorila, a preto bol obchvat Čadce odovzdaný do prevádzky až v apríli 2005.[21][22][23] Bez jeho existencie nemohol byť skôr dokončený úsek sprevádzkovaný. Úsek je bez úhrady pre osobné vozidlá do 3,5 tony.[24]

Na dostavbu druhého profilu v súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2018.[25]

Čadca, Bukov – Svrčinovec

[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek je dlhý 5,7 kilometra.[26] Kategorizácia tohoto úseku je podľa STN 736101 D24,5(80). Zmluva na výstavbu bola podpísaná 23. novembra 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. januára 2017. Cena za dielo je vyše 239 miliónov eur bez DPH.[27] Stavalo ho konzorcium Strabag, Porr a Hochtief.[26] Nachádza sa na ňom 24 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky. Začína sa pravým profilom po napojení na predchádzajúci úsek pred križovatkou Čadca (Bukov). Časť ľavého profilu bola už od roku 2005 v prevádzke. Pokračuje povedľa železničnej trate, mostom prekonáva miestnu časť Podzávoz a končí pred križovatkou nasledujúceho úseku D3 Svrčinovec – Skalité. Celý úsek bol aj napriek vtedy pretrvávajúcej celosvetovej pandémii vyvolanej novým vírusom načas odovzdaný do užívania motoristickej verejnosti dňa 21. decembra 2020.[28][29]

Úsek mal byť dokončený do konca roka 2020 čím sa stal jedným z mála úsekov slovenských diaľnic postaveným pred termínom. Predpokladaná suma na jeho postavenie však bola vyššia oproti pôvodnému štátnemu plánu 199 mil eur. Pri skutočnej cene 42 mil eur na kilometer je jeho cena približná výstavbe tunela. Po otvorení by mal úsek skrátiť cestu priemerne o 5 minút, podľa ministra dopravy Andreja Doležala v dopravnej špičke až o 30 minút.[26]

Svrčinovec – Skalité

[upraviť | upraviť zdroj]
Výstavba Mostu Valy v septembri 2015, pohľad zo Hrčavy

V roku 2013 vyhralo tender na zhotovenie úseku konzorcium Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav s cenou 329,9 milióna eur bez DPH.[30] Výstavba tohto technicky náročného úseku s dĺžkou 12,280 km v polovičnom profile prebiehala od roku 2013 do roku 2017. Začína sa za tunelom Svrčinovec, za križovatkou s R5. Nachádza sa tu aj tunel Poľana a malé obojstranné odpočívadlo Čierne[31][32]. Azda najdominantnejším prvkom tohto úseku je najvyšší diaľničný most na Slovensku, Most Valy[33][34][35] s výškou až unikátnych 85 metrov nad terénom. Most sa navyše vyznačuje európskou raritou – vetrolamom. Ten tvorí 8 lamiel pod uhlom 45°, aby bol zabezpečený výhľad z mosta na okolie troch štátov. Podobné vetrolamy sú už len na mostoch v Chorvátsku a vo Francúzsku. Pre bezpečnosť premávky sú na moste inštalované aj merače rýchlosti vetra. V prípade, že vietor dosahuje vysokú rýchlosť, býva premávka spomalená alebo dochádza k preorganizovaniu dopravy pre kamióny.[36]

Medzi ďalšie veľké mosty patria mosty Čadečka (najdlhší na tomto úseku), Rieka, Vŕšok, Markov ako aj most cez údolie križovatky Svrčinovec, ktorý sa ako jediný mostný objekt na diaľnici vybudoval pre plný profil diaľnice. Zhotoviteľom stavby bolo konzorcium Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav.[32] Cena ponúknutá konzorciom bola 329,9 mil. €, štát predpokladal cenu 365,6 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola uzavretá 28. júna 2013.[32] Výstavba polovičného profilu úseku diaľnice bola oficiálne spustená 25. októbra 2013 odovzdaním staveniska zhotoviteľovi, základný kameň stavby bol slávnostne položený 30. októbra 2013.[37]

Most Valy 03-2017

Na budovanie diaľnice bolo nasadených do služby v čase najväčších letných špičiek počas silnej stavebnej sezóny až takmer 550 stavbárov.[38] Na ústeku sa 27. mája 2017 konal deň otvorených dverí.[39] Celý úsek bol v polprofile slávnostne odovzdaný do užívania 10. júna 2017.[40][30] Stavba meškala rok. Podľa odhadov sa po otvorení úseku jazdí o 9 minút rýchlejšie.[30]

Skalité – štátna hranica Slovensko/Poľsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek D3 bol čiastočne vo výstavbe už od roku 1997. Vedie súbežne s I/12 okolo obce Skalité na poľskú štátnu hranicu. Kategorizácia podľa STN 736101 je D26,5/100, maximálna rýchlosť na úseku je obmedzená na 100 km/h. Krátky úsek v okolí bývalého hraničného priechodu sprevádzkovali v novembra 2007[41] Pre dlhoročnú nedokončenosť tohto úseku diaľnice ju nazval bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák „diaľnicou pre poľovníkov“.[42] V roku 2006 rozhodol, že diaľnica zostane nedostavaná kým sa k nej nepriblíži ďalší úsek. Váhostav tak dostával príspevky na udržiavanie diaľnice čo stavbu predražilo viac ako o dvojnásobok. Ján Kotuľa, čo NDS riadil počas Radičovej vlády poznamenal, že by bolo lacnejšie keby sa o úsek starala NDS. Úsek mal byť v poloprofile otvorený spolu s úsekom Svrčinovec – Skalité na konci roku 2016.[42]

Značka, ktorá signalizuje prípojku na D3 (Svrčinovec)

Po dvadsiatich rokoch od začiatku výstavby bol celý trojkilometrový úsek v polprofile slávnostne odovzdaný do užívania spolu s predchádzajúcim úsekom D3 Svrčinovec – Skalité 10. júna 2017. Celková cena oboch úsekov bola 417 mil. eur.[30] Úseky majú spolu 15 460 metrov, 29 mostných objektov s celkovou dĺžkou 3782 m, 2 tunely, 2 križovatky a jedno odpočívadlo.[43] Úsek je bez úhrady pre osobné vozidlá do 3,5 tony.[24]

Intenzita dopravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Intenzita dopravy podľa sčitania dopravy z roku 2015. Medzitým sa na diaľnici D3 otvorili ďalšie 3 úseky s celkovou dĺžkou viac ako 19 km.

Hustota dopravy na diaľnici D3
Úsek Intenzita dopravy
Hričovské Podhradie (v budúcnosti ) – Žilina-západ 23 579
Oščadnica – Čadca-Bukov 15 053

Križovatky diaľnice D3 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami

[upraviť | upraviť zdroj]
Diaľničné križovatky na diaľnici D1
(0) Hričovské Podhradie v prevádzke
(45) Svrčinovec čiastočne vybudovaná ako výjazd z diaľnice, plánovaná dostavba

Zaniknuté úseky

[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 11

[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 11 sa nachádzal medzi Dolným a Horným Hričovom. Spájal cestu III/018262 s križovatkou Letisko Žilina na D3. Jeho celková dĺžka bola 675 metrov, dostavaný bol v roku 2008. Od roku 2014 je samostatnou vetvou križovatky.[44]

Diaľničný privádzač 12

[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 12 sa nachádzal pri obci Skalité v okrese Čadca. Mal dĺžku 99 metrov a spájal štátnu hranicu s Poľskom a zatiaľ nedostavaný úsek diaľnice D3 Skalité – štátna hranica.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Dálnice D3 [online]. www.dalnice-silnice.cz, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online. Archivované 2020-07-21 z originálu.
  2. ↑ a b c Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.cesty.ineko.sk, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Diaľnice a tunely na Slovensku [online]. dialnice.szm.com, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  4. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Otvorili diaľnicu do Poľska, ktorú pred 20 rokmi začal stavať Váhostav, ale nekončila nikde [online]. Denník N, 2017-06-10, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d Detail materiálu | Portal OV [online]. rokovania.gov.sk, [cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
  6. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Tunel Višňové a obchvat Ružomberka by mohli byť hotové naraz v roku 2025, hovorí minister dopravy [online]. Denník E, 2023-09-22, [cit. 2023-09-24]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c Portál o diaľniciach, rýchlostných cestách a železniciach [online]. doprava.ineko.sk, [cit. 2020-07-12]. Dostupné online.
  8. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Tunel Višňové a obchvat Ružomberka by mohli byť hotové naraz v roku 2025, hovorí minister dopravy [online]. Denník E, 2023-09-22, [cit. 2023-09-24]. Dostupné online.
  9. ↑ Portál o diaľniciach, rýchlostných cestách a železniciach [online]. doprava.ineko.sk, [cit. 2020-07-12]. Dostupné online.
  10. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Tunel Višňové a obchvat Ružomberka by mohli byť hotové naraz v roku 2025, hovorí minister dopravy [online]. Denník E, 2023-09-22, [cit. 2023-09-24]. Dostupné online.
  11. ↑ Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. cesty.ineko.sk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d e Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online. Archivované 2010-12-19 z originálu.
  13. ↑ Začala sa výstavba D3 Hričovské Podhradie – Žilina Strážov [online]. Mesto.sk, [cit. 2005-10-07]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  14. ↑ a b Otvorili zostávajúcu časť úseku diaľnice pri Žiline [online]. Mesto.sk, [cit. 2008-06-06]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  15. ↑ MINÚTA PO MINÚTE [online]. N Press, 2017-10-25, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
  16. ↑ Diaľnicu D3 dokončia najskôr v roku 2023 [online]. Bratislava: pravda.sk, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online.
  17. ↑ a b Kysucké Nové Mesto – Oščadnica [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online. Archivované 2010-12-19 z originálu.
  18. ↑ Diaľnicu D3 dokončia najskôr v roku 2023 [online]. Bratislava: pravda.sk, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online.
  19. ↑ Miestopisný priebeh cestných komunikácií [online]. Bratislava: Slovenská správa ciest, 01.01.2014, [cit. 2014-10-05]. Dostupné online.
  20. ↑ Vladimír Mečiar na kontrolnom dni [online]. Bratislava: Mesto.sk, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, 1996-04-25, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  21. ↑ Oščadnica – Čadca, Bukov [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online. Archivované 2010-12-19 z originálu.
  22. ↑ Čadca – obchvat mesta, I. etapa [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online. Archivované 2010-12-19 z originálu.
  23. ↑ Čadca – obchvat mesta, II. etapa [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online. Archivované 2010-12-19 z originálu.
  24. ↑ a b Elektronická diaľničná známka na webe Národnej diaľničnej spoločnosti
  25. ↑ http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&idc=12328&prm1=1&prm2=162 [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online. Archivované 2010-12-19 z originálu.
  26. ↑ a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Otvorili obchvat Čadce. Jeho výstavba nemeškala, cena však bola vyššia ako odhad štátu. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-21. Dostupné online [cit. 2021-01-03]. ISSN 1339-844X.
  27. ↑ Podpísali sme zmluvu na výstavbu kysuckej D3 [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online. Archivované 2016-11-29 z originálu.
  28. ↑ Dnes otvárajú šesťkilometrový úsek kysuckej diaľnice D3. Stál takmer 240 miliónov eur [online]. Pravda.sk, 2020-12-21, [cit. 2020-12-21]. Dostupné online.
  29. ↑ Čadca, Bukov – Svrčinovec [online]. [Cit. 2008-12-18]. Dostupné online. Archivované 2010-11-25 z originálu.
  30. ↑ a b c d KRAJANOVÁ, Daniela. Otvorili diaľnicu do Poľska, ktorú pred 20 rokmi začal stavať Váhostav, ale nekončila nikde [online]. N Press, 2017-06-10, [cit. 2017-06-11]. Dostupné online.
  31. ↑ Svrčinovec – Skalité [online]. [Cit. 2008-12-18]. Dostupné online. Archivované 2010-11-25 z originálu.
  32. ↑ a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Štát ide stavať diaľnicu, o ktorú súťažili podozrivo [online]. Petit Press, 28.06.2013, [cit. 2013-06-29]. Dostupné online.
  33. ↑ Na diaľnici D3 vyrastie najvyšší most v strednej Európe [online]. TASR, 2016-02-27, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  34. ↑ Slovenský most na diaľnici D3 bude najvyšším v strednej Európe [online]. aktuality.sk, 2016-02-27, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  35. ↑ Minúta po minúte [online]. N Press, 2016-02-27, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  36. ↑ D3 Svrcinovec – Skalite ZD/ [online]. [Cit. 2016-03-14]. Dostupné online. Archivované 2016-03-14 z originálu.
  37. ↑ http://kysuce.sme.sk/c/6988485/v-skalitom-dnes-polozia-zakladny-kamen-vystavby-dialnicneho-useku.html
  38. ↑ Výstavba diaľnice Svrčinovec – Skalité sa oficiálne rozbehla [online]. pravda.sk, 25.10.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online.
  39. ↑ Úsek D3 Svrčinovec-Skalité sprístupnila NDS nemotorizovanej verejnosti [online]. N Press, 2017-05-27, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
  40. ↑ Prehliadka Diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité [online]. Obec Čierne, 2017-06-06, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online. Archivované 2017-07-31 z originálu.
  41. ↑ Skalité – hranica SR/PR [online]. [Cit. 2008-12-18]. Dostupné online. Archivované 2010-11-25 z originálu.
  42. ↑ a b KRAJANOVÁ, Daniela. Diaľničná udalosť roka 2016? Váhostav po 19 rokoch dokončí minidiaľnicu prezývanú poľovnícka [online]. N Press, 2015-12-23, [cit. 2015-12-25]. Dostupné online.
  43. ↑ SPREJAZDNILI SME PRVÝ ÚSEK KYSUCKEJ D3 [online]. Národná diaľničná spoločnosť, 2017-06-10, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
  44. ↑ MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Portál cesty
Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diaľnica_D3_(Slovensko)&oldid=7952457“