Dagmar Cipárová

Dagmar Cipárová
slovenská šermiarka
Rod. meno	Barániková
Narodenie	2.5.19892. máj 1989 (35 rokov) Bratislava, Slovensko
Odkazy
Commons	Dagmar Cipárová
Biografický portál

Prehľad medailí
Reprezentácia: Slovensko
Šerm kordom - ženy
Majstrovstvá Európy
bronz	Kazaň, Rusko 2011	U23
Svetové poháre FIE
zlato	Helsinki, Fínsko 2007	juniorky
bronz	Varšava, Poľsko 2008	juniorky
bronz	Dijon, Francúzsko 2009	juniorky
Satelitné turnaje FIE
bronz	Kodaň, Dánsko 2008	ženy
bronz	Oslo, Nórsko 2009	ženy
bronz	Split, Chorvátsko 2015	ženy
bronz	Kodaň, Dánsko 2015	ženy
striebro	Split, Chorvátsko 2016	ženy

Dagmar Cipárová, rod. Barániková, (* 2. máj 1989, Bratislava, Česko-Slovensko) je slovenská šermiarka (kordistka), reprezentantka Slovenska. Je členkou Bratislavského šermiarskeho klubu Ferdinanda Martinenga^[1].

Dagmar sa narodila v Bratislave svojim rodičom Dagmar a Miroslavovi ako druhé dieťa. Má staršiu sestru Miroslavu (* 1984). Navštevovala základnú školu na Mudroňovej ulici a potom gymnázium na Bilíkovej. V roku 2013 úspešne ukončila štúdium Priestorového plánovania a manažmentu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a bol jej udelný titul inžinierka. Je vydatá za šermiara Štefana Cipára, s ktorým má syna Daniela. Žije v Bratislave.

So šermom začala Dagmar oficiálne v roku 1997, keď bola registrovaná v Bratislavskom šermiarskom klube Ferdinanda Martinenga (vtedy iba Bratislavský šermiarsky klub).^[2] Prvé kontakty s týmto športom zažíva však už oveľa skôr, keďže jej otec v tej dobe pôsobí v klube ako tréner. V detstve takisto úspešne hrala tenis a tancovala španielske tance. Jej prvou zbraňou bol fleuret a až neskôr sa jej výsadou stal kord.^[3] Počas svojej kariéry zvíťazila na mnohých turnajoch a stala sa mnohokrát Majsterkou Slovenska v korde a fleurete, naposledy v roku 2013 v korde žien. Slovensko reprezentovala na troch Letných svetových Univerziádach (Belehrad 2009, Shenzen 2011 a Kazaň 2013). Stala sa 5-krát šermiarkou roka na Slovensku.

V decembri 2013 sa nešťastne zranila na turnaji v Bruseli, čoho výsledkom bol roztrhnutý krížny väz ľavého kolena a nútená prestávka. Dagmar podstúpila postupne dve operácie na bratislavskej špecializovanej klinike Sport Clinic, prvú v decembri krátko po zranení a druhú v januári 2014. Obe operácie viedol uznávaný špecialista MUDr. Vladimír Lupták (* 1964 - † 2014). Na súťažné planše sa Dagmar vrátila v septembri 2014 po 8 - mesačnej rehabilitácii a naplno odštartovala novú sezónu.

Je držiteľkou bronzovej medaily z Majstrovstiev Európy U23 2011 v Kazani. V roku 2007 vyhrala Svetový pohár junioriek v Helsinkách a v ďalšej sezóne pridala do svojej zbierky dve bronzové medaily na Svetových pohároch v Dijone a Varšave. Ako juniorka získala bronzovú medailu na Satelite v Kodani a v roku 2009 si vybojovala miesto v šestnástke na Majstrovstvách Európy žien v Plovdive. V nasledujúcej sezóne získala bronzovú medailu na prestížnom Oslo Cup-e v Nórsku. V roku 2015 v Splite vybojovala ďalšiu bronzovú medailu na FIE satelitnom turnaji Kupa Svatog Duje. V novej sezóne, v novembri 2015, pridala do svojej zbierky ďalší bronz z Trekanten Open v Kodani.

V júni 2015 reprezentovala Slovensko na historicky 1. Európskych hrách v Baku, kam si vybojovala postup na kvalifikácii v Budapešti v decembri 2014. V rozhodujúcom zápase porazila držiteľku dvoch olympijských medailí Jelenu Rublevsku z Litvy. Je prvou kordistkou v ére samostatnosti, ktorej sa podarilo prebojovať na takto významné podujatie. Na základe výsledkov z EH v Baku patrila Dagmar Cipárová medzi TOP30 kordistiek v Európe.^[4]

Zbierku medailí z najvýznamnejších podujatí zavŕšila ziskom striebra v Splite na turnaji FIE Kupa Svatog Duje v roku 2016. Po olympijskej sezóne 2015/2016 Dagmar Cipárová ukončila aktívnu športovú kariéru.

V olympijskej sezóne si Dagmar vybojovala kvalifikačné body v novembri v Kodani na FIE satelitnom turnaji Trekanten Open, keď až v semifinále turnaja prehrala s nasadenou jednotkou a neskoršou víťazkou Ayou Shimookawou z Japonska. Následne pridala body do kvalifikácie na FIE turnaji v Splite. Na OH Rio de Janeiro sa zo silnej európskej kvalifikácie, z ktorej bola na OH nominovaná iba víťazka turnaja, neprebojovala.