Ajaccio

Ajaccio
mesto
Centrum mesta
Erb
Krajina	Francúzsko
Región	Korzika
Departement	Corse-du-Sud
Nadmorská výška	38 m n. m.
Súradnice	41°55′36″S 08°44′13″V / 41,92667°S 8,73694°V / 41.92667; 8.73694
Najvyšší bod
- výška	787 m n. m.
Najnižší bod
- výška	0 m n. m.
Rozloha	82,03 km² (8 203 ha)
Obyvateľstvo	65 153 (2008)
Hustota	794,26 obyv./km²
Primátor	Simon Renucci
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	20000
Poloha mesta v rámci Francúzska
Wikimedia Commons: Ajaccio
Webová stránka: www.ajaccio.fr
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ajaccio [ažak'sjo] (po korzicky Aiacciu [aˈjačču]) je francúzska obec, prefektúra departementu Corse-du-Sud a hlavné mesto Korziky. Je zároveň najväčším mestom na ostrove. Nachádza sa na pobreží Korziky, 390 km juhovýchodne od Marseille.

Pôvodné mesto upadlo v stredoveku, ale začalo opäť prosperovať po tom, čo Janovčania postavili citadelu v roku 1492, južne od skoršej osady. Po vyhlásení Korzickej republiky v roku 1755 Janovčania naďalej držali niekoľko pevností, vrátane Ajaccia, až kým ostrov neovládli Francúzi.

Obyvatelia obce sú známi ako Ajacciens (muži) alebo Ajacciennes (ženy).^[1] Najznámejším z nich je Napoleon Bonaparte, ktorý sa narodil v Ajacciu v roku 1769 a ktorého rodný dom, Maison Bonaparte, je dnes múzeom. Je po ňom pomenované aj letisko Ajaccio Napoleon Bonaparte.

Pokiaľ ide o etymológiu názvu Ajaccio (Aiacciu po korzicky, Addiazzo na starých dokumentoch), predložilo sa niekoľko hypotéz. Spomedzi nich najznámejšie naznačujú, že mesto založil grécky legendárny hrdina Aias a pomenoval ho po samom sebe. Iné realistickejšie vysvetlenia sú napríklad také, že názov by mohol súvisieť s toskánskym agghiacciu s významom „ovčie ohrady“. Iné vysvetlenie podporované byzantskými zdrojmi z obdobia okolo roku 600 n. l. nazývalo mesto Agiation, čo naznačuje možný grécky pôvod slova, agathè by mohlo znamenať „veľa šťastia“ alebo „dobré kotvisko“ (to bol aj koreň názvu mesta Agde).

Ajaccio sa nachádza na západnom pobreží ostrova Korzika, 390 km juhovýchodne od Marseille. Obec zaberá chránenú polohu na úpätí zalesnených kopcov na severnom pobreží zálivu Ajaccio medzi Gravonou a pointe de la Parata a zahŕňa îles Sanguinaires (Krvavé ostrovy). Prístav leží na východ od pôvodnej citadely pod kopcom s výhľadom na polostrov, ktorý chráni prístav na juhu, kde sú Quai de la Citadelle a Jettée de la Citadelle. Moderné mesto nielenže obklopuje celý prístav, ale zaberá väčšiu časť zálivu Ajaccio a v predmestskej forme sa rozprestiera niekoľko kilometrov hore údolím rieky Gravona. Tok z tejto rieky je takmer úplne spotrebovaný ako zásobovanie vodou mesta. Jeho územie hraničí veľa pláží a zátok a terén je obzvlášť členitý na západe, kde je najvyšší bod 790 m.

Hoci má obec Ajaccio veľkú rozlohu (82,03 km2), len malá časť z nej je urbanizovaná. Preto sa mestská oblasť Ajaccio nachádza na východe obce na úzkom pobrežnom páse tvoriacom husto osídlený oblúk. Ostatná časť územia je prírodná s málo významným a riedko rozšíreným osídlením. Suburbanizácia sa vyskytuje severne a východne od hlavnej mestskej oblasti.

Pôvodné mestské jadro v blízkosti starej bažinatej roviny Cannes bolo opustené v prospech súčasného mesta, ktoré bolo postavené neďaleko Punta della Lechia. Prešlo rôznymi vylepšeniami, najmä za Napoleona, ktorý vytvoril dve súčasné hlavné štrukturálne tepny (Cours Napoleon orientovaný na sever – juh a Cours Grandval orientovaný na východ – západ).

Ajaccio zažilo demografický boom v 60. rokoch, čo vysvetľuje, prečo 85 % obydlí je postavených po roku 1949. Odráža sa to na pôdoryse mesta, ktoré sa vyznačuje veľmi veľkými plochami nízkopodlažných budov a betónových veží, najmä na výšinách (Les Jardins de l'Empereur) a na severe mesta - napr. nábrežie, Les Cannes a Les Salines. V krajine sa objavuje dichotómia medzi starým mestom a impozantnými modernými budovami. Ajaccio dáva obraz mesta postaveného na dvoch rôznych úrovniach.

Mesto má stredomorské podnebie, čo je Csa v Köppenovej klasifikácii podnebia. Priemerný ročný slnečný svit je 2726 hodín.

Medzi centrom mesta, letiskom a ostrovmi îles Sanguinaires sú dôležité miestne klimatické rozdiely, najmä s vystavením vetru a úhrnom zrážok. Priemerný ročný úhrn zrážok je 645,6 mm na meteorologickej stanici Campo dell'Oro (podľa grafu) a 523,9 mm na stanici Parata: je tretím najsuchším miestom v metropolitnom Francúzsku.^[2] Letné horúčavy a sucho sú trochu zmiernené blízkosťou Stredozemného mora, okrem prípadov, keď fúka sirocco. Na jeseň a na jar sa môžu vyskytnúť epizódy silných dažďov a búrok. Zimy sú mierne a sneh je zriedkavý. Ajaccio je francúzske mesto, ktoré drží rekord v počte búrok v referenčnom období 1971–2000 s priemerom 39 búrkových dní za rok.

14. septembra 2009 mesto zasiahlo tornádo s intenzitou F1 na Fujitovej stupnici. Okrem roztrhaných bilbordov, lietajúcich dlaždíc, prevrátených áut a rozbitých okien došlo k malým škodám, no bez obetí.^[3]

• Carlo Buonaparte (* 1746 – † 1785), otec Jozefa a Napoleona Bonaparte
• Maria Laetizia Ramolino (* 1750 – † 1836), matka N. Bonaparta
• Joseph Fesch (* 1763 – † 1839), kardinál, arcibiskup lyonský, nevlastný strýko N. Bonaparte
• Napoleon Bonaparte (* 1769 – † 1821), francúzsky vojvodca a cisár
• Lucien Bonaparte (* 1775 – † 1840), brat N. Bonaparte
• Elisa Bonaparte (* 1777 – † 1820), sestra N. Bonaparte
• Ľudovít Bonaparte (* 1778 – † 1846), brat N. Bonaparte
• Pauline Bonaparte (* 1780 – † 1825), sestra N. Bonaparte
• Karolína Bonapartová (* 1782 – † 1839), sestra N. Bonaparte
• Jérôme Bonaparte (* 1784 – † 1860), brat N. Bonaparte
• Alizée (* 1984), speváčka

• La Maddalena, Taliansko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ajaccio

Oficiálna stránka

Tento článok týkajúci sa geografie Francúzska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.