Aibo

AIBO je autonómny robot v podobe domáceho psa. Je to zábavný výrobok spoločnosti SONY. Jeho meno je japonský slangový výraz, označujúci najlepšieho kamaráta.

AIBO pripomína skutočného psa v brnení. Má osemnásť kĺbov, čiže aj osemnásť stupňov voľnosti. Vidí pomocou CCD kamery, ktorú má uloženú v nose. Kamera má 0.18 Mpx a pomocou nej rozoznáva AIBO aj farby a dokáže sa orientovať v priestore. Vyhýbacie manévre mu pomáha vykonávať infračervený senzor, ktorý je určený na meranie vzdialeností. Počuje pomocou dvoch stereomikrofónov, čo mu umožňuje súčasne aj lokalizovať miesto, odkiaľ zvuk prichádza. Nemá implementovanú technológiu rozoznávania hlasu, a preto naň nereaguje. Rozoznáva tóny zo špeciálneho zvukového diaľkového ovládača – sound commandera – alebo tóny klasických hudobných nástrojov. Softvér, ktorý určuje model správania AIBO, je uložený v Memory Sticku, čo je typ flash pamäte, vyvinutý firmou SONY. Na krku má tlačidlo, pomocou ktorého ho možno v prípade nebezpečenstva vypnúť resp. aktivovať.

Dobre pohybuje po kobercoch s malou výškou a dokáže sa pohybovať aj po dlažbe alebo drevených povrchoch. Konštrukcia je chúlostivá na nečistoty a vodu. V štandardnej dodávke sa nachádza aj dobíjacia stanica, ktorá je cez adaptér napojená do siete. Je to jeho domov, kam si chodí dobíjať batérie.

Má zmysel pre stabilitu, takže dokáže rozoznať, keď sa nachádza na šikmom povrchu, keď ho niekto prenáša, prípadne keď spadol, a dokáže zaujať správnu polohu. Na tento účel má zabudovaný senzor priamej a uhlovej akcelerácie.

Robot disponuje umelou inteligenciou. Jeho výnimočnosť podľa SONY spočíva v jeho autonómnom správaní. Pokiaľ sa mu nikto nevenuje, vykonáva svoj vlastný program. V prípade, že je nablízku jeho pán, AIBO s ním interaguje. Disponuje simuláciou šiestich emócií. Je to radosť, smútok, strach, zlosť, prekvapenie a prejav nevôle. Zabudované má štyri inštinkty: lásku, hľadanie, pohyb a hlad. Hlad je reprezentovaný nutnosťou dobíjať batérie.

Nemá rád čierne predmety a tmavé miestnosti, čo vyplýva z toho, že meria vzdialenosti infračerveným senzorom. Čierne telesá pohlcujú toto žiarenie vo veľkej miere a AIBO zle odhaduje vzdialenosť jednotlivých predmetov. Tmavé okolie mu bráni v rozoznávaní podlahy, čo mu znepríjemňuje chodenie.

Robota je možné prepnúť do módu, keď predvádza všetky kúsky, ktoré ovláda, alebo do stavu, keď sa správa autonómne, prirodzene. Majiteľ môže meniť jeho správanie tým, že vymení jeho Memory Stick za iný, ktorý je možné získať od priateľov, kúpiť, prípadne editovať pomocou performer kitu na počítači. Samozrejme, dokáže štekať a vydáva aj rôzne iné zvuky, ktoré majú buď podobu robotického hlasu, pesničiek, alebo akéhokoľvek importovaného zvuku. Dokáže tancovať na hudbu.

Podobne ako každý pes je rád, keď ho majiteľ pohladí. Taktilný senzor je umiestnený na hlave. AIBO vyžaduje častú pozornosť a pohladenie. Na druhej strane, ak po tomto senzore majiteľ klepne, AIBO vie, že bol vyhrešený, a snaží sa modifikovať svoje správanie. V súlade s emočným programom za istých okolností, napríklad ak je zlostný alebo prejavuje nevôľu, nepočúva svojho pána.

AIBO sa prejavuje navonok zvukovými efektmi, zmenou farby očí zo zelenej na červenú, čím vyjadruje kladný alebo záporný postoj, a pohybom tela. Jeho telo umožňuje chodiť, sedieť, podávať labku, naťahovať sa, tancovať a pod. Je možné hrať s ním futbal, pričom v štandardnej dodávke je na to určená lopta.
Rvonako ako zvieratá vyrastá z mláďaťa na dospelého jedinca. Má schopnosť učiť sa a jeho pán ho môže učiť jednotlivé činnosti. Robot sa však učí aj sám na základe podnetov z okolia.

Predaj zariadenia bol ukončený v marci 2006. Na Slovensku sa toto zariadenie nepredávalo. Jeho cena sa sa pohybovala okolo 2 000 €.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aibo